Kapitola 3

Ako dosiahnuť, aby mi rodičia dávali viac voľnosti?

TY HOVORÍŠ, že máš dosť rokov na to, aby si sa mohol vracať cez víkend domov neskôr. Oni hovoria, že musíš byť doma skoro. Ty hovoríš, že chceš vidieť nový film, o ktorom každý rozpráva. Oni hovoria, že ho vidieť nesmieš. Ty hovoríš, že si sa stretol so sympatickými mladými ľuďmi a že by si chcel s nimi niekam ísť. Oni hovoria, že by chceli tvojich priateľov najprv poznať.

Ako dospievajúci môžeš mať niekedy pocit, že rodičia ťa držia pevne ako v kliešťoch. Zdá sa ti, akoby na každé tvoje prianie pravidelne odpovedali: „Nie, to nesmieš.“ Máš dojem, že tvoji rodičia za tebou stále „sliedia“. Pätnásťročná Deborah hovorí: „Otecko chce vždy vedieť, kam idem a kedy prídem domov. Tak to robí väčšina rodičov. Musia vedieť všetko? Mali by mi dať viac slobody.“

Mladí sa tiež sťažujú, že rodičia si ich vôbec nevážia. Keď sa stane niečo nesprávne, namiesto toho, aby im rodičia dôverovali, bez vypočutia hovoria o deťoch, že sa previnili. Mladí sa nemôžu rozhodovať sami, lebo sú stále obmedzovaní pravidlami.

„Úzkostlivo“

Zaobchádzajú s tebou niekedy rodičia ako s malým dieťaťom? Ak áno, spomeň si, že ešte nedávno si naozaj bol malé dieťa. Rodičia ťa stále vidia pred sebou ako bezmocné dieťatko, a táto predstava tak ľahko nezmizne. Stále si spomínajú na tvoje detské chyby a chcú ťa chrániť — či chceš, alebo nie.

Nutkanie chrániť ťa je veľmi silné. Rodičia sa starajú o to, aby si mal strechu nad hlavou, oblečenie a jedlo. Často zápasia s problémami, súvisiacimi s tvojou výchovou, cvičením a ochranou. Ich záujem o teba určite nie je len príležitostný. Sú zodpovední pred Bohom za to, ako ťa vychovávajú. (Efezanom 6:4) Ak niečo ohrozuje tvoje blaho, majú starosti.

Zamysli sa nad tým, ako konali rodičia Ježiša Krista. Raz po návšteve v Jeruzaleme sa nevedomky vracali domov bez neho. Keď si uvedomili, že s nimi nie je, vytrvalo a úzkostlivo ho hľadali. Keď ho konečne „našli... v chráme“, Ježišova matka zvolala: „Dieťa, prečo si sa k nám takto zachovalo? Tu tvoj otec a ja sme ťa úzkostlivo hľadali.“ (Lukáš 2:41–48) Ak teda Ježiš — dokonalé dieťa — spôsobil svojim rodičom úzkosť, uvedom si, o čo viac starostí asi spôsobuješ svojim rodičom ty!

Zoberme si napríklad nekonečné spory o tom, kedy by si mal byť doma. Možno nevidíš dôvod, prečo ťa tak obmedzujú. Ale zamyslel si sa niekedy nad tým z hľadiska svojich rodičov? Žiaci, ktorí napísali knihu: Deti o svojich rodičoch (angl.) sa o to pokúsili. Zostavili zoznam, ktorý nazvali: „Čo rodičom víri v hlave, keď ich deti nie sú včas doma.“ Podľa tohto zoznamu si rodičia predstavujú, že ich dieťa berie drogy, alebo sa stalo obeťou automobilovej nehody, potĺka sa po parkoch, dostalo sa do konfliktu s políciou, pozerá sa na pornografický film, predáva drogy, bolo znásilnené alebo prepadnuté, ocitlo sa vo väzení, alebo robí niekde rodine hanbu.

Ale nie všetci rodičia dospievajú k takýmto zdanlivo prehnaným záverom. Avšak nie je pravda, že niektorí mladí ľudia takéto veci naozaj robia? Mal by si teda zazlievať svojim rodičom, keď ti povedia, že chodiť neskoro domov a byť v zlej spoločnosti by ti mohlo škodiť? Veď aj Ježišovi rodičia chceli vedieť, kde je.

Prečo sú takí prísni

Niektorí mladí hovoria, že strach ich rodičov, aby sa im nič nestalo, podľa nich hraničí s chorobnými predstavami. Ale uvedom si, koľko času a citu do teba vložili. Možno, že myšlienka, že raz vyrastieš a odídeš z domu, tvojich rodičov znepokojuje. Jedna matka napísala: „Môj jediný syn má teraz 19 rokov a ja sa ťažko zmierujem s myšlienkou, že sa raz odsťahuje.“

Niektorí rodičia teda majú sklon priveľmi sa starať o svoje deti alebo ich príliš chrániť. Ale bolo by základnou chybou, keby deti na to reagovali rozhorčene. Jedna mladá žena hovorí: „Do mojich osemnástich rokov sme si boli s mamičkou veľmi blízke... [Ale] keď som bola staršia, začali problémy. Chcela som mať určitú nezávislosť, čo ona chápala ako ohrozenie nášho vzťahu. Snažila sa ma držať ešte pevnejšie a ja som sa stále viac odťahovala.“

Určitá miera nezávislosti je dobrá, ale nesnaž sa získať ju na úkor rodinných vzťahov. Ako môžeš dosiahnuť, aby rodičia s tebou zaobchádzali ako s dospelým a aby bol váš vzťah založený na vzájomnom porozumení, tolerantnosti a úcte? Uvedom si, že úcta vyvoláva úctu. Apoštol Pavol pripomína: „Mávali sme otcov podľa nášho tela, ktorí nás káznili, a preukazovali sme im úctu.“ (Hebrejom 12:9) Rodičia týchto prvých kresťanov neboli neomylní. Pavol pokračuje (verš 10): „Veď oni nás obyčajne káznili... podľa toho, čo považovali za dobré.“

Niekedy sa títo muži mýlili. A predsa si zaslúžili úctu svojich detí. Aj naši rodičia si ju zaslúžia. Ak sú na deti príliš prísni, neznamená to, že sa máš proti nim búriť. Prejavuj im takú úctu, akú by si si prial sám.

Nedorozumenia

Prišiel si niekedy domov neskoro, lebo sa stalo niečo, čo si nemohol nijako ovplyvniť? Konali tvoji rodičia prehnane? Keď dôjde k takémuto nedorozumeniu, máš ďalšiu príležitosť získať si úctu. Spomeň si, ako reagoval mladý Ježiš, keď ho konečne jeho rozčúlení rodičia našli v chráme, kde sa rozprával s nejakými učiteľmi o Božom slove. Zahrnul ich Ježiš záplavou slov, alebo sa azda sťažoval, že nespravodlivo pochybujú o jeho pohnútkach? Všimni si, ako pokojne odpovedal: „Museli ste ma hľadať? Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ (Lukáš 2:49) Zrelosť, ktorú Ježiš prejavil, určite zapôsobila na jeho rodičov. „Odpoveď, keď je mierna,“ nielen „odvracia zúrivý hnev“, ale môže ti aj pomôcť získať úctu svojich rodičov. — Príslovia 15:1.

Pravidlá a predpisy

Tvoja reakcia na požiadavky rodičov bude veľmi ovplyvňovať ich zaobchádzanie s tebou. Niektorí mladí sa hneď urazia, klamú alebo priamo odporujú svojim rodičom. Skús sa správať ako dospelý. Keď chceš, aby ti dovolili zostať dlhšie vonku, nepros ako dieťa a nefňukaj, že „všetci ostatní môžu zostať vonku dlhšie“. Autorka Andrea Eaganová odporúča: „Čo najlepšie im [vysvetli], čo chceš robiť, aby mohli situáciu naozaj pochopiť... Keď im povieš presne, kde budeš a s kým a prečo je to pre teba dôležité, aby si bol vonku dlhšie..., budú možno súhlasiť.“

Aj keď chcú rodičia bližšie poznať tvojich priateľov — čo je úplne správne — neprotestuj ako dieťa. Časopis Seventeen odporúča: „Priveď občas svojich priateľov domov. Keď potom povieš, že chceš ísť do kina s Petrom, otecko nebude musieť volať z druhej izby: ‚S Petrom? S akým Petrom?‘“

„Bude dané viac“

Jim sa usmieva, keď rozpráva o svojom mladšom bratovi Ronaldovi. „Je medzi nami rozdiel iba jedenásť mesiacov,“ hovorí, „ale rodičia s nami zaobchádzajú úplne inak. Ja mám viac voľnosti. Dovolili mi, aby som jazdil naším rodinným autom. Raz mi dokonca dovolili, aby som vzal jedného mladšieho brata na výlet do New Yorku.“

Jim pokračuje: „Ale s Ronom to bolo iné. Určite nemal toľko voľnosti. Keď dosiahol plnoletosť, otecko ho ani nenaučil riadiť auto. A keď mal Ron dojem, že už má dosť rokov na to, aby chodil s dievčaťom, rodičia mu to nedovolili.“

Zvýhodňovali azda Jima? Nie. Jim vysvetľuje: „Ron mal sklon k nezodpovednosti. Nebol dosť iniciatívny. Keď dostal nejakú úlohu, často ju nesplnil. Ja som rodičom nikdy neodvrával, ale Ron im dával najavo, čo sa mu nepáči. A to sa obrátilo proti nemu.“ Ježiš povedal v Matúšovi 25:29: „Každému, kto má, bude dané viac a bude mať hojnosť; tomu však, ktorý nemá, bude odňaté aj to, čo má.“

Chcel by si mať väčšiu voľnosť a zodpovednosť? Dokáž, že si zodpovedný. Ber vážne všetky úlohy, ktoré ti rodičia dajú. Nebuď ako mladý človek z jedného Ježišovho podobenstva. Keď mu jeho otec povedal: „Dieťa, choď dnes pracovať do vinice,“ on odpovedal: „‚Áno, pane,‘ ale nešiel“. (Matúš 21:28, 29) Dokáž svojim rodičom, že splníš všetko, o čo ťa požiadajú, hoci je to len malá vec.

Jim spomína: „Dokázal som rodičom, že viem byť zodpovedný. Posielali ma do banky, nechávali ma platiť účty a nakupovať v obchodnom dome. A keď mamička musela ísť do práce, dokonca som varil pre rodinu jedlo.“

Ujmi sa iniciatívy

Čo ak ti rodičia nedávajú žiadne takéto úlohy? Chop sa iniciatívy. V časopise Seventeen sú rôzne návrhy. „Navrhni, že pre rodinu uvaríš jedlo, a povedz rodičom, že chceš urobiť všetko, čo s tým súvisí: že jedlo naplánuješ, zostavíš zoznam nákupu, rozpočet, že nakúpiš, uvaríš a umyješ riad.“ A keď varenie nie je tvojou silnou stránkou, rozhliadni sa a uváž, čo iné by si mohol urobiť. Keď treba umyť riad, zamiesť dlážku alebo upratať izby, nepotrebuješ na to od rodičov nijaký zvláštny príkaz.

Mnohí mladí si v lete a cez víkendy privyrábajú. Ak to robíš aj ty, dokazuješ, že si schopný ušetriť si peniaze a hospodáriť s nimi? Ponúkneš, že prispeješ na jedlo a bývanie? (Asi by si sa veľmi čudoval, keby si zistil, koľko sa vo vašom okolí platí za podnájom.) Bude to síce znamenať, že budeš mať menej svojich peňazí, ale rodičia si všimnú, že hospodáriš s peniazmi ako dospelý, a určite ti ochotne dajú viac voľnosti.

Pusť maminu sukňu

Rodičia by mali byť našimi dôvernými priateľmi, ktorí nám bohato dávajú cenné rady. (Porovnaj Jeremiáša 3:4.) Ale to neznamená, že musia za teba rozhodovať aj v tých najmenších veciach. Dôveru, že si schopný sa rozhodovať, môžeš získať iba vtedy, ak používaš „vnímavosť“. — Hebrejom 5:14.

Namiesto toho, aby si sa obracal na rodičov pri prvom náznaku nejakého problému, pokús sa najskôr riešiť túto otázku vlastným uvažovaním. Nebuď v ničom „unáhlený“ ani podráždený, ale riaď sa biblickou radou a najprv ‚uvažuj o poznaní‘. (Izaiáš 32:4) Preskúmaj vec, a to predovšetkým vtedy, ak ide o biblické zásady. V pokoji si všetko premysli a potom sa obráť na rodičov. Namiesto aby si sa stále pýtal: „Otecko, čo mám robiť?“ alebo „Mami, čo by si robila ty?“, vysvetli im, o čo ide. Nech si vypočujú, ako si si vec premyslel. Potom sa ich spýtaj na ich názor.

Rodičia uvidia, že nerozprávaš ako dieťa, ale ako dospelý. Urobil si veľký pokrok a dokázal si, že dospievaš a zaslúžiš si určitú mieru voľnosti. Tvoji rodičia s tebou začnú pravdepodobne zaobchádzať ako s dospelým.

Otázky na rozhovor

◻ Prečo rodičom tak záleží na tom, aby svoje deti chránili a aby vedeli, kde deti práve sú?

◻ Prečo je dôležité správať sa k rodičom s úctou?

◻ Ako môžeš najlepšie zvládnuť nedorozumenie s rodičmi?

◻ Ako môžeš konať podľa pravidiel a predpisov svojich rodičov, a predsa mať určitú voľnosť?

◻ Ako môžeš svojim rodičom dokázať, že si zodpovedný?

[Zvýraznený text na strane 29]

„Otecko chce vždy vedieť, kam idem a kedy prídem domov. Tak to robí väčšina rodičov. Ale či musia vedieť všetko?“

[Obrázok na strane 27]

Máš dojem, že rodičia ťa držia ako v ohrade?

[Obrázok na strane 30]

Zachovať pokoj pri nedorozumení je jeden zo spôsobov, ako si získať úctu