Kapitola 68
Ježiš siedmy deň ďalej vyučuje
JE EŠTE stále posledný deň sviatku stánkov. Ježiš vyučuje v tej časti chrámu, ktorej sa hovorí „pokladnica“. Tá je zrejme v priestore nazývanom Nádvorie žien, kde sú truhlice, kam ľudia vhadzujú svoje príspevky.
Počas sviatku je tento chrámový priestor každú noc zvlášť osvetlený. Stoja tam štyri obrovské svietniky, každý so štyrmi veľkými nádržami oleja. Svetlo týchto lámp, čiže horiaceho oleja v šestnástich nádržiach je také intenzívne, že v noci osvetľuje okolie do veľkej vzdialenosti. To, čo teraz Ježiš hovorí, môže poslucháčom pripomenúť toto osvetlenie. „Ja som svetlo sveta,“ hovorí Ježiš. „Kto mňa nasleduje, určite nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“
Farizeji namietajú: „Ty svedčíš sám o sebe, tvoje svedectvo nie je pravdivé.“
Ježiš odpovedá: „Aj keď svedčím sám o sebe, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ som prišiel a kam idem.“ Dodáva: „Som to ja, ktorý svedčím o sebe, a svedčí o mne Otec, ktorý ma poslal.“
„Kde je tvoj Otec?“ chcú vedieť farizeji.
„Vy nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca,“ odpovedá Ježiš. „Keby ste ma poznali, poznali by ste aj môjho Otca.“ Aj keď farizeji stále chcú dať Ježiša zatknúť, nikto sa ho nedotkne.
„Odchádzam,“ hovorí zase Ježiš. „Kam odchádzam, tam vy nemôžete prísť.“
Vtedy sa Židia čudujú: „Azda sa nezabije. Lebo hovorí: ‚Kam odchádzam, tam vy nemôžete prísť.‘“
„Vy ste zdola,“ vysvetľuje Ježiš. „Ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.“ Potom dodáva: „Lebo ak neveríte, že som to ja, zomriete vo svojich hriechoch.“
Ježiš samozrejme hovorí o svojej predľudskej existencii a o tom, že je sľúbeným Mesiášom, Kristom. Napriek tomu — určite s veľkým opovrhnutím — sa pýtajú: „Kto si?“
Keď Ježiš vidí, ako ho odmietajú, odpovedá: „Prečo s vami vôbec hovorím?“ Napriek tomu pokračuje: „Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a práve to, čo som počul od neho, hovorím vo svete.“ Ježiš pokračuje: „Keď raz vyvýšite Syna človeka, potom spoznáte, že som to ja a že nerobím nič sám od seba, ale práve tak, ako ma naučil Otec, tak hovorím. A ten, ktorý ma poslal, je so mnou; neponechal ma samého, lebo vždy robím to, čo sa mu páči.“
Keď to Ježiš povie, mnohí v neho uveria. Tým hovorí: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“
„Sme Abrahámovi potomkovia a nikdy sme nikomu neotročili. Ako to, že hovoríš: ‚Budete slobodní‘?“ namietajú jeho odporcovia.
Židia boli často pod cudzou nadvládou, ale neuznávali žiadneho utláčateľa ako pána. Odmietajú nazývať sa otrokmi. Ale Ježiš vysvetľuje, že vlastne sú otrokmi. Ako to? „Pravdivo, pravdivo vám hovorím,“ vysvetľuje Ježiš, „každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu.“
Keďže Židia odmietajú pripustiť, že sú otrokmi hriechu, dostávajú sa do nebezpečného postavenia. „Otrok však nezostáva v domácnosti navždy,“ hovorí Ježiš. „Syn zostáva navždy.“ Otrok nemá žiadne dedičské práva, preto mu stále hrozí nebezpečenstvo, že ho vyženú. Len syn narodený alebo prijatý do domácnosti zostáva „navždy“, totiž kým žije.
„Ak vás oslobodí Syn,“ pokračuje Ježiš, „budete skutočne slobodní.“ Takže pravda, ktorá ľudí oslobodzuje, je pravda o Synovi, Ježišovi Kristovi. Iba skrze obeť jeho dokonalého ľudského života môže byť niekto oslobodený od smrtonosného hriechu. Ján 8:12–36.
▪ Kde vyučuje Ježiš siedmy deň? Čo sa tam v noci deje a ako to súvisí s Ježišovým vyučovaním?
▪ Čo hovorí Ježiš o svojom pôvode a ako to dokazuje jeho totožnosť?
▪ V akom zmysle sú Židia otrokmi, ale aká pravda ich oslobodí?