Teda záujem pastiera a ženy v malom znázorňuje to, ako zmýšľa Jehova a jeho nebeskí tvorovia. Tak ako to, čo sa stratilo, zostalo drahocenným v očiach pastiera a ženy, aj tí, ktorí sa vzdialili a stratili kontakt s Božím ľudom, zostávajú drahocenní v Jehovových očiach. (Jeremiáš 31:3) Takíto ľudia môžu byť duchovne slabí, no nemusia to byť ešte vzbúrenci. Napriek svojej slabosti možno do určitej miery stále dodržiavajú Jehovove požiadavky. (Žalm 119:176; Skutky 15:29) A preto, tak ako v minulosti, Jehova sa neponáhľa ‚zavrhnúť ich od svojej tváre‘. — 2. Kráľov 13:23.

10, 11. a) Ako sa chceme pozerať na tých, ktorí sa vzdialili od zboru? b) Ako môžeme podľa Ježišových dvoch podobenstiev prejaviť o nich záujem?

¹⁰ Tak ako Jehova a Ježiš, aj my sa hlboko zaujímame o tých, ktorí sú slabí a vytratili sa z kresťanského zboru. (Ezechiel 34:16; Lukáš 19:10) Na duchovne slabého človeka sa pozeráme ako na stratenú ovcu — nie ako na stratený prípad. Neuvažujeme: ‚Načo si robiť starosti s niekým slabým? Zbor sa zaobíde aj bez neho.‘ Naopak, na tých, ktorí sa vzdialili, ale ktorí sa chcú vrátiť, sa pozeráme tak ako Jehova — ako na niečo cenné.

⁶ Druhé podobenstvo bolo o žene. Ježiš povedal: „Ktorá žena s desiatimi drachmovými mincami, ak stratí jednu drachmovú mincu, nezapáli lampu a nezametá svoj dom a starostlivo nehľadá, kým ju nenájde?

Lukáš 15:8

Stratené, ale cenné

 8. a) Ako pastier a žena reagovali na stratu ovce a mince? b) Čo nám hovorí ich reakcia o tom, ako sa pozerali na svoj stratený majetok?

⁸ V oboch podobenstvách sa niečo stratilo, ale všimnime si reakciu vlastníkov.

A žena prežívala stratu mince tak, akoby už nemala žiadne iné mince. V oboch prípadoch sa majitelia pozerali na to, čo sa stratilo, ako na niečo drahocenné. Čo to znázorňuje?