Pätnásta kapitola

Jehovova rada proti národom

Izaiáš 14:24–19:25

 1. Aké súdne vyhlásenie proti Asýrii zaznamenáva Izaiáš?

JEHOVA môže národy použiť na potrestanie svojho ľudu za jeho skazenosť. Napriek tomu u týchto národov netoleruje neopodstatnenú krutosť, pýchu a nepriateľstvo voči pravému uctievaniu. Preto dlho vopred inšpiruje Izaiáša, aby zaznamenal „vyhlásenie proti Babylonu“. (Izaiáš 13:1) Babylon je však ešte len budúcou hrozbou. V Izaiášových dňoch utláča Boží zmluvný ľud Asýria, ktorá ničí severné izraelské kráľovstvo a pustoší aj veľkú časť Judska. No triumf Asýrie má svoje hranice. Izaiáš píše: „Jehova vojsk prisahal a povedal: ‚Istotne sa stane to, s čím som počítal... aby som zlomil Asýrčana v svojej krajine a aby som ho zašliapol na mojich vrchoch; a aby z nich skutočne odišlo jeho jarmo a aby z ich ramena odišiel i jeho náklad.‘“ ​(Izaiáš 14:24, 25) Krátko nato ako Izaiáš vyslovuje toto proroctvo, Asýria prestáva byť pre Judsko hrozbou.

2, 3. a) Proti komu vystiera Jehova svoju ruku v staroveku? b) Čo to znamená, že Jehova vystiera svoju ruku proti „všetkým národom“?

² Čo však ostatné národy, ktoré sú nepriateľmi Božieho zmluvného ľudu? Aj ony musia byť postavené pred súd. Izaiáš vyhlasuje: „Toto je rada, ktorá sa radí proti celej zemi, a toto je ruka, ktorá je vystretá proti všetkým národom. Veď radil sám Jehova vojsk, a kto to môže zrušiť? A tá vystretá ruka je jeho, a kto ju môže odvrátiť?“ ​(Izaiáš 14:26, 27) Jehovova „rada“ neznamená len poučenie. Je to jeho pevné rozhodnutie, jeho výnos. (Jeremiáš 49:20, 30) Božia „ruka“ je Božia pôsobiaca moc. V posledných veršoch 14. kapitoly a v 15. až 19. kapitole Izaiáša je Jehovova rada zameraná proti Filištii, Moábu, Damašku, Etiópii a Egyptu.

³ Izaiáš však hovorí, že Jehovova ruka je vystretá proti „všetkým národom“. Preto hoci sa tieto proroctvá Izaiáša splnili najprv v staroveku, v zásade platia aj v ‚čase konca‘, keď Jehova vystiera svoju ruku proti všetkým kráľovstvám zeme. (Daniel 2:44; 12:9; Rimanom 15:4; Zjavenie 19:11, 19–21) Všemohúci Boh, Jehova, zjavuje svoju radu dlho vopred s úplnou istotou. Nikto nemôže odvrátiť jeho vystretú ruku. — Žalm 33:11; Izaiáš 46:10.

„Lietajúci ohnivý had“ proti Filištii

 4. Čo konkrétne obsahuje Jehovovo vyhlásenie proti Filištii?

⁴ Najprv je pozornosť zameraná na Filištíncov. „V roku, keď zomrel Kráľ Achaz, stalo sa toto vyhlásenie: ‚Neraduj sa, Filištia, ani nikto z teba len preto, že bola zlomená palica toho, kto ťa bil. Veď z koreňa hada vyjde jedovatý had a jeho plodom bude lietajúci ohnivý had.‘“ — Izaiáš 14:28, 29.

5, 6. a) V akom zmysle bol Uzzijah pre Filištíncov ako had? b) Čím sa stane pre Filištíncov Ezechiáš?

⁵ Kráľ Uzzijah bol dosť silný, takže dokázal odvracať hrozbu Filištíncov. (2. Paralipomenon 26:6–8) Bol pre nich ako had a tohto nepriateľského suseda neustále bil svojou palicou. Po Uzzijahovej smrti — keď ‚bola jeho palica zlomená‘ — začal vládnuť verný Jotám, „ľud si však počínal stále skazonosne“. Potom sa stal kráľom Achaz. Situácia sa zmenila a Filištínci začali podnikať proti Judsku úspešné vojenské výpady. (2. Paralipomenon 27:2; 28:17, 18) Teraz sa však situácia opäť mení. V roku 746 pred n. l. kráľ Achaz zomiera a na trón nastupuje mladý Ezechiáš. Ak si Filištínci myslia, že situácia sa bude vyvíjať v ich prospech, sú úplne na omyle. Ezechiáš sa prejaví ako ich úhlavný nepriateľ. Ezechiáš, potomok Uzzijaha (‚plod‘ z jeho „koreňa“), bude ako „lietajúci ohnivý had“ — rýchlo letiaci do útoku, udierajúci ako blesk a spôsobujúci pálčivý pocit ako po uštipnutí jedovatým hadom.

⁶ To je priliehavý opis tohto nového kráľa. „To [Ezechiáš] zrazil Filištíncov až ku Gaze a tiež jej územia.“ ​(2. Kráľov 18:8) Podľa análov asýrskeho kráľa Senacheriba sa Filištínci stávajú Ezechiášovými poddanými. ‚Ponížení‘ — oslabené judské kráľovstvo — sa tešia z bezpečia a materiálnej hojnosti, zatiaľ čo Filištia trpí hladom. — Čítaj Izaiáša 14:30, 31.

 7. Aké vyhlásenie o viere musí Ezechiáš urobiť pred vyslancami, ktorí sú v Jeruzaleme?

⁷ Zdá sa, že do Judska prišli vyslanci — možno chcú vytvoriť spojenectvo proti Asýrii. Čo im odpovedať? „Čo niekto povie ako odpoveď poslom národov?“ Má Ezechiáš hľadať bezpečie v spojenectvách s cudzincami? Nie! Týmto poslom má odpovedať: „Sám Jehova položil základ Siona a v ňom nájdu útočište utrápení z jeho ľudu.“ ​(Izaiáš 14:32) Kráľ musí mať úplnú dôveru v Jehovu. Základ Siona je pevný. Mesto zostane stáť ako bezpečné útočište pred hrozbou zo strany Asýrie. — Žalm 46:1–7.

 8. a) V čom sa niektoré dnešné národy podobajú Filištii? b) Ako Jehova podporuje svoj ľud dnes, tak ako to robil v staroveku?

⁸ Tak ako Filištia, aj niektoré dnešné národy zlostne odporujú Božím ctiteľom. Kresťanskí svedkovia Jehovu boli posielaní do väzníc a koncentračných táborov. Boli zakazovaní. Niektorí z nich boli zabití. A protivníci stále „podnikajú ostré útoky na dušu spravodlivého“. (Žalm 94:21) Táto skupina kresťanov sa môže svojim nepriateľom javiť ako ‚ponížená‘ a ‚chudobná‘. No vďaka Jehovovej podpore sa teší z duchovnej hojnosti, zatiaľ čo jej nepriatelia trpia hladom. (Izaiáš 65:13, 14; Ámos 8:11) Keď Jehova vystrie ruku proti novodobým Filištíncom, títo ‚ponížení‘ budú v bezpečí. Kde? V spoločenstve s ‚Božou domácnosťou‘, ktorej spoľahlivým základným rohovým kameňom je Ježiš. (Efezanom 2:19, 20) A budú pod ochranou ‚nebeského Jeruzalema‘, Jehovovho nebeského Kráľovstva s Ježišom Kristom ako Kráľom. — Hebrejom 12:22; Zjavenie 14:1.

Moáb je umlčaný

 9. Proti komu je zamerané nasledujúce vyhlásenie a ako tento ľud dal najavo, že je nepriateľom Božieho ľudu?

⁹ Na východ od Mŕtveho mora je ďalší sused Izraela — Moáb. Na rozdiel od Filištíncov Moábčania sú s Izraelom v príbuzenskom vzťahu, lebo sú potomkami Abrahámovho synovca Lóta. (1. Mojžišova 19:37) Napriek tomu história Moábu sa vyznačuje nepriateľstvom voči Izraelu. Napríklad za dní Mojžiša si moábsky kráľ najal proroka Balaama v nádeji, že Izraelitov prekľaje. Keď sa tak nestalo, Moáb pomocou nemravnosti a uctievania Baala chytil Izrael do osídla. (4. Mojžišova 22:4–6; 25:1–5) Preto nie div, že Jehova teraz inšpiruje Izaiáša, aby zaznamenal „vyhlásenie proti Moábovi“! — Izaiáš 15:1a.

10, 11. Čo sa stane Moábu?

¹⁰ Izaiášovo proroctvo je zamerané proti viacerým moábskym mestám a miestam vrátane Áru, Kiru (čiže Kir-charesetu) a Dibonu. (Izaiáš 15:1b, 2a) Moábčania budú nariekať za Kir-charesetovými hrozienkovými koláčmi, ktoré sú možno hlavným produktom tohto mesta. (Izaiáš 16:6, 7) Aj Sibme a Jazeru, ktoré sú preslávené pestovaním viniča, bude zasadený úder. (Izaiáš 16:8–10) Eglat-šelišijah, ktorého názov možno znamená „trojročná jalovica“, bude ako statná mladá krava, ktorá v úzkosti vydáva žalostný krik. (Izaiáš 15:5) Tráva krajiny uschne, kým „vody Dimónu“ budú plné krvi pobitých Moábčanov. „Nimrimské vody“ sa stanú „úplnými pustatinami“ — buď v obraznom zmysle, alebo aj doslovne — pravdepodobne preto, lebo nepriateľské vojská zahatajú ich vodné toky. — Izaiáš 15:6–9.

¹¹ Moábčania sa opášu vrecovinou, smútočným odevom. Na znak hanby a žiaľu si dohola oholia hlavy. Brady budú mať ‚ostrihané‘ na znak krajného smútku a pokorenia. (Izaiáš 15:2b–4) Izaiáš si je istý splnením týchto rozsudkov, preto je hlboko znepokojený. Jeho vnútro je ako rozochvené struny harfy — je pohnutý ľútosťou nad týmto posolstvom beda proti Moábu. — Izaiáš 16:11, 12.

12. Ako sa splnili Izaiášove slová proti Moábu?

¹² Kedy sa toto proroctvo splní? Zakrátko. „Toto je to slovo, ktoré hovoril Jehova predtým o Moábe. A teraz povedal Jehova a riekol: ‚Do troch rokov, podľa rokov nádenníka, bude aj sláva Moába potupená veľkým rozruchom každého druhu, a tých, ktorí zostanú, bude zanedbateľne málo, nebudú mocní.‘“ ​(Izaiáš 16:13, 14) V súlade s tým existujú archeologické doklady, že v ôsmom storočí pred n. l. Moáb bolestne trpel a mnoho jeho miest bolo vyľudnených. Tiglat-pilezer (Tiglatpilesar) III. medzi vládcami, ktorí mu platili tribút, uvádza aj Salamanua z Moábu. Senacherib dostával tribút od Kammusunadbiho, kráľa Moábu. Asýrski monarchovia Esar-chaddon (Asarhaddon) a Aššurbanipal sa zmieňuje o tom, že moábski králi Musuri a Kamašaltu boli ich poddanými. Moáb ako národ prestal existovať už pred stáročiami. Našli sa ruiny miest, ktoré sa považujú za moábske, no zatiaľ bolo vykopaných len málo fyzických dokladov o tomto kedysi mocnom nepriateľovi Izraela.

Zánik novodobého „Moábu“

13. Ktorú dnešnú organizáciu možno prirovnať k Moábu?

¹³ Dnes existuje celosvetová organizácia, ktorá sa podobá starovekému Moábu. Je ňou takzvané kresťanstvo, hlavná časť „Veľkého Babylona“. (Zjavenie 17:5) Moáb aj Izrael boli potomkami Abrahámovho otca Téracha. Podobne takzvané kresťanstvo aj dnešný zbor pomazaných kresťanov tvrdia, že majú korene v kresťanskom zbore prvého storočia. (Galaťanom 6:16) No takzvané kresťanstvo je — podobne ako Moáb — skazené, dopúšťa sa duchovnej nemravnosti a uctieva iných bohov namiesto jediného pravého Boha, Jehovu. (Jakub 4:4; 1. Jána 5:21) Vodcovia takzvaného kresťanstva ako trieda odporujú tým, ktorí kážu dobré posolstvo o Kráľovstve. — Matúš 24:9, 14.

14. Aká nádej existuje pre jednotlivcov z novodobého „Moábu“ napriek Jehovovej rade proti tejto organizácii?

¹⁴ Moáb bol nakoniec umlčaný. To isté sa stane takzvanému kresťanstvu. Jehova použije novodobý náprotivok Asýrie a spôsobí, že takzvané kresťanstvo bude spustošené. (Zjavenie 17:16, 17) Pre ľudí v novodobom „Moábe“ však ešte existuje nádej. Uprostred proroctva proti Moábu Izaiáš hovorí: „V milujúcej láskavosti bude trón istotne pevne založený; a niekto naň usadne v pravosti v Dávidovom stane, bude súdiť a hľadať právo a bude pohotový v spravodlivosti.“ ​(Izaiáš 16:5) V roku 1914 Jehova pevne založil trón Ježiša, Vládcu z rodovej línie kráľa Dávida. Ježišovo kraľovanie je prejavom Jehovovej milujúcej láskavosti a v splnení Božej zmluvy s kráľom Dávidom bude toto kraľovanie trvať navždy. (Žalm 72:2; 85:10, 11; 89:3, 4; Lukáš 1:32) Mnohí mierni už opustili novodobý „Moáb“ a podriadili sa Ježišovi, aby získali život. (Zjavenie 18:4) Akou útechou je pre nich vedomie, že Ježiš „bude objasňovať národom, čo je právo“! — Matúš 12:18; Jeremiáš 33:15.

Damašek sa stáva rozpadávajúcou sa zrúcaninou

15, 16. a) Aké nepriateľské kroky podnikajú Damašek a Izrael proti Judsku a k čomu to vedie, pokiaľ ide o Damašek? b) Kto je zahrnutý do vyhlásenia proti Damašku? c) Čo sa môžu dnešní kresťania naučiť z toho, čo sa stalo Izraelu?

¹⁵ Izaiáš ďalej zaznamenáva „vyhlásenie proti Damašku“. (Čítaj Izaiáša 17:1–6.) Damašek, ktorý sa nachádza severne od Izraela, je „hlavou Sýrie“. (Izaiáš 7:8) Za vlády judského kráľa Achaza útočí na Judsko damašský kráľ Recin v spojenectve s izraelským kráľom Pekachom. Asýrsky kráľ Tiglat-pilezer III. však na Achazovu žiadosť vyhlasuje Damašku vojnu, poráža ho a mnohých jeho obyvateľov odvádza do vyhnanstva. Damašek potom prestáva byť pre Judsko hrozbou. — 2. Kráľov 16:5–9; 2. Paralipomenon 28:5, 16.

¹⁶ Pravdepodobne pre spojenectvo Izraela s Damaškom Jehovovo vyhlásenie proti Damašku zahŕňa aj vyjadrenia súdu proti nevernému severnému kráľovstvu. (Izaiáš 17:3–6) Izrael sa má stať podobným poľu počas žatvy, na ktorom je málo zrna, alebo olivovníku, ktorému väčšina olív z konárov opadala. (Izaiáš 17:4–6) Aký príklad na zamyslenie pre tých, ktorí sú zasvätení Jehovovi! Jehova očakáva výlučnú oddanosť a prijíma len svätú službu konanú zo srdca. A nenávidí tých, ktorí sa obracajú proti svojim bratom. — 2. Mojžišova 20:5; Izaiáš 17:10, 11; Matúš 24:48–50.

Úplná dôvera v Jehovu

17, 18. a) Ako niektorí z Izraela reagujú na Jehovove vyhlásenia, no aká je reakcia Izraela ako celku? b) Aké dnešné udalosti pripomínajú to, čo sa dialo za dní Ezechiáša?

¹⁷ Izaiáš teraz hovorí: „V ten deň pozemský človek vzhliadne k svojmu Tvorcovi a jeho oči sa uprene zahľadia na Svätého Izraela. A nebude sa pozerať na oltáre, dielo svojich rúk; a nebude uprene hľadieť na to, čo urobili jeho prsty, ani na posvätné koly, ani na stojany s kadidlom.“ ​(Izaiáš 17:7, 8) Áno, niektorí z Izraela dbajú na Jehovovo varovné vyhlásenie. Napríklad keď Ezechiáš posiela obyvateľom Izraela pozvanie, aby sa pripojili k Judsku v slávení Pesachu, niektorí Izraeliti reagujú, cestujú na juh a pripájajú sa k svojim bratom v čistom uctievaní. (2. Paralipomenon 30:1–12) Napriek tomu väčšina obyvateľov Izraela si z poslov prinášajúcich pozvanie robí žarty. Krajina je nenapraviteľne odpadlícka. Preto sa Jehovova rada proti nej splní. Asýria zničí izraelské mestá, krajina bude ležať úhorom a pastviny nebudú prinášať úrodu. — Čítaj Izaiáša 17:9–11.

¹⁸ Ako je to dnes? Izrael bol odpadlíckym národom. Preto spôsob, akým sa Ezechiáš snažil jednotlivcom v tomto národe pomôcť, aby sa vrátili k čistému uctievaniu, nám pripomína, ako sa dnešní praví kresťania snažia pomôcť jednotlivcom z odpadlíckej organizácie takzvaného kresťanstva. Od roku 1919 poslovia „Božieho Izraela“ prechádzajú takzvaným kresťanstvom a pozývajú ľudí, aby sa pripojili k pravému uctievaniu. (Galaťanom 6:16) Väčšina to odmieta urobiť. Mnohí sa týmto poslom vysmievajú. Niektorí však reagujú. Ich počet teraz dosahuje už milióny. S radosťou ‚uprene hľadia na Svätého Izraela‘ a nechávajú sa ním vyučovať. (Izaiáš 54:13) Zanechávajú uctievanie pri nesvätých oltároch — oddanosť bohom, ktorých vyrobili ľudia, a dôveru v nich — a s horlivosťou sa obracajú k Jehovovi. (Žalm 146:3, 4) Tak ako Izaiášov súčasník Micheáš každý z nich hovorí: „Ja, ja budem stále vyhliadať Jehovu. Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany. Môj Boh ma vypočuje.“ — Micheáš 7:7.

19. Koho Jehova pokarhá a čo to bude pre nich znamenať?

¹⁹ Aký kontrast oproti tým, ktorí vkladajú dôveru v smrteľného človeka! Ľudstvo sa v týchto posledných dňoch zmieta v búrlivých vlnách násilia a prevratov. „More“ nepokojného, búriaceho sa ľudstva rozviruje nespokojnosť a revolúcie. (Izaiáš 57:20; Zjavenie 8:8, 9; 13:1) Jehova „pokára“ tento hlučný zástup. Jeho nebeské Kráľovstvo zničí každú organizáciu i jednotlivca, ktorí pôsobia ťažkosti, takže ‚utečú ďaleko ako vírenie bodliakov pred víchrom‘. — Izaiáš 17:12, 13; Zjavenie 16:14, 16.

20. O čom sú praví kresťania presvedčení napriek tomu, že sú ‚plienení‘ národmi?

²⁰ K čomu to povedie? Izaiáš hovorí: „Za večera, hľa, je tu náhle zdesenie. Do rána — niet ho viac. Toto je podiel tých, čo nás plienia, a údel, ktorý patrí tým, čo nás drancujú.“ ​(Izaiáš 17:14) Mnohí plienia Jehovov ľud, keď s ním zaobchádzajú drsne a neúctivo. Pretože praví kresťania nie sú — a ani nechcú byť — časťou hlavného náboženského prúdu sveta, zaujatí kritici a fanatickí odporcovia ich považujú za ľahkú korisť. No Boží ľud je presvedčený, že „ráno“, čiže koniec ich súženia, sa rýchlo približuje. — 2. Tesaloničanom 1:6–9; 1. Petra 5:6–11.

Etiópia prináša Jehovovi dar

21, 22. Ktorému národu je určené ďalšie sudcovské vyhlásenie a ako sa Izaiášove inšpirované slová spĺňajú?

²¹ Etiópia, ležiaca južne od Egypta, sa najmenej pri dvoch príležitostiach zapojila do vojenskej akcie proti Judsku. (2. Paralipomenon 12:2, 3; 14:1, 9–15; 16:8) Teraz Izaiáš predpovedá súd nad týmto národom: „Ha, krajine bzučiaceho hmyzu s krídlami, ktorá je v kraji etiópskych riek!“ ​(Čítaj Izaiáša 18:1–6.)a Jehova vyhlasuje, že Etiópia bude ‚odstrihnutá, odstránená a odťatá‘.

²² Svetská história uvádza, že v druhej polovici ôsmeho storočia pred n. l. Etiópia porazila Egypt a približne 60 rokov nad ním vládla. Potom zaútočili na Egypt asýrski panovníci Esar-chaddon a Aššurbanipal. Keď Aššurbanipal zničil Téby, Asýria si Egypt podrobila a ukončila etiópsku nadvládu v údolí Nílu. (Pozri aj Izaiáša 20:3–6.) A ako je to v súčasnosti?

23. Akú úlohu hrá novodobá „Etiópia“ a prečo bude zničená?

²³ V Danielovom proroctve o „čase konca“ sa v súvislosti s útočným „kráľom severu“ spomína, že „jeho kroky budú nasledovať“ Etiópčania a Líbyjčania — teda že sa budú riadiť jeho vedením. (Daniel 11:40–43) Etiópia sa spomína aj medzi vojenskou silou „Góga z krajiny Magóg“. (Ezechiel 38:2–5, 8) Keď Gógove vojská vrátane kráľa severu zaútočia na Jehovov svätý národ, budú zničené. A tak Jehovova ruka bude vystretá aj proti novodobej „Etiópii“, pretože odporuje Jehovovej zvrchovanosti. — Ezechiel 38:21–23; Daniel 11:45.

24. V akých ohľadoch dostáva Jehova ‚dary‘ od národov?

²⁴ No proroctvo tiež hovorí: „V tom čase prinesie dar Jehovovi vojsk ľud urastený a uhladený, áno ľud, ktorý všade vzbudzuje bázeň... k miestu mena Jehovu vojsk, k vrchu Sion.“ ​(Izaiáš 18:7) Hoci národy neuznávajú Jehovovu zvrchovanosť, niekedy konajú spôsobom, ktorý je Jehovovmu ľudu na úžitok. V niektorých krajinách úrady prijali zákony alebo vyniesli súdne rozhodnutia, ktorými poskytli verným ctiteľom Jehovu zákonné práva. (Skutky 5:29; Zjavenie 12:15, 16) A prinášajú aj iné dary. „Králi [budú] nosiť dary práve tebe... Z Egypta príde bronzový tovar; i Kúš rýchlo vystrie ruku s darmi k Bohu.“ ​(Žalm 68:29–31) Milióny novodobých „Etiópčanov“, ktorí majú bázeň pred Jehovom, dnes prinášajú „dar“ v podobe uctievania. (Malachiáš 1:11) Podieľajú sa na rozsiahlej úlohe kázať dobré posolstvo o Kráľovstve po celej zemi. (Matúš 24:14; Zjavenie 14:6, 7) Aký znamenitý dar prinášaný Jehovovi! — Hebrejom 13:15.

Srdce Egypta sa roztápa

25. Čo zažíva staroveký Egypt v splnení Izaiáša 19:1–11?

²⁵ Na juhu je priamym susedom Judska Egypt, dlhoročný nepriateľ Božieho zmluvného ľudu. Devätnásta kapitola Izaiáša opisuje nepokojné pomery v Egypte počas Izaiášovho života. Prebieha tam občianska vojna, v ktorej je „mesto proti mestu, kráľovstvo proti kráľovstvu“. (Izaiáš 19:2, 13, 14) Historici predkladajú doklady o súperiacich dynastiách, ktoré vládli v rôznych častiach krajiny súčasne. Vychvaľovaná múdrosť Egypta s jeho ‚bezcennými bohmi a zaklínačmi‘ nezachráni Egypt z „ruky tvrdého pána“. (Izaiáš 19:3, 4) Egypt bude postupne porazený Asýriou, Babylonom, Perziou, Gréckom a Rímom. Všetkými týmito udalosťami sa spĺňa proroctvo z Izaiáša 19:1–11.

26. Ako budú obyvatelia novodobého „Egypta“ reagovať na Jehovovo vykonanie súdu, keď nastane väčšie splnenie tohto proroctva?

²⁶ No v Biblii Egypt často symbolizuje Satanov svet. (Ezechiel 29:3; Joel 3:19; Zjavenie 11:8) Má teda Izaiášovo „vyhlásenie proti Egyptu“ aj väčšie splnenie? Áno, naozaj má! Už úvodné slová tohto proroctva by mali všetkých podnietiť k tomu, aby mu venovali pozornosť: „Vyhlásenie proti Egyptu: Hľa, Jehova ide na rýchlom oblaku a prichádza na Egypt. A bezcenní bohovia Egypta sa budú kvôli nemu istotne chvieť a srdce Egypta, to sa uprostred neho roztopí.“ ​(Izaiáš 19:1) Jehova čoskoro zakročí proti Satanovej organizácii. V tom čase sa bohovia tohto systému vecí ukážu ako bezcenní. (Žalm 96:5; 97:7) ‚Srdce Egypta sa roztopí‘ od strachu. Ježiš o tomto čase predpovedal: „[Bude] úzkosť národov, ktoré nebudú poznať východisko pre hukot mora a jeho burácanie, zatiaľ čo ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania vecí prichádzajúcich na obývanú zem.“ — Lukáš 21:25, 26.

27. Aké vnútorné rozdelenie v „Egypte“ bolo predpovedané a ako sa to spĺňa dnes?

²⁷ O čase, ktorý bude predchádzať vykonaniu rozsudku, Jehova prorocky hovorí: „Ja podnietim Egypťanov proti Egypťanom a istotne budú bojovať každý proti svojmu bratovi a každý proti svojmu druhovi, mesto proti mestu, kráľovstvo proti kráľovstvu.“ ​(Izaiáš 19:2) Od zriadenia Božieho Kráľovstva v roku 1914 sa ‚znamenie Ježišovej prítomnosti‘ vyznačuje tým, že národ povstáva proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Kmeňové masakry, krvavé genocídy a takzvané etnické čistky si v týchto posledných dňoch vyžiadali už milióny životov. S blížiacim sa koncom sa budú tieto ‚tiesnivé bolesti‘ len zhoršovať. — Matúš 24:3, 7, 8.

28. Čo bude môcť falošné náboženstvo urobiť na záchranu tohto systému vecí v deň súdu?

²⁸ „Duch Egypta bude ohromený uprostred neho a ja zmätiem jeho radu. A istotne sa uchýli k bezcenným bohom a k zaklínačom a k špiritistickým médiám a k tým, ktorí z povolania predpovedajú udalosti.“ ​(Izaiáš 19:3) Keď Mojžiš stál pred faraónom, egyptskí kňazi boli zahanbení, pretože neboli schopní vyrovnať sa Jehovovi v moci. (2. Mojžišova 8:18, 19; Skutky 13:8; 2. Timotejovi 3:8) Podobne ani falošné náboženstvo nebude v deň súdu schopné zachrániť tento skazený systém. (Porovnaj Izaiáša 47:1, 11–13.) Egypt sa nakoniec dostal pod vládu „tvrdého pána“, Asýrie. (Izaiáš 19:4) To predtieňuje pochmúrnu budúcnosť tohto systému vecí.

29. Nakoľko užitoční budú politici, keď príde Jehovov deň?

²⁹ A čo politickí vodcovia? Budú oni schopní pomôcť? „Coánske kniežatá sú naozaj pochabé. A múdri z faraónových radcov, ich rada je niečo nerozumné.“ ​(Čítaj Izaiáša 19:5–11.) Aké je nerozumné dúfať, že ľudskí radcovia budú v deň súdu nejako užitoční! Hoci majú všetko svetské poznanie, chýba im božská múdrosť. (1. Korinťanom 3:19) Zavrhli Jehovu a obrátili sa na takzvanú vedu, na filozofiu, peniaze, pôžitky a na iných náhradných bohov. V dôsledku toho vôbec nepoznajú Božie predsavzatia. Sú zvedení a zmätení. Ich snahy sú márne. (Čítaj Izaiáša 19:12–15.) „Múdri boli zahanbení. Zhrozili sa a budú chytení. Hľa, zavrhli samotné Jehovovo slovo, a akú teda majú múdrosť?“ — Jeremiáš 8:9.

Znamenie a svedectvo Jehovovi

30. Ako sa ‚judská zem stane Egyptu príčinou na motanie‘?

³⁰ Hoci vodcovia „Egypta“ sú slabí, ‚podobní ženám‘, stále sú tu jednotlivci, ktorí hľadajú božskú múdrosť. Jehovovi pomazaní a ich spoločníci ‚široko-ďaleko oznamujú znamenitosti Boha‘. (Izaiáš 19:16; 1. Petra 2:9) Vynakladajú všetko úsilie, aby varovali ľudí pred prichádzajúcim zánikom Satanovej organizácie. Izaiáš o tejto situácii vopred hovorí: „Judská zem sa stane Egyptu príčinou na motanie. Každý, komu sa o tom niekto zmieni, sa desí kvôli rade Jehovu vojsk, ktorú proti nemu radí.“ ​(Izaiáš 19:17) Verní poslovia Jehovu vychádzajú medzi ľudí a hovoria im o pravde — k čomu patrí aj oznamovanie rán, ktoré Jehova predpovedal. (Zjavenie 8:7–12; 16:2–12) To znepokojuje náboženských vodcov tohto sveta.

31. a) Ako sa stalo, že v staroveku sa v egyptských mestách hovorilo „kanaanskym jazykom“? b) Ako sa to deje v súčasnosti?

³¹ Aké prekvapujúce výsledky prináša toto dielo hlásania? „V ten deň bude v egyptskej krajine päť miest, hovoriacich kanaanskym jazykom a prisahajúcich Jehovovi vojsk. Jedno sa bude nazývať ‚Mesto strhávania‘.“ ​(Izaiáš 19:18) V staroveku sa toto proroctvo zjavne splnilo v čase, keď Židia utiekli do egyptských miest a hovorili v nich po hebrejsky. (Jeremiáš 24:1, 8–10; 41:1–3; 42:9–43:7; 44:1) Dnes sú na území novodobého „Egypta“ ľudia, ktorí sa naučili hovoriť ‚čistým jazykom‘ biblickej pravdy. (Sofoniáš 3:9) Jedno z piatich obrazných miest sa nazýva „Mesto strhávania“, čo znamená, že ‚čistý jazyk‘ je sčasti spojený aj s odhaľovaním a ‚strhávaním‘ Satanovej organizácie.

32. a) Aký „oltár“ je uprostred egyptskej krajiny? b) Ako sú pomazaní ‚stĺpom‘ pri egyptskej hranici?

³² Jehovovo veľké meno sa vďaka dielu hlásania Jehovovho ľudu určite stane v tomto systéme vecí známym. „V ten deň bude uprostred egyptskej krajiny oltár pre Jehovu a stĺp pre Jehovu pri jeho hranici.“ ​(Izaiáš 19:19) Tieto slová poukazujú na postavenie pomazaných kresťanov, ktorí sú v zmluvnom vzťahu s Bohom. (Žalm 50:5) Predkladaním svojich obetí sú ‚oltárom‘ a vydávaním svedectva pre Jehovu sú ‚stĺpom a oporou pravdy‘. (1. Timotejovi 3:15; Rimanom 12:1; Hebrejom 13:15, 16) Sú ‚uprostred krajiny‘, pretože — spolu so svojimi spoločníkmi, „inými ovcami“ — slúžia vo vyše 230 krajinách vrátane morských ostrovov. No „nie sú časťou sveta“. (Ján 10:16; 17:15, 16) Stoja akoby na hranici medzi týmto svetom a Božím Kráľovstvom, pripravení prekročiť túto hranicu a prijať svoju nebeskú odmenu.

33. Ako sú pomazaní „znamením“ a „svedectvom“ v „Egypte“?

³³ Izaiáš pokračuje: „Ten oltár sa ukáže ako znamenie a svedectvo Jehovovi vojsk v egyptskej krajine; lebo budú kričať k Jehovovi kvôli utláčateľom a on im pošle záchrancu, áno, vznešeného, ktorý ich skutočne oslobodí.“ ​(Izaiáš 19:20) Pomazaní sa ako „znamenie“ a „svedectvo“ ujímajú vedenia v kazateľskom diele a vyvyšujú Jehovovo meno v tomto systéme vecí. (Izaiáš 8:18; Hebrejom 2:13) Po celom svete počuť krik utláčaných ľudí, no ľudské vlády nie sú vo všeobecnosti schopné pomôcť im. Jehova však pošle Veľkého Záchrancu, Kráľa Ježiša Krista, aby oslobodil všetkých miernych. Keď tieto posledné dni vyvrcholia v armagedonskej vojne, Ježiš Kristus prinesie bohabojným ľuďom úľavu a večné požehnania. — Žalm 72:2, 4, 7, 12–14.

34. a) Ako sa Jehova stáva „Egypťanom“ známym a akú obeť a dar mu predkladajú? b) Kedy zasadí Jehova „Egyptu“ úder a aké uzdravenie bude potom nasledovať?

³⁴ Zatiaľ Božou vôľou je, aby ľudia každého druhu získali presné poznanie a boli zachránení. (1. Timotejovi 2:4) Preto Izaiáš píše: „Jehova sa stane určite známy Egypťanom; a Egypťania spoznajú v ten deň Jehovu a predložia obeť a dar a urobia slávnostný sľub Jehovovi a splatia ho. A Jehova istotne dá Egyptu úder. Bude to udretie a uzdravenie; a oni sa vrátia k Jehovovi a on sa dá od nich úpenlivo prosiť a uzdraví ich.“ ​(Izaiáš 19:21, 22) Ľudia zo všetkých národov Satanovho sveta, jednotlivci spomedzi „Egypťanov“, spoznávajú Jehovu a predkladajú mu obeť, „ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu“. (Hebrejom 13:15) Dávajú slávnostný sľub Jehovovi tým, že sa mu oddávajú, a splácajú ho tak, že svoj život venujú lojálnej službe Bohu. Po „údere“, ktorý Jehova zasadí tomuto systému vecí v Armagedone, Boh uzdraví ľudstvo prostredníctvom svojho Kráľovstva. Počas Ježišovej tisícročnej vlády bude ľudstvo pozdvihnuté k duchovnej, duševnej, morálnej i telesnej dokonalosti — bude naozaj uzdravené! — Zjavenie 22:1, 2.

„Buď požehnaný, môj ľud“

35, 36. Aká cesta vznikla v staroveku medzi Egyptom, Asýriou a Izraelom v splnení Izaiáša 19:23–25?

³⁵ Prorok potom predpovedá pozoruhodný vývoj udalostí: „V ten deň vznikne cesta z Egypta do Asýrie, a Asýria skutočne príde do Egypta a Egypt do Asýrie; a istotne budú preukazovať službu, Egypt i Asýria. V ten deň sa stane Izrael tretím s Egyptom a Asýriou, totiž požehnaním uprostred zeme, lebo Jehova vojsk ho požehná a povie: ‚Buď požehnaný, môj ľud, Egypt, a dielo mojich rúk, Asýria, a moje dedičstvo, Izrael.‘“ ​(Izaiáš 19:23–25) Áno, medzi Egyptom a Asýriou budú raz priateľské vzťahy. Ako to?

³⁶ Keď Jehova v minulosti vyslobodzoval svoj ľud z národov, vlastne mu tým otváral cestu na slobodu. (Izaiáš 11:16; 35:8–10; 49:11–13; Jeremiáš 31:21) Toto proroctvo sa do určitej miery splnilo po porážke Babylona, keď boli vyhnanci privedení z Asýrie, Egypta, ako aj z Babylona späť do Zasľúbenej krajiny. (Izaiáš 11:11) A čo v súčasnosti?

37. Ako dnes milióny ľudí žijú tak, akoby medzi „Asýriou“ a „Egyptom“ existovala cesta?

³⁷ Dnes je „požehnaním uprostred zeme“ ostatok pomazaných duchovných Izraelitov. Podporuje pravé uctievanie a hlása posolstvo o Kráľovstve ľuďom zo všetkých národov. Niektoré z týchto národov sú tak ako Asýria silne militaristické. Iné národy sú liberálnejšie, možno ako Egypt — v istom období „kráľ juhu“ z Danielovho proroctva. (Daniel 11:5, 8) Milióny ľudí z militaristických aj z liberálnejších národov nastupujú cestu pravého uctievania. Teda ľudia zo všetkých národov zjednotene ‚preukazujú službu‘ Bohu. Nie sú medzi nimi národnostné rozdelenia. Prejavujú si vzájomnú lásku, a tak sa dá naozaj povedať, že ‚Asýria prichádza do Egypta a Egypt do Asýrie‘. Je to, akoby vznikla cesta z jednej krajiny do druhej. — 1. Petra 2:17.

38. a) Ako „sa stane Izrael tretím s Egyptom a Asýriou“? b) Prečo Jehova hovorí: „Buď požehnaný, môj ľud“?

³⁸ Ako sa však Izrael stáva „tretím s Egyptom a Asýriou“? Na začiatku „času konca“ patrila väčšina tých, ktorí na zemi slúžili Jehovovi, k členom „Božieho Izraela“. (Daniel 12:9; Galaťanom 6:16) Od 30. rokov 20. storočia sa začal objavovať veľký zástup „iných oviec“ s pozemskou nádejou. (Ján 10:16a; Zjavenie 7:9) Vychádza z národov — predtienených Egyptom a Asýriou —, prúdi do Jehovovho domu uctievania a pozýva aj ďalších, aby sa k nemu pripojili. (Izaiáš 2:2–4) Títo ľudia vykonávajú rovnaké kazateľské dielo ako ich pomazaní bratia, znášajú podobné skúšky, prejavujú rovnakú vernosť a rýdzosť a sýtia sa pri tom istom duchovnom stole. Naozaj, pomazaní a „iné ovce“ sú „jedným stádom jedného pastiera“. (Ján 10:16b) Môže niekto pochybovať o tom, že Jehova má radosť z ich činnosti, keď vidí ich horlivosť a vytrvalosť? Nie div, že im vyjadruje požehnanie slovami: „Buď požehnaný, môj ľud“!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 191]

Filištínski bojovníci útočiaci proti svojim nepriateľom (egyptská rytina z 12. storočia pred n. l.)

[Obrázok na strane 192]

Kamenný reliéf moábskeho bojovníka alebo boha (z 11. až 8. storočia pred n. l.)

[Obrázok na strane 196]

Sýrsky bojovník na ťave (deviate storočie pred n. l.)

[Obrázok na strane 198]

„More“ búriaceho sa ľudstva rozviruje nespokojnosť a revolúcie

[Obrázok na strane 203]

Egyptskí kňazi neboli schopní vyrovnať sa Jehovovi v moci