Božia múdrosť je zjavná „vo svätom tajomstve“

1., 2. Aké „sväté tajomstvo“ by nás malo zaujímať a prečo?

TAJOMSTVÁ! Vzbudzujú zvedavosť, sú podmanivé a záhadné, a preto ich ľudia často nedokážu udržať v tajnosti. Biblia však hovorí: „Božou slávou je držať veci v tajnosti.“ (Príslovia 25:2) Jehova ako Zvrchovaný Panovník a Stvoriteľ právom uchováva pred ľuďmi niektoré veci v tajnosti, kým nepríde vhodný čas na ich odhalenie.

² Existuje však jedno pútavé tajomstvo, ktoré Jehova odhalil vo svojom Slove. Píše sa o ňom ako o „svätom tajomstve [Božej] vôle“. (Efezanom 1:9) Spoznať toto tajomstvo neznamená len uspokojiť svoju zvedavosť. Poznanie tohto tajomstva môže viesť k záchrane a umožní ti aspoň trochu pochopiť Jehovovu bezhraničnú múdrosť.

3., 4. Akú nádej poskytovalo proroctvo zaznamenané v 1. Mojžišovej 3:15 a aké „sväté tajomstvo“ obsahovalo?

³ Keď Adam s Evou zhrešili, mohlo sa zdať, že Jehovovo predsavzatie vytvoriť pozemský raj obývaný dokonalými ľuďmi bolo zmarené. Ale Boh túto situáciu okamžite riešil. Povedal: „Položím nepriateľstvo medzi teba [hada] a ženu a medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (1. Mojžišova 3:15)

⁴ Boli to záhadné, tajomné slová. Kto bola tá žena? Kto bol had? Kto bolo potomstvo, ktoré malo rozmliaždiť hadovi hlavu? Adam a Eva mohli iba hádať. V každom prípade Božie slová poskytovali nádej všetkým verným potomkom tohto neverného páru. Spravodlivosť mala zvíťaziť. Jehovovo predsavzatie sa malo uskutočniť. Ale ako? To bolo práve to tajomstvo! V Biblii sa o ňom píše ako „o Božej múdrosti, ktorá je zjavná vo svätom tajomstve, o skrytej múdrosti“. (1. Korinťanom 2:7)

 5. Na príklade vysvetli, prečo Jehova odhaľoval svoje tajomstvo postupne.

⁵ Jehova, „Boh, ktorý zjavuje tajomstvá“, nakoniec odhalil podrobnosti, ktoré súviseli s uskutočnením tohto tajomstva. (Daniel 2:28) Ale robil to postupne, krok za krokom. Predstavme si napríklad milujúceho otca, ktorý odpovedá svojmu malému synčekovi na otázku: „Ocko, kde som sa tu vzal?“ Múdry otec povie chlapcovi iba toľko informácií, koľko vzhľadom na svoj vek dokáže pochopiť. Ako chlapec rastie, otec mu hovorí viac. Podobne Jehova rozhoduje o tom, kedy je jeho ľud pripravený na ďalšie zjavenie jeho vôle a predsavzatia. (Príslovia 4:18; Daniel 12:4)

 6. a) Akému účelu slúži zmluva? b) Prečo je pozoruhodné, že Jehova uzatváral s ľuďmi zmluvy?

⁶ Ako Jehova odhaľoval svoje tajomstvo? Veľa odhalili jeho zmluvy. Možno aj ty si niekedy uzavrel nejakú zmluvu – napríklad pri kúpe domu alebo pri pôžičke. Taká zmluva poskytovala právnu záruku, že dohodnuté podmienky budú splnené. Ale prečo by mal Jehova uzatvárať formálne zmluvy s ľuďmi? Jeho slovo je predsa dostatočnou zárukou splnenia jeho sľubov. To je síce pravda, no Boh viackrát láskavo podoprel svoje slovo právnymi zmluvami. Tieto neotrasiteľné dohody dávajú nám, nedokonalým ľuďom, ešte pevnejší základ na dôveru v Jehovove sľuby. (Hebrejom 6:16–18)

7., 8. a) Akú zmluvu uzavrel Jehova s Abrahámom a ako to osvetlilo sväté tajomstvo? b) Ako Jehova postupne špecifikoval rodovú líniu, z ktorej mal pochádzať sľúbený potomok?

⁷ Viac ako dvetisíc rokov po vyhnaní človeka z raja Jehova povedal svojmu vernému služobníkovi Abrahámovi: „Dám ti toľko potomstva, až ho bude ako hviezd na nebi... Prostredníctvom tvojho potomstva budú požehnané všetky národy zeme.“ (1. Mojžišova 22:17, 18) To nebol len sľub. Jehova dal svojim slovám formu právnej zmluvy a podoprel ju neporušiteľnou prísahou. (1. Mojžišova 17:1, 2; Hebrejom 6:13–15) Aké pozoruhodné, že Zvrchovaný Panovník sa vlastne zmluvne zaviazal, že požehná ľudstvo!

⁸ Táto zmluva s Abrahámom odhalila, že sľúbené potomstvo príde ako človek, lebo malo byť Abrahámovým potomkom. Ale kto to bude? Jehova po čase zjavil, že spomedzi Abrahámových synov bude predkom tohto potomka Izák. Z Izákových dvoch synov bol vybratý Jakob. (1. Mojžišova 21:12; 28:13, 14) Neskôr Jakob nad jedným zo svojich 12 synov vyslovil tieto prorocké slová: „Júdovi nikto nevezme žezlo ani veliteľskú palicu od jeho nôh, kým nepríde Šílo [čiže „ten, ktorému to patrí“, pozn. pod čiarou], ktorého budú poslúchať národy.“ (1. Mojžišova 49:10) Teraz už bolo známe, že sľúbený potomok bude kráľom a bude pochádzať z Júdu.

9., 10. a) Akú zmluvu urobil Jehova s izraelským národom a akú ochranu táto zmluva poskytovala? b) Ako Zákon ukázal, že ľudia potrebujú výkupné?

⁹ V roku 1513 pred n. l. Jehova urobil opatrenie, ktoré pripravilo cestu ďalšiemu objasňovaniu svätého tajomstva. Uzavrel zmluvu s Abrahámovými potomkami, s izraelským národom. Hoci dnes už táto zmluva mojžišovského Zákona neplatí, bola dôležitou súčasťou Jehovovho predsavzatia priviesť sľúbené potomstvo. V akom smere? Všimnime si tri oblasti. Po prvé, Zákon bol akoby ochranným múrom. (Efezanom 2:14) Jeho spravodlivé ustanovenia boli akousi bariérou medzi Židmi a pohanmi. Zákon tým ochraňoval rodovú líniu sľúbeného potomka. Keď prišiel Boží stanovený čas, aby sa v kmeni Júda narodil Mesiáš, z veľkej časti práve vďaka tejto ochrane izraelský národ ešte existoval.

¹⁰ Po druhé, Zákon nad každú pochybnosť ukázal, že ľudia potrebujú výkupné. Keďže to bol dokonalý Zákon, odhaľoval neschopnosť hriešnych ľudí plne sa ho držať. Slúžil teda na to, „aby odhalil priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bol daný sľub“. (Galaťanom 3:19) Prostredníctvom zvieracích obetí Zákon poskytoval dočasné zmierenie za hriechy. Ale ako napísal Pavol, keďže „nie je možné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy“, tieto obete boli iba predobrazom Kristovej výkupnej obete. (Hebrejom 10:1–4) Teda pre verných Židov sa táto zmluva stala „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“. (Galaťanom 3:24)

11. Akú nádhernú vyhliadku poskytovala zmluva Zákona Izraelu, ale prečo ju tento národ ako celok stratil?

¹¹ Po tretie, zmluva dávala izraelskému národu nádhernú vyhliadku. Jehova im povedal, že ak budú túto zmluvu dodržiavať, urobí z nich „kráľovstvo kňazov a svätý národ“. (2. Mojžišova 19:5, 6) Z telesného Izraela boli napokon vybratí prví členovia nebeského kráľovstva kňazov. No ako celok sa Izrael vzbúril proti zmluve Zákona, zavrhol Mesiáša a stratil túto vyhliadku. Kto mal teda doplniť toto kráľovstvo kňazov? A aká bola súvislosť medzi týmto požehnaným národom a sľúbeným potomstvom? Tieto časti svätého tajomstva mali byť odhalené v Božom stanovenom čase.

12. Akú zmluvu uzavrel Jehova s Dávidom a ako to prispelo k ďalšiemu objasneniu Božieho svätého tajomstva?

¹² V 11. storočí pred n. l. Jehova opäť urobil krok v objasňovaní svätého tajomstva, keď uzavrel ďalšiu zmluvu. Vernému kráľovi Dávidovi sľúbil: „Tvojho potomka... urobím kráľom a upevním jeho kráľovstvo... Navždy upevním jeho kráľovský trón.“ (2. Samuelova 7:12, 13; Žalm 89:3) Tak bola rodová línia sľúbeného potomka zúžená na Dávidov rod. Ale mohol by obyčajný človek vládnuť navždy? (Žalm 89:20, 29, 34–36) A mohol by nejaký ľudský kráľ oslobodiť ľudí z pút hriechu a smrti?

13., 14. a) Aký sľub dal Jehova svojmu ustanovenému Kráľovi podľa 110. žalmu? b) Ako Jehovovi proroci ďalej odhaľovali podrobnosti o prichádzajúcom potomkovi?

¹³ Dávida Boží duch podnietil napísať: „Jehova povedal môjmu Pánovi: ‚Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.‘ Jehova prisahal a svoj názor nezmení: ‚Ty si navždy kňazom, akým bol Melchisedek!‘“ (Žalm 110:1, 4) Dávidove slová sa vzťahovali priamo na sľúbeného potomka, čiže Mesiáša. (Skutky 2:35, 36) Tento kráľ mal vládnuť nie z Jeruzalema, ale z neba, z miesta po Jehovovej pravici. To mu malo dať autoritu nielen nad izraelskou krajinou, ale nad celou zemou. (Žalm 2:6–8) Z proroctva v 110. žalme sa dozvedáme ešte niečo. Všimni si, že Jehova vyslovil slávnostnú prísahu, že Mesiáš bude „kňazom, akým bol Melchisedek“. Tak ako Melchisedek, ktorý v Abrahámových dňoch slúžil ako kráľ a kňaz, aj prichádzajúci potomok mal dostať od Boha priame poverenie slúžiť ako Kráľ a zároveň ako Kňaz. (1. Mojžišova 14:17–20)

¹⁴ V priebehu rokov Jehova cez svojich prorokov ďalej postupne odhaľoval svoje sväté tajomstvo. Napríklad Izaiáš odhalil, že tento potomok zomrie obetnou smrťou. (Izaiáš 53:3–12) Micheáš predpovedal miesto Mesiášovho narodenia. (Micheáš 5:2) Daniel dokonca uviedol, kedy presne sa potomok objaví a kedy zomrie. (Daniel 9:24–27)

15., 16. a) Ako sa stalo, že Jehovov Syn „sa narodil zo ženy“? b) Čo Ježiš zdedil po svojich ľudských rodičoch a kedy prišiel ako sľúbený potomok?

¹⁵ To, ako sa tieto proroctvá splnia, zostalo tajomstvom dovtedy, kým potomok neprišiel. V Galaťanom 4:4 sa píše: „Keď sa naplnil určený čas, Boh poslal svojho Syna, ktorý sa narodil zo ženy.“ V roku 2 pred n. l. prišiel za židovskou pannou Máriou anjel a povedal jej tieto slová: „Otehotnieš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Stane sa veľkým a bude sa volať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida... Príde na teba svätý duch a zatieni ťa moc Najvyššieho. Preto ten, ktorý sa narodí, sa bude volať svätý a tiež Boží Syn.“ (Lukáš 1:31, 32, 35)

¹⁶ Neskôr Jehova preniesol život svojho Syna z neba do lona Márie, takže „sa narodil zo ženy“. Mária bola nedokonalá žena. No Ježiš nezdedil po nej nedokonalosť, lebo bol „Boží Syn“. Zároveň však Ježišovi ľudskí rodičia ako Dávidovi potomkovia poskytli svojmu synovi zákonné práva Dávidovho dediča. (Skutky 13:22, 23) Pri krste v roku 29 n. l. Jehova pomazal Ježiša svätým duchom a povedal: „Toto je môj milovaný Syn.“ (Matúš 3:16, 17) Potomok napokon prišiel! (Galaťanom 3:16) A s ním aj čas odhaliť ďalšie podrobnosti svätého tajomstva. (2. Timotejovi 1:10)

17. Ako bol objasnený význam 1. Mojžišovej 3:15?

¹⁷ Ježiš počas svojej služby označil Satana za hada z 1. Mojžišovej 3:15 a Satanových nasledovníkov za hadovo potomstvo. (Matúš 23:33; Ján 8:44) Neskôr bolo odhalené, ako budú títo všetci navždy zničení. (Zjavenie 20:1–3, 10, 15) Žena bola stotožnená s „Jeruzalemom hore“, Božou manželkou, čiže nebeskou časťou Jehovovej organizácie, ktorá sa skladá z duchovných tvorov.a (Galaťanom 4:26; Zjavenie 12:1–6)

18. Aký účel má „nová zmluva“?

¹⁸ Zrejme k najvýraznejšiemu odhaleniu tajomstva došlo v noci pred Ježišovou smrťou, keď Ježiš povedal svojim verným učeníkom o „novej zmluve“. (Lukáš 22:20) Tak ako jej predchodkyňa, zmluva mojžišovského Zákona, aj táto nová zmluva mala vytvoriť „kráľovstvo kňazov“. (2. Mojžišova 19:6; 1. Petra 2:9) No táto zmluva nevytvorila telesný národ, ale duchovný, „Boží Izrael“, ktorý tvoria výlučne Kristovi verní pomazaní nasledovníci. (Galaťanom 6:16) Títo účastníci novej zmluvy mali spolu s Ježišom priniesť požehnanie ľudskému rodu.

19. a) Vďaka čomu mohla nová zmluva vytvoriť „kráľovstvo kňazov“? b) Prečo sú pomazaní kresťania nazývaní „novým stvorením“ a koľkí budú slúžiť s Kristom v nebesiach?

¹⁹ Ale vďaka čomu mohla táto nová zmluva vytvoriť „kráľovstvo kňazov“, ktorí prinesú ľudstvu požehnanie? Nová zmluva neodsudzuje Kristových učeníkov ako hriešnikov, ale umožňuje im odpustenie hriechov na základe Ježišovej obete. (Jeremiáš 31:31–34) Keď získavajú spravodlivé postavenie pred Jehovom, Boh ich prijíma do svojej nebeskej rodiny a pomazáva ich svätým duchom. (Rimanom 8:15–17; 2. Korinťanom 1:21) Tak dostávajú možnosť „znovu sa narodiť a získať živú nádej“, ktorá je pre nich „pripravená v nebi“. (1. Petra 1:3, 4) Keďže takéto vyvýšené postavenie je pre ľudí niečím celkom novým, pomazaní kresťania splodení duchom sú nazývaní „novým stvorením“. (2. Korinťanom 5:17) Biblia odhaľuje, že počet tých, ktorí budú nakoniec vládnuť z nebies nad vykúpeným ľudstvom, je 144 000. (Zjavenie 5:9, 10; 14:1–4)

20. a) Aká ďalšia časť svätého tajomstva bola odhalená v roku 36 n. l.? b) Kto sa bude tešiť z požehnania sľúbeného Abrahámovi?

²⁰ Spolu s Ježišom sa títo pomazaní stávajú „Abrahámovým potomstvom“.b (Galaťanom 3:29) Prví vyvolení boli Židia. Ale v roku 36 n. l. bola odhalená ďalšia časť svätého tajomstva: nebeskú nádej budú mať aj pohania, čiže Nežidia. (Rimanom 9:6–8; 11:25, 26; Efezanom 3:5, 6) Budú pomazaní kresťania jediní, kto získa požehnanie sľúbené Abrahámovi? Nie, lebo Ježišova obeť sa vzťahuje na celý svet. (1. Jána 2:2) Jehova po čase odhalil, že koniec Satanovho usporiadania sveta prežije nespočítateľný „veľký zástup“. (Zjavenie 7:9, 14) Obrovské množstvo ďalších ľudí bude vzkriesených s vyhliadkou na večný život v raji. (Lukáš 23:43; Ján 5:28, 29; Zjavenie 20:11–15; 21:3, 4)

21., 22. V akých ohľadoch sa vo svätom tajomstve prejavila Jehovova múdrosť?

²¹ V tomto svätom tajomstve sa úžasným spôsobom ukázala „Božia múdrosť, ktorá sa prejavuje rozmanitými spôsobmi“. (Efezanom 3:8–10) Jehova prejavil veľkú múdrosť v tom, ako toto tajomstvo formuloval, i v tom, ako ho postupne odhaľoval. Múdro bral do úvahy obmedzenia ľudí a umožňoval im ukázať, čo je v ich srdci. (Žalm 103:14)

²² Jehova ukázal neporovnateľnú múdrosť aj v tom, že za Kráľa vybral Ježiša. Jehovov Syn je dôveryhodnejší než ktorýkoľvek iný tvor vo vesmíre. Ježiš počas svojho života ako človek z mäsa a kostí zažil mnoho útrap. Dokonale rozumie ľudským problémom. (Hebrejom 5:7–9) A čo Ježišovi spoluvládcovia? V priebehu storočí boli pomazávaní muži i ženy zo všetkých rás, jazykov a spoločenských pomerov. Jednoducho neexistuje problém, s ktorým by sa títo ľudia nestretli a s ktorým by nezápasili. (Efezanom 4:22–24) Žiť pod vládou týchto milosrdných kráľov a kňazov bude radosťou.

23. Akú česť majú kresťania v súvislosti s Jehovovým svätým tajomstvom?

²³ Apoštol Pavol napísal: „Sväté tajomstvo, ktoré bolo celý čas ukryté pred svetom i pred minulými generáciami... teraz bolo zjavené jeho svätým.“ (Kolosanom 1:26) Jehovovi pomazaní svätí už pochopili veľkú časť tohto svätého tajomstva a svoje poznanie odovzdali miliónom ďalších ľudí. Akú česť máme my všetci! Jehova „nám oznámil sväté tajomstvo svojej vôle“. (Efezanom 1:9) Rozprávajme o tomto podivuhodnom tajomstve aj iným, a pomôžme im tak nazrieť do zásobárne Jehovovej bezhraničnej múdrosti.