Kto bude vzkriesený?

„Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú.“ — JÁN 5:28, 29.

 1. Aké význačné vyhlásenie počul Mojžiš z horiaceho tŕnistého kra a kto neskôr obrátil pozornosť na tieto slová?

PRED viac ako 3500 rokmi sa udialo niečo veľmi nezvyčajné. Mojžiš pásol ovce, ktoré patrili patriarchovi Jetrovi. Neďaleko vrchu Choreb sa mu v ohni uprostred tŕnistého kra zjavil Jehovov anjel. „Pozeral sa, a hľa, tŕnistý ker tu horel ohňom, a predsa ten tŕnistý ker nebol strávený,“ uvádza správa v 2. Mojžišovej. Potom Mojžiš počul sprostred tŕnistého kra hlas: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov.“ ​(2. Mojžišova 3:1–6) Neskôr, v prvom storočí n. l., obrátil pozornosť na tieto slová samotný Boží Syn, Ježiš.

2, 3. a) Aká vyhliadka čaká Abraháma, Izáka a Jakoba? b) Aké otázky vznikajú?

² Ježiš sa rozprával s niektorými zo saducejov, ktorí neverili vo vzkriesenie. Povedal im: „Že sú mŕtvi kriesení, odhalil tiež Mojžiš v správe o tŕnistom kre, keď nazýva Jehovu ‚Bohom Abraháma a Bohom Izáka a Bohom Jakoba‘. Nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo všetci sú preňho živí.“ ​(Lukáš 20:27, 37, 38) Týmito slovami Ježiš potvrdil, že Abrahám, Izák a Jakob, ktorí boli v tom čase už dávno mŕtvi, sú z Božieho hľadiska živí, lebo sú v Božej pamäti. Tak ako Jób čakajú, kým sa skončí ich ‚nútená služba‘, aby boli prebudení zo spánku smrti. (Jób 14:14) Teda v Božom novom svete budú vzkriesení.

³ Ako je to však s miliardami ďalších, ktorí zomreli počas ľudských dejín? Budú aj oni vzkriesení? Aby sme získali uspokojivú odpoveď na túto otázku, pozrime sa, kam podľa Božieho Slova idú ľudia po smrti.

Kde sú mŕtvi?

 4. a) Kam idú ľudia po smrti? b) Čo je šeol?

⁴ Biblia vyhlasuje, že mŕtvi „si neuvedomujú vôbec nič“. Po smrti nie sú žiadne muky v pekle ani trýznivé čakanie v limbe, teda predpeklí. Človek sa proste vracia do prachu. Preto Božie Slovo radí živým: „Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ ​(Kazateľ 9:5, 10; 1. Mojžišova 3:19) Slovo „šeol“ mnohí ľudia nepoznajú. Je to hebrejské slovo, ktorého pôvod nie je presne známy. Mnohé náboženstvá učia, že mŕtvi ďalej žijú, ale ako ukazuje inšpirované Božie Slovo, tí, ktorí sú v šeole, sú naozaj mŕtvi a nič si neuvedomujú. Šeol je jednoducho spoločný hrob ľudstva.

5, 6. Kam išiel Jakob po smrti a ku komu bol pripojený?

⁵ Prvý výskyt slova „šeol“ v Biblii nachádzame v 1. Mojžišovej 37:35. Keď si patriarcha Jakob myslel, že jeho milovaný syn Jozef zomrel, odmietol nechať sa utešiť a povedal: „V smútku zostúpim k svojmu synovi do šeolu!“ Jakob v presvedčení, že jeho syn je mŕtvy, túžil tiež zomrieť, teda ísť do šeolu. Neskôr v čase hladu chcelo deväť Jakobových starších synov vziať najmladšieho Benjamina so sebou do Egypta, aby tam získali nejaké potraviny. No Jakob ho s nimi nechcel pustiť. Povedal: „Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat je mŕtvy a on zostal sám. Ak by sa mu stala smrteľná nehoda na ceste, po ktorej pôjdete, tak istotne privediete moje šediny so zármutkom do šeolu.“ ​(1. Mojžišova 42:36, 38) V oboch týchto prípadoch sa slovo šeol spája so smrťou, nie s nejakým posmrtným životom.

⁶ Správa v 1. Mojžišovej odhaľuje, že Jozef bol medzitým v Egypte, kde sa stal správcom potravinových zásob. Jakob napokon zažil veľkú radosť, keď prišiel do Egypta a opäť sa stretol so svojím synom. V egyptskej krajine zostal Jakob bývať až do svojej smrti vo veľmi pokročilom veku 147 rokov. Jeho synovia splnili jeho poslednú vôľu a vzali jeho pozostatky do kanaanskej krajiny, kde ich pochovali v jaskyni Machpela. (1. Mojžišova 47:28; 49:29–31; 50:12, 13) Tak bol Jakob pripojený k svojmu otcovi Izákovi a starému otcovi Abrahámovi.

‚Pripojení k svojim predkom‘

7, 8. a) Kam išiel Abrahám po smrti? Vysvetli to. b) Čo naznačuje, že aj iní išli po smrti do šeolu?

⁷ Jehova už Abrahámovi naznačil, čo sa s ním stane po smrti. Keď mu potvrdzoval svoju zmluvu a dával sľub, že rozmnoží jeho semeno, povedal: „A ty, ty pôjdeš v pokoji k svojim predkom, budeš pochovaný v dobrej starobe.“ ​(1. Mojžišova 15:15) Presne to sa stalo. Prvá Mojžišova 25:8 uvádza: „Potom Abrahám vydýchol naposledy a zomrel v dobrej starobe, starý a spokojný, a bol pripojený k svojmu ľudu.“ K akému ľudu bol pripojený? Prvá Mojžišova 11:10–26 vymenúva jeho predkov až po Noachovho syna Sema. Teda bol pripojený k týmto predkom, ktorí v tom čase už spali v šeole.

⁸ V Hebrejských Písmach často nachádzame výraz „pripojený k svojmu ľudu“. Logicky môžeme vyvodiť, že aj Abrahámov syn Izmael a Mojžišov brat Áron išli po smrti do šeolu, kde čakajú na vzkriesenie. (1. Mojžišova 25:17; 4. Mojžišova 20:23–29) A aj Mojžiš išiel do šeolu, hoci nikto nevedel, kde je jeho hrob. (4. Mojžišova 27:13; 5. Mojžišova 34:5, 6) Podobne tiež Jozua, ktorý bol vodcom Izraela po Mojžišovi, ako aj celé vtedajšie pokolenie ľudí zostúpili po smrti do šeolu. — Sudcovia 2:8–10.

 9. a) Ako Biblia ukazuje, že hebrejský výraz „šeol“ a grécky výraz „hádes“ sa vzťahujú na to isté miesto? b) Akú vyhliadku majú tí, ktorí sú v šeole či v hádese?

⁹ O stáročia neskôr sa Dávid stal kráľom dvanástich izraelských kmeňov. Po smrti si „ľahol Dávid k svojim predkom“. (1. Kráľov 2:10) Išiel tiež do šeolu? Je zaujímavé, že na Letnice roku 33 n. l. apoštol Peter po zmienke o Dávidovej smrti citoval Žalm 16:10: „Nezanecháš moju dušu v šeole.“ Najprv sa zmienil o tom, že Dávid je stále vo svojom hrobe, a potom vztiahol slová Žalmu na Ježiša: „[Dávid] vidiac to vopred hovoril o Kristovom vzkriesení, že nebol zanechaný v hádese, ani jeho telo nevidelo porušenie. Toho Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.“ ​(Skutky 2:29–32) Peter tu použil slovo „hádes“, čo je grécky ekvivalent hebrejského slova „šeol“. Teda tí, o ktorých sa píše, že sú v hádese, sú v rovnakom stave ako tí, o ktorých sa píše, že sú v šeole. V spánku smrti čakajú na vzkriesenie.

Sú v šeole aj nespravodliví?

10, 11. Prečo môžeme povedať, že do šeolu alebo hádesu idú po smrti aj niektorí nespravodliví?

¹⁰ Keď Mojžiš vyviedol izraelský národ z Egypta, vypukla v pustatine vzbura. Mojžiš varoval ľudí, aby sa oddelili od vodcov vzbury — od Kóracha, Dátana a Abiráma. Títo vodcovia nemali zomrieť prirodzenou smrťou. Mojžiš vysvetlil: „Ak títo ľudia zomrú smrťou celého ľudstva a ten trest bude na nich uvedený trestom celého ľudstva, tak ma Jehova neposlal. Ale ak to bude niečo stvorené, čo stvorí Jehova, a zem otvorí ústa a pohltí ich a všetko, čo im patrí, a oni budú musieť zaživa zísť do šeolu, tak budete istotne vedieť, že títo muži si počínali znevažujúco voči Jehovovi.“ ​(4. Mojžišova 16:29, 30) Či už títo vzbúrenci zomreli tak, že sa zem otvorila a pohltila ich, alebo ich strávil oheň, ako to bolo v prípade Kóracha a 250 Lévitov, ktorí sa postavili na jeho stranu, všetci skončili v šeole, čiže hádese. — 4. Mojžišova 26:10.

¹¹ Šimei zvolával zlo na kráľa Dávida, za čo ho mal neskôr Dávidov nástupca Šalamún potrestať. „Nenechaj ho teraz bez trestu,“ prikázal mu Dávid, „lebo si múdry muž a dobre vieš, čo by si mu mal urobiť, a privedieš jeho šediny do šeolu s krvou.“ Šalamún nariadil Benajahovi, aby vykonal nad Šimeim rozsudok. (1. Kráľov 2:8, 9, 44–46) Ďalší človek, nad ktorým Benajah vykonal rozsudok smrti, bol bývalý veliteľ izraelského vojska Joáb. Ani jeho šediny ‚nezišli do šeolu v pokoji‘. (1. Kráľov 2:5, 6, 28–34) Oba tieto príklady potvrdzujú pravdivosť Dávidovej inšpirovanej piesne: „Zlí sa obrátia do šeolu, ba všetky národy, ktoré zabúdajú na Boha.“ — Žalm 9:17.

12. Kto bol Achitofel a kam išiel po smrti?

¹² Achitofel bol Dávidovým osobným radcom. Jeho rady si ľudia cenili, akoby to boli rady od samotného Jehovu. (2. Samuelova 16:23) Žiaľ, tento dôverný služobník sa stal zradcom a podporil prevrat, ktorý uskutočnil Dávidov syn Abšalóm. Dávid mal zjavne na mysli jeho zradu, keď napísal: „To nebol nepriateľ, ktorý sa pustil do môjho hanobenia, inak by som sa s tým mohol vysporiadať. Nebol to ten, kto ma prudko nenávidí, ktorý sa nado mňa vypínal; inak by som sa mohol pred ním skryť.“ A pokračoval: „Nech na nich prídu spustošenia! Nech zostúpia do šeolu zaživa; veď mali v sebe zlé veci.“ ​(Žalm 55:12–15) Achitofel so svojimi spoločníkmi išli po smrti do šeolu.

Kto je v gehenne?

13. Prečo je Judáš nazvaný „synom zničenia“?

¹³ Porovnajme teraz túto Dávidovu skúsenosť s tým, čo zažil Väčší Dávid, Ježiš. Podobne ako Achitofel, aj jeden z dvanástich Kristových apoštolov, Judáš Iškariotský, sa stal zradcom. Jeho zrada však bola oveľa vážnejšia ako Achitofelova. Judáš konal proti Božiemu jednosplodenému Synovi. Boží Syn sa v modlitbe pred koncom svojej pozemskej služby o svojich nasledovníkoch vyjadril: „Keď som bol s nimi, bdel som nad nimi pre tvoje meno, ktoré si mi dal; a chránil som ich a ani jeden z nich nie je zničený, okrem syna zničenia, aby sa splnilo písmo.“ ​(Ján 17:12) Ježiš sa tu zmieňuje o Judášovi ako o „synovi zničenia“, teda Judáš už nemá žiadnu nádej na návrat. Nie je živý v Božej pamäti. Nešiel do šeolu, ale do gehenny. Čo je gehenna?

14. Čo predstavuje gehenna?

¹⁴ Keď Ježiš odsúdil náboženských vodcov tých dní, povedal o nich, že svojich učeníkov robia ‚hodnými gehenny‘. (Matúš 23:15) Ľudia v tom čase dobre poznali údolie Hinnom, kam sa hádzal odpad a tiež telá popravených zločincov, ktorí neboli považovaní za hodných náležitého pohrebu. Ježiš sa zmienil o gehenne už skôr vo svojej Kázni na vrchu. (Matúš 5:29, 30) Symbolický význam tohto slova bol jeho poslucháčom jasný. Gehenna predstavovala úplné zničenie bez nádeje na vzkriesenie. Išiel okrem Judáša Iškariotského aj niekto iný do gehenny, a nie do šeolu či hádesu?

15, 16. Kto išiel po smrti do gehenny a prečo?

¹⁵ Prví ľudia, Adam a Eva, boli stvorení ako dokonalí. Hriechu sa dopustili úmyselne. Dostali na výber buď večný život, alebo smrť. Neposlúchli Boha a postavili sa na stranu Satana. A tak zomreli bez vyhliadky, že by mohli mať úžitok z Kristovej výkupnej obete. To znamená, že išli do gehenny.

¹⁶ Adamov prvorodený syn, Kain, zavraždil svojho brata Ábela a potom žil ako utečenec. Apoštol Ján napísal, že Kain „pochádzal z toho zlého“. (1. Jána 3:12) Je rozumné usudzovať, že tak ako jeho rodičia, aj on išiel po smrti do gehenny. (Matúš 23:33, 35) Na druhej strane o spravodlivom Ábelovi Pavol uviedol: „Vierou obetoval Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain a touto vierou dostal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh svedčil o jeho dare; a hoci zomrel, predsa hovorí pomocou nej.“ ​(Hebrejom 11:4) Áno, Ábel je teraz v šeole a čaká na vzkriesenie.

„Prvé“ vzkriesenie a „lepšie“ vzkriesenie

17. a) Kto ide do šeolu v tomto „čase konca“? b) Akú vyhliadku majú tí, ktorí sú v šeole, a aký je údel tých, ktorí sú v gehenne?

¹⁷ Mnohí si pri čítaní týchto informácií možno kladú otázku, ako je to s tými, ktorí umierajú v „čase konca“. (Daniel 8:19) Šiesta kapitola Zjavenia spája toto obdobie s jazdou štyroch jazdcov na koňoch. Je zaujímavé, že posledný z týchto jazdcov má meno Smrť a tesne za ním ide hádes. A tak mnohí, ktorí zomierajú predčasnou smrťou následkom jazdy týchto jazdcov, končia v hádese, kde čakajú na vzkriesenie v Božom novom svete. (Zjavenie 6:8) Teda aká je budúcnosť tých, ktorí sú v šeole (hádese), a tých, ktorí sú v gehenne? Jednoducho povedané, tí prví majú vyhliadku na vzkriesenie a údelom tých druhých je večné zničenie, teda neexistencia.

18. S akou vyhliadkou je spojené „prvé vzkriesenie“?

¹⁸ Apoštol Ján napísal: „Šťastný a svätý je každý, kto má podiel na prvom vzkriesení; nad tými druhá smrť nemá právomoc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“ Tí, ktorí budú Kristovými spoluvládcami, majú úžitok z „prvého vzkriesenia“. Ale akú nádej majú ostatní z ľudstva? — Zjavenie 20:6.

19. Aký úžitok budú mať niektorí z „lepšieho vzkriesenia“?

¹⁹ Odo dní Božích služobníkov Eliáša a Elizea boli viacerí ľudia zázrakom privedení späť k životu. „Ženy dostali vzkriesením svojich mŕtvych,“ napísal Pavol, „ale iní boli mučení, lebo neprijali vyslobodenie nejakým výkupným, aby dosiahli lepšie vzkriesenie.“ Áno, verní a rýdzi Boží služobníci očakávali vzkriesenie, po ktorom by mohli žiť nielen niekoľko rokov, ale mali by vyhliadku na večný život! To bude naozaj „lepšie vzkriesenie“. — Hebrejom 11:35.

20. O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²⁰ Ak zomrieme vo vernosti skôr, ako Jehova ukončí tento skazený systém, aj my budeme mať istú nádej na „lepšie vzkriesenie“, teda budeme vzkriesení s vyhliadkou na večný život. Ježiš sľúbil: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú.“ ​(Ján 5:28, 29) V nasledujúcom článku budeme uvažovať o účele tohto vzkriesenia. Ukážeme si, ako nás nádej na vzkriesenie posilňuje, aby sme dokázali zostať rýdzi, a ako nám pomáha prejavovať obetavého ducha.

Spomínaš si?

• Prečo je Jehova nazvaný Bohom „živých“?

• Aký je stav tých, ktorí sú v šeole?

• Aký je údel tých, ktorí sú v gehenne?

• Aký úžitok budú mať niektorí z „lepšieho vzkriesenia“?

[Obrázok na strane 15]

Tí, ktorí idú do šeolu, majú tak ako Abrahám nádej na vzkriesenie

[Obrázky na strane 16]

Prečo Adam, Eva, Kain a Judáš Iškariotský išli do gehenny?