Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako môžem napraviť svoj život?

„JEDNODUCHO som nemohol vojsť dnu,“ povedal John. Stál pred sálou Kráľovstva Jehovových svedkov. Ako dospievajúci chlapec opustil kresťanstvo a začal žiť životom plným zločinov, drog a sexuálnej nemravnosti. Po rokoch takéhoto života však stále nedokázal vymazať Bibliu zo svojej mysle, a tak šiel do sály Kráľovstva — mal však príliš veľký strach na to, aby vstúpil dnu. „Nerozumiete tomu,“ povedal človeku, ktorý ho povzbudzoval, aby vošiel dovnútra. „Mám toho príliš veľa na rováši. Myslím si, že nie je možné, aby mi Jehova odpustil to, čo som urobil.“

Nespočetné množstvo mladých ľudí sa búri proti pravidlám, náboženstvu a morálke svojich rodičov. Zvlášť šokujúce a tragické je to vtedy, keď to robia mladí, ktorých vychovali bohabojní rodičia. A hoci je nemálo tých, ktorí sa dali na takúto cestu, časom niektorí z nich začínajú cítiť hlodavý pocit prázdnoty a nemôžu ho zakryť ani búrlivým životným štýlom. (Príslovia 14:13) Niektorí mladí, ktorí sa v tomto skazenom svete popálili, chcú preto napraviť svoj život a vrátiť sa k biblickým pravdám, ktoré sa učili ako deti. Ale je naozaj možné, aby to urobili?

Spurný syn opúšťa domov

Ježišovo podobenstvo o márnotratnom synovi, zapísané v Lukášovi 15:11–32, poskytuje hlbší pohľad na túto záležitosť. Správa hovorí: „Istý človek mal dvoch synov. A mladší z nich povedal svojmu otcovi: ‚Otče, daj mi tú časť majetku, ktorá mi patrí.‘ Vtedy im rozdelil svoje prostriedky na živobytie. Neskoršie, o niekoľko dní, si mladší syn zobral všetko a odcestoval do cudziny, do vzdialenej krajiny.“

Tento mladík sa teda určite nevzbúril preto, že by jeho otec bol drsný, hrubý alebo prehnane prísny! Podľa mojžišovského Zákona mal syn právo na značný podiel z otcovho majetku, hoci za normálnych okolností nie skôr než po otcovej smrti. (5. Mojžišova 21:15–17) Aké bezcitné to teda bolo od neho, keď žiadal svoj podiel vopred! Napriek tomu otec z lásky mlčky privolil. (Porovnaj 1. Mojžišovu 25:5, 6.) Je teda jasné, že chybný bol postoj toho mladíka, a nie postoj jeho otca. Učenec Alfred Edersheim vysvetlil, že tomuto mladému mužovi sa možno nepáčil „poriadok a disciplína domova“ a mal sebeckú „túžbu po slobode a radovánkach“.

Ako však uznal aj predchádzajúci článok tohto seriálu, nie všetci rodičia sú láskaví a ohľaduplní.a No ak je rodič drsný či nerozumný, vzbura je sotva riešením; v konečnom dôsledku je sebazničujúca. Uvažuj opäť o Ježišovom podobenstve. Keď mladík odcestoval ďaleko od domova, „premrhal svoj majetok žijúc roztopašným životom. Keď všetko minul, v celej tej krajine nastal krutý hlad a on začal mať núdzu.“ Ale ani to ho nepriviedlo k tomu, aby sa spamätal. Stále plný sebadôvery „išiel a pripojil sa k jednému občanovi tej krajiny a on ho poslal na svoje pole pásť svine. A túžil, aby sa nasýtil strukmi svätojánskeho chleba, ktoré žrali svine, a nikto mu nič nedával.“

Biblický učenec Herbert Lockyer hovorí: „Židia počúvajúci Ježiša museli byť otrasení pri týchto slovách — ‚pásť svine‘ — lebo pre Žida neexistovalo väčšie poníženie.“ Podobne tí, ktorí dnes opúšťajú biblickú pravdu, sa často ocitajú v ťažkých, alebo dokonca pokorujúcich situáciách. Jedno kresťanské dievča, ktoré utieklo z domu, priznáva: „Všetky peniaze som minula na drogy, takže mi nezostali peniaze na nič iné. A tak som začala kradnúť v obchodoch, čokoľvek mi prišlo pod ruku, len aby som mala na drogy.“

„Spamätal sa“

Ako však zareagoval ten márnotratný syn na svoje strašné okolnosti? Ježiš povedal, že nakoniec „sa spamätal“. Tieto slová v gréckej pôvodine znamenajú „vstúpil do seba“. Inými slovami, predtým bol „mimo seba“, v nerozumnom svete fantázie, takže ani nevidel, nakoľko zúfalá bola v skutočnosti jeho situácia. — Porovnaj 2. Timotejovi 2:24–26.

Podobne sa aj dnes niektorí spurní mladí šokom prebudili do skutočnosti. Zožať hrozné následky divokého štýlu života — väzenie, vážne zranenie, pohlavne prenášané choroby — to môže byť naozaj skúsenosť vedúca k vytriezveniu. Slová z Prísloví 1:32 to bolestne vystihujú: „Odpadlíctvo neskúsených, to ich zabije.“

Uvažuj o mladej Elizabeth, ktorá opustila rodičov a zaplietla sa do užívania drog. „Zabudla som na Jehovu,“ hovorí. Pri jednej návšteve New Yorku však prechádzala okolo svetového ústredia Jehovových svedkov. Ako to na ňu zapôsobilo? „Mysľou a srdcom mi prenikla bolesť,“ spomína. „Čo som to urobila? Ako som mohla pripustiť, aby môj život prerástol do tejto katastrofy?“

Keď sa márnotratný syn nakoniec postavil tvárou v tvár pravde, urobil odvážne rozhodnutie — pôjde domov a napraví svoj život! Ale ako zareaguje otec po tom, čo ho syn zranil a zradil? Správa odpovedá: „Kým bol ešte ďaleko, jeho otec ho zazrel, bol pohnutý ľútosťou, utekal, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal.“ Áno, skôr než náš mladík stihol vysloviť svoje starostlivo nacvičené vyznanie, otec sa ujal iniciatívy, prejavil mu lásku a odpustil mu!

Napraviť záležitosti s Bohom

No aj napriek tomu márnotratný syn povedal otcovi: „Zhrešil som proti nebu a proti tebe.“ Aké poučenie z toho vyplýva? Že mladí, ktorí zblúdili z Božích ciest, nemôžu napraviť svoj život, kým „nenapravia veci“ s Bohom samotným! (Izaiáš 1:18) Môžeme byť vďační, že Jehova umožňuje takéto zmierenie. Veď otec v Ježišovom podobenstve v skutočnosti znázorňuje Jehovu Boha. A Boh preukazuje rovnaký odpúšťajúci postoj, keď hovorí kajúcnym hriešnikom: „Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám.“ (Malachiáš 3:7; porovnaj Žalm 103:13, 14.) Ale podobne ako zblúdilí Židia v biblických dobách, aj dnes sa takíto ľudia musia rozhodnúť: „Teda preskúmajme svoje cesty a prebádajme ich a vráťme sa k Jehovovi.“ — Plač Jeremiáša 3:40.

To znamená dôkladne sa zamyslieť nad svojím hriešnym spôsobom správania. Keď to zblúdilý mladý človek robí, mal by byť pohnutý k vyznaniu svojich hriechov pred Jehovom Bohom. Žalmista totiž povedal: „Keď som mlčal, moje kosti boli vyčerpané celodenným stonaním... Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval... A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ — Žalm 32:3–5.

Ale čo ak sa nejaký mladý človek zaplietol do veľmi vážnych hriechov, ako je napríklad potrat, promiskuita, zneužívanie drog alebo zločinnosť? Pochopiteľne, taká osoba sa môže cítiť nehodná odpustenia. John, ktorého sme spomínali na začiatku, sa cítil práve tak. To preto zostal nehybne stáť pred sálou Kráľovstva, kým mu jeden láskavý zborový starší nepripomenul, že kráľ Manaše zo starovekého Izraela sa tiež dopustil vážnych hriechov — dokonca aj vraždy! A predsa mu Jehova odpustil. (2. Paralipomenon 33:1–13) „Ten starší mi zachránil život,“ hovorí John. S vedomím, že odpustenie je možné, John našiel odvahu vstúpiť do sály Kráľovstva a požiadať o pomoc.b

Väčšina mladých v takej nepríjemnej situácii podobne potrebuje pomoc pri naprávaní svojich záležitostí s Bohom, a starší miestneho zboru môžu v tejto veci urobiť veľa dobrého. S empatiou a porozumením môžu počúvať, ako mladý človek ,otvorene vyznáva svoje hriechy‘. Môžu tiež poskytnúť vedenie k disciplíne a praktickú pomoc. Napríklad môžu zabezpečiť, aby dotyčného mladého človeka niekto ‚učil od začiatku základné veci‘ Božieho Slova na domácom biblickom štúdiu. A ak je pre zblúdilého ťažké modliť sa, niektorý starší to môže urobiť zaňho. „Modlitba viery bude na úžitok chorľavému,“ uisťuje nás Biblia. — Jakub 5:14–16; Hebrejom 5:12.

Narovnávaj cesty svojim nohám

Samozrejme, napraviť záležitosti s Bohom je iba začiatok. Tak ako sa márnotratný syn ospravedlnil svojmu otcovi, aj zblúdilí mladí by sa mali snažiť urobiť nápravu vo vzťahu k rodičom. Úprimné ospravedlnenie môže veľmi pomôcť zmierniť bolesť, ktorú utrpeli, a tiež pomôcť získať ich podporu. Jedno dievča, ktoré sa po úteku z domu vrátilo s nemanželským dieťaťom, spomína: „Mamička a ocko mi v obrovskej miere prejavili lásku.“

Mladý človek, ktorý sa chce páčiť Bohu, musí ‚stále narovnávať cesty svojim nohám‘. (Hebrejom 12:13) To môže znamenať zmenu jeho životného štýlu, zvykov a priateľov. (Žalm 25:9; Príslovia 9:6) Dôležité je tiež urobiť osobné štúdium svojím zvykom. Jedno dievča, ktoré bolo kedysi spurné, hovorí: „Čítam Bibliu každý deň a čítam i všetku biblickú literatúru, ktorú vydávajú Jehovovi svedkovia. Som vďačná Bohu, že mi ešte dal šancu.“

John to výstižne zhrnul slovami: „Pozerám sa späť na čas, ktorý som premárnil. Rozmýšľam nad tým, ako všetko mohlo byť inak, ale nijako nemôžem odčiniť to, čo sa stalo.“ Našťastie, uctievame milosrdného Boha, ktorý vrúcne pozýva tých, čo ho opustili, aby sa k nemu vrátili. Teda prečo by si jeho pozvanie neprijal?

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 20]

Zrelí kresťania ti môžu pomôcť, keď chceš napraviť svoj život