Kapitola 110
Služba v chráme je dokončená
JEŽIŠ sa naposledy objavuje v chráme. Končí svoju verejnú službu na zemi. O tri dni ho čaká už len súd a poprava. Teraz ďalej karhá znalcov Písma a farizejov.
Ešte trikrát zvolá: „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci!“ Najprv im vyhlasuje beda, lebo čistia „vonkajšok pohára a misy, ale vnútri sú plné lúpeže a nestriedmosti“. Preto nabáda: „Vyčisti najprv vnútro pohára a misy, aby bol aj ich vonkajšok čistý.“
Ďalej vyhlasuje beda znalcom Písma a farizejom pre vnútornú skazenosť a hnilobu, ktoré sa snažia zakryť vonkajšou zbožnosťou. Hovorí: „Podobáte [sa] obieleným hrobom, ktoré sa síce zvonku zdajú krásne, ale vnútri sú plné kostí mŕtvych ľudí a nečistoty každého druhu.“
Ich pokrytectvo sa zračí aj v ochote stavať hrobky prorokom a zdobiť ich, aby upozornili na vlastné dobročinné skutky. Ale Ježiš ich odhaľuje ako ‚synov tých, ktorí vraždili prorokov‘. Veď každý, kto sa odváži verejne odhaliť ich pokrytectvo, je v nebezpečenstve!
Potom Ježiš vyriekne najsilnejšie slová otvoreného odsúdenia: „Hadi, potomstvo vreteníc, ako uniknete súdu gehenny?“ Gehenna je údolie, kam sa hádžu odpadky z Jeruzalema. Ježiš teda hovorí, že znalci Písma a farizeji pre svoju zlú cestu utrpia večné zničenie.
O svojich vyslaných zástupcoch Ježiš hovorí: „Niektorých z nich zabijete a pribijete na kôl a niektorých z nich budete bičovať v synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás prišla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela po krv Zechariáša, syna Barachiahovho [v 2. Paralipomenon nazývaného Jehojada], ktorého ste zabili medzi svätyňou a oltárom. Pravdivo vám hovorím: To všetko príde na toto pokolenie.“
Pretože Zechariáš odvážne karhal izraelských vodcov, „sprisahali [sa proti nemu] a na kráľov príkaz ho ukameňovali na nádvorí Jehovovho domu“. Ale ako Ježiš predpovedal, Izrael zaplatí za všetku preliatu spravodlivú krv. Zaplatí po tridsiatich siedmich rokoch, v roku 70 n. l., keď rímske vojská zničia Jeruzalem a zahynie vyše milión Židov.
Keď Ježiš uvažuje o tejto strašnej situácii, je stiesnený. Ešte raz volá: „Jeruzalem, Jeruzalem... ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli. Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený!“
Potom Ježiš dodá: „Odteraz ma už v žiadnom prípade neuvidíte, kým nepoviete: ‚Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene!‘“ Ten deň bude v Kristovej prítomnosti, keď Ježiš vojde do nebeského Kráľovstva a ľudia ho uvidia očami viery.
Ježiš teraz prichádza na miesto, odkiaľ môže pozorovať pokladnice pri chráme a zástupy, ktoré do nich hádžu peniaze. Bohatí hádžu veľa mincí. Ale potom príde chudobná vdova a vhadzuje dve malé mince nepatrnej hodnoty.
Ježiš zavolá svojich učeníkov a hovorí: „Pravdivo vám hovorím, že tá chudobná vdova vhodila viac ako všetci tí, čo hádžu peniaze do pokladníc.“ Asi sa čudujú. Ježiš teda vysvetľuje: „Lebo všetci vhodili zo svojho prebytku, ale ona zo svojho nedostatku vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ Po týchto slovách Ježiš už naposledy odchádza z chrámu.
Učeníci žasnú nad veľkosťou a krásou chrámu a zvolajú: „Učiteľ, pozri, aké kamene a aké budovy!“ Áno, kamene sú podľa správ jedenásť metrov dlhé, vyše päť metrov široké a vyše tri metre vysoké.
„Vidíš tie veľké budovy?“ odpovedá Ježiš jednému. „Istotne tu nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.“
Po týchto slovách Ježiš so svojimi apoštolmi prechádza údolím Kidron a stúpa na Olivový vrch. Odtiaľ sa môžu pozerať na veľkolepý chrám. Matúš 23:25–24:3; Marek 12:41–13:3; Lukáš 21:1–6; 2. Paralipomenon 24:20–22.
▪ Čo robí Ježiš pri svojej poslednej návšteve chrámu?
▪ Ako sa prejavuje pokrytectvo znalcov Písma a farizejov?
▪ Čo sa mieni „súdom gehenny“?
▪ Prečo Ježiš hovorí, že vdova prispela viac ako bohatí?