Kapitola 82
Ježiš opäť mieri do Jeruzalema
JEŽIŠ je opäť na ceste. Učí z mesta do mesta a z dediny do dediny. Je zrejme v oblasti Perey na druhej strane Jordána, naproti Judey. Jeho cieľom je však Jeruzalem.
Židovská filozofia, že záchranu si zaslúži len obmedzený počet osôb, možno vedie jedného muža k otázke: „Pane, je málo tých, čo sú zachránení?“ Ježiš svojou odpoveďou donúti ľudí k premýšľaniu o tom, čo je potrebné na záchranu: „Veľmi sa namáhajte [teda zápaste, usilujte] vojsť úzkymi dverami.“
Takáto veľká námaha je naliehavo nutná, „lebo,“ pokračuje Ježiš, „mnohí budú hľadať, aby vošli, ale nebudú môcť“. Prečo nebudú môcť? Vysvetľuje, že ‚keď hospodár raz vstane a zamkne dvere a ľudia budú stáť vonku a klopať a hovoriť: „Pane, otvor nám,“ povie: „Neviem, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa, všetci páchatelia nespravodlivosti!“‘
Tí, ktorí neboli vpustení, zrejme prichádzajú až vtedy, keď sa im to hodí. To už sú dvere príležitosti zatvorené na závoru. Keď sa chceli dostať dovnútra, mali prísť skôr, aj keď to pre nich možno v tom čase nebolo pohodlné. Áno, tých, ktorí odkladajú rozhodnutie urobiť uctievanie Jehovu svojím hlavným životným cieľom, čaká smutný koniec.
Židia, ku ktorým bol Ježiš poslaný slúžiť, všeobecne nevyužili svoju podivuhodnú príležitosť prijať Božie opatrenia na záchranu. Preto Ježiš hovorí, že budú plakať a škrípať zubami, až budú vyhodení von. Naopak, ľudia „od východu a západu a od severu a juhu“, áno, zo všetkých národov, „budú spočívať pri stole v Božom kráľovstve“.
Ježiš pokračuje: „Poslední [opovrhovaní Nežidia a utláčaní Židia] budú prví a prví [Židia bohato obdarení hmotne i nábožensky] budú poslední.“ To, že budú poslední, znamená, že takíto leniví nevďačníci v Božom Kráľovstve vôbec nebudú.
Teraz prichádzajú k Ježišovi farizeji a hovoria: „Choď a odíď odtiaľto, lebo Herodes [Antipas] ťa chce zabiť.“ Možno, že túto povesť rozširuje Herodes sám, aby zahnal Ježiša na útek zo svojho územia. Azda sa bojí zapliesť do usmrtenia ďalšieho Božieho proroka, keď už dal usmrtiť Jána Krstiteľa. Ježiš však hovorí farizejom: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam démonov a uzdravujem dnes a zajtra a na tretí deň dokončím.‘“
Keď je tam Ježiš so svojím dielom hotový, pokračuje v ceste do Jeruzalema, lebo, ako vysvetľuje, „nie je prípustné, aby bol prorok usmrtený mimo Jeruzalema“. Prečo sa dá očakávať, že Ježiš bude zabitý v Jeruzaleme? Lebo Jeruzalem je hlavné mesto, kde sídli sedemdesiatjedenčlenný najvyšší súd Sanhedrinu a kde sa predkladajú zvieracie obete. Preto by bolo neprípustné, aby bol „Boží Baránok“ zabitý kdekoľvek inde ako v Jeruzaleme.
„Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíja prorokov a kameňuje tých, čo sú k nemu poslaní,“ narieka Ježiš, „ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje kŕdeľ kuriatok pod svoje krídla, ale vy ste to nechceli! Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ Národ zavrhol Božieho Syna, a tak je odsúdený.
V priebehu ďalšej cesty do Jeruzalema je Ježiš pozvaný do domu predáka farizejov. Je sabat a ľudia ho pozorne sledujú, lebo je tu muž trpiaci vodnatieľkou, chorobou, pri ktorej sa mu pravdepodobne hromadí voda v rukách a nohách. Ježiš oslovuje farizejov a znalcov Zákona, ktorí sú prítomní, a pýta sa: „Je zákonné v sabat uzdravovať, alebo nie?“
Nikto neprehovorí ani slovo. Ježiš teda muža uzdraví a pošle preč. Potom sa spýta: „Keď vám spadne syn alebo býk v sabatnom dni do studne, kto z vás ho ihneď nevytiahne?“ Ani teraz nikto neodpovie. Lukáš 13:22–14:6; Ján 1:29.
▪ Čo je potrebné na záchranu, ako ukazuje Ježiš, a prečo mnohí nebudú vpustení?
▪ Kto sú „poslední“, ktorí sa stanú prvými, a „prví“, ktorí sa stanú poslednými?
▪ Asi prečo sa hovorilo, že Herodes chce zabiť Ježiša?
▪ Prečo nie je prípustné, aby bol prorok zabitý mimo Jeruzalema?