Kapitola 88

Boháč a Lazar

JEŽIŠ hovorí so svojimi učeníkmi o správnom používaní hmotného majetku a vysvetľuje im, že nemôžeme byť súčasne otrokmi Boha i bohatstva. Počúvajú aj farizeji a začínajú sa Ježišovi posmievať, lebo majú radi peniaze. Preto im hovorí: „Vy sa vyhlasujete pred ľuďmi za spravodlivých, ale Boh pozná vaše srdce, lebo čo je u ľudí povýšené, je v Božích očiach ohavné.“

Prišiel však čas, aby sa zmenila situácia tých, ktorí sú bohatí, pokiaľ ide o hmotné statky, politickú moc a náboženskú nadvládu a vplyv. Majú byť ponížení, a tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, majú byť povýšení. Ježiš poukazuje na takúto zmenu, keď ďalej hovorí farizejom:

„Zákon a Proroci boli po Jána [Krstiteľa]. Od tých čias sa oznamuje Božie kráľovstvo ako dobré posolstvo a ľudia každého druhu sa tlačia k nemu. Skutočne je ľahšie, aby sa pominuli nebo a zem, než aby sa nesplnila jedna časť písmena zo Zákona.“

Znalci Písma a farizeji tvrdia, že sa držia Mojžišovho zákona a sú na to hrdí. Spomeň si na ich vystatovanie, keď Ježiš zázračne spôsobil, aby slepý muž videl. Vtedy hovorili: „My sme učeníkmi Mojžiša. Vieme, že Boh hovoril Mojžišovi.“ Teraz však Mojžišov zákon splnil svoj účel, totiž priviesť pokorných ľudí k Božiemu ustanovenému Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Od chvíle, keď začal svoju službu Ján, snažia sa teda ľudia každého druhu, predovšetkým pokorní a chudobní, aby sa stali poddanými Božieho Kráľovstva.

Teraz sa mojžišovský Zákon napĺňa a povinnosť zachovávať ho má byť zrušená. Zákon dovoľuje rozvod z rôznych dôvodov, ale Ježiš teraz hovorí: „Každý, kto sa rozvádza s manželkou a ožení sa s inou, cudzoloží, a kto sa ožení so ženou, ktorá je rozvedená s manželom, cudzoloží.“ Tieto výroky musia farizejov naozaj rozčuľovať, lebo oni sami pripúšťajú rozvod z najrôznejších dôvodov.

Ježiš sa stále obracia k farizejom a teraz im rozpráva podobenstvo o dvoch mužoch, ktorých stav čiže situácia sa nakoniec dramaticky mení. Vieš, koho predstavujú títo muži a čo znamená zmena v ich situácii?

„Bol však istý bohatý človek,“ hovorí Ježiš, „a obliekal sa do purpuru a plátna a zo dňa na deň sa tešil v nádhere. A bol nejaký žobrák menom Lazar, plný vredov, ktorého kládli k jeho vrátam, a túžil nasýtiť sa tým, čo spadlo z boháčovho stola. Áno, prichádzali i psy a lízali mu vredy.“

Ježiš tu používa boháča na znázornenie židovských náboženských vodcov, ku ktorým patria nielen farizeji a znalci Písma, ale tiež saduceji a hlavní kňazi. Sú bohatí, pokiaľ ide o duchovné prednosti a príležitosti, a správajú sa ako ten boháč. Kráľovský purpur, ktorým sú odiati, znázorňuje ich význačné postavenie, a biele plátno znázorňuje, že sú vo svojich vlastných očiach spravodliví.

Táto hrdá trieda boháča sa pozerá na chudobných, jednoduchých ľudí úplne pohŕdavo. Nazývajú ich ‛am ha’arec, teda ľudia zeme. Žobrák Lazar teda predstavuje ľudí, ktorým náboženskí vodcovia odopierajú správnu duchovnú výživu a prednosti. Na prostých ľudí sa pozerajú ako na Lazara plného vredov, ako na duchovne chorých, pre ktorých sú vhodnou spoločnosťou len psy. Ale tí, ktorí patria k Lazarovej triede, sú hladní a smädní po duchovnej výžive, a snažia sa preto pri bráne získať aspoň malé omrvinky duchovnej potravy, ktorá padá z boháčovho stola.

Ježiš teraz ďalej opisuje, ako sa mení stav boháča i Lazara. K akým zmenám dochádza a čo znázorňujú?

Boháč a Lazar prežívajú zmenu

Boháč znázorňuje náboženských vodcov obdarených duchovnými prednosťami a príležitosťami, a Lazar znázorňuje jednoduchý ľud, ktorý hladuje po duchovnej výžive. Ježiš pokračuje v rozprávaní príbehu a opisuje dramatickú zmenu okolností týchto mužov.

Ježiš hovorí: „Časom žobrák zomrel a anjeli ho odniesli do Abrahámovho náručia. Aj boháč zomrel a bol pochovaný. V hádese zodvihol oči a súc v mukách videl v diaľke Abraháma s Lazarom v náručí.“

Boháč a Lazar nie sú skutoční ľudia, ale predstavujú triedy ľudí. Je teda logické, že aj ich smrť je symbolická. Čo symbolizuje čiže znázorňuje ich smrť?

Ježiš práve upozornil na zmenu okolností, keď povedal, že ‚Zákon a Proroci boli až po Jána Krstiteľa, ale odvtedy sa oznamuje Božie kráľovstvo‘. Zvestovaním, ktoré vykonával Ján a Ježiš Kristus, zomiera boháč aj Lazar predchádzajúcim okolnostiam čiže stavu, v ktorom boli doteraz.

Tí, ktorí patria do pokornej, kajúcnej triedy Lazara, zomierajú predchádzajúcim duchovne chudobným pomerom a dostávajú sa do postavenia božskej priazne. Prv čakali na omrvinky z duchovného stola náboženských vodcov, ale teraz ich duchovné potreby uspokojujú biblické pravdy, ktoré im vštepuje Ježiš. Tak sa dostávajú do náručia, čiže do postavenia priazne väčšieho Abraháma, Jehovu Boha.

Ale tí, ktorí tvoria triedu boháča, sa dostávajú do Božej nepriazne, lebo sústavne odmietali prijať posolstvo o Kráľovstve, ktoré učil Ježiš. Tak zomierajú bývalému postaveniu zdanlivej priazne. Hovorí sa o nich, ako keby boli obrazne v mukách. Počúvajme, čo hovorí boháč:

„Otče Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby si namočil konček prsta vo vode a ochladil mi jazyk, lebo som v úzkostiach v tomto planúcom ohni.“ Ohnivé súdne Božie posolstvá, ktoré hlásajú Ježišovi učeníci, mučia jednotlivcov z triedy boháča. Tí chcú, aby učeníci poľavili v oznamovaní tohto posolstva, a tak im poskytli trochu úľavy v mukách.

„Ale Abrahám povedal: ‚Dieťa, rozpomeň sa, že si za svojho života v plnosti dostal dobré veci, ale Lazar zlé veci. On má teraz útechu, ale ty si v úzkostiach. A okrem toho všetkého sa urobila veľká priepasť medzi vami a nami, takže odtiaľto nemôžu prejsť k vám tí, čo chcú, ani ľudia odtiaľ nemôžu prejsť k nám.‘“

Aká spravodlivá a vhodná je táto dramatická zámena, ku ktorej dôjde medzi Lazarovou triedou a triedou boháča! Táto zmena stavu sa dovŕši o niekoľko mesiacov na Letnice roku 33 n. l., keď starú zmluvu Zákona nahradí nová zmluva. Vtedy je už úplne jasné, že Božiu priazeň majú učeníci, a nie farizeji a iní náboženskí vodcovia. „Veľká priepasť“, ktorá oddeľuje symbolického boháča od Ježišových učeníkov, znázorňuje nemenný, spravodlivý Boží súd.

Boháč potom žiada „otca Abraháma“, aby poslal Lazara „do domu môjho otca, lebo mám päť bratov“. Boháč týmto priznáva, že má bližší vzťah k nejakému inému otcovi, ktorým je vlastne Satan Diabol. Boháč žiada, aby Lazar rozriedil Božie súdne posolstvo, aby sa jeho „päť bratov“, náboženských spojencov, nedostalo „na toto miesto trápenia“.

„Ale Abrahám riekol: ‚Majú Mojžiša a Prorokov; nech tých počúvajú.‘“ Ak chce „päť bratov“ uniknúť mukám, stačí, aby poslúchali Mojžiša a Prorokov, ktorí hovoria, že Ježiš je Mesiáš, a aby sa potom stali jeho učeníkmi. Ale boháč namieta: „Nie, otče Abrahám, ale keby k nim prišiel niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“

Riekol mu však: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, nepresvedčí ich, ani keď niekto vstane z mŕtvych.“ Boh nedá žiadne zvláštne znamenia ani zázraky, aby takýchto ľudí presvedčil. Ak chce niekto získať jeho priazeň, musí čítať a uplatňovať Písmo. Lukáš 16:14–31; Ján 9:28, 29; Matúš 19:3–9; Galaťanom 3:24; Kolosanom 2:14; Ján 8:44.

▪ K akej zmene dochádza, keď začal slúžiť Ján, a ako to znázorňuje Ježiš?

▪ Čo sa má zrušiť Ježišovou smrťou a ako to zapôsobí na otázku rozvodu?

▪ Koho znázorňuje v Ježišovom podobenstve boháč a koho Lazar?

▪ Prečo musí byť smrť boháča a Lazara symbolická a čo znázorňuje?

▪ Čo sú muky, ktorými trpí boháč, a ako si žiada úľavu?

▪ Čo znázorňuje „veľká priepasť“?

▪ Kto je boháčovým skutočným otcom a kto sú jeho piati bratia?