Kapitola 69

Otázka otcovstva

JEŽIŠOV rozhovor so židovskými vodcami počas sviatku roku 32 n. l. je stále vážnejší. „Viem, že ste Abrahámovi potomkovia,“ uznáva Ježiš, „ale snažíte sa ma zabiť, lebo moje slovo nerobí pokrok medzi vami. Hovorím to, čo som videl u svojho Otca, a vy teda robíte to, čo ste počuli od svojho otca.“

Ježiš síce nehovorí, kto je ich otcom, ale jasne dáva najavo, že má iného otca ako oni. Židovskí vodcovia nevedia, koho má Ježiš na mysli, a preto odpovedajú: „Náš otec je Abrahám.“ Myslia si, že majú rovnakú vieru, ako mal Abrahám, ktorý bol Božím priateľom.

Ale Ježiš im odpovedá slovami, ktoré nimi otrasú: „Ak ste Abrahámove deti, robte Abrahámove skutky.“ Áno, skutočný syn napodobňuje svojho otca. „Ale teraz sa ma snažíte zabiť,“ hovorí Ježiš, „človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha. To Abrahám nerobil.“ Ježiš preto zase hovorí: „Vy robíte skutky svojho otca.“

Ale stále ešte nechápu, o kom Ježiš hovorí. Odvolávajú sa na to, že sú zákonnými synmi Abraháma. „My sme sa nenarodili zo smilstva.“ Tvrdia, že sú pravými ctiteľmi ako Abrahám, a tak vyhlasujú: „Máme jedného Otca, Boha.“

Ale je naozaj Boh ich Otcom? „Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste ma, lebo som vyšiel od Boha a som tu,“ odpovedá Ježiš. „Ani som neprišiel sám od seba, ale On ma vyslal. Ako to, že nerozumiete tomu, čo hovorím?“

Ježiš sa snažil vysvetliť týmto náboženským vodcom následky toho, ak ho zavrhnú. Ale teraz im výslovne hovorí: „Vy ste zo svojho otca, Diabla, a chcete konať žiadosti svojho otca.“ Akým otcom je Diabol? Ježiš ho označil za vraha a ešte povedal: „Je luhár a otec lži.“ Ježiš preto dochádza k záveru: „Ten, kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha.“

Židia sa rozhnevajú, keď ich Ježiš takto odsúdil, a odpovedajú: „Či nehovoríme: Si Samaritán a máš démona?“ Výraz „Samaritán“ vyjadruje pohŕdanie a potupu, pretože Židia Samaritánov nenávideli.

Ježiš si nevšíma túto opovržlivú poznámku, že je Samaritán, a odpovedá: „Nemám démona, ale ctím svojho Otca a vy ma zneuctievate.“ Ďalej dáva Ježiš prekvapujúci sľub: „Ak niekto zachováva moje slovo, nikdy neuzrie smrť.“ Ježiš tým samozrejme nechce povedať, že všetci, ktorí ho budú nasledovať, nikdy doslova neokúsia smrť. Skôr tým myslí, že nikdy neokúsia večné zničenie čiže „druhú smrť“, z ktorej niet vzkriesenia.

Ale Židia chápu Ježišove slová doslovne. Preto hovoria: „Teraz už vieme, že máš démona. Abrahám zomrel, aj proroci; ale ty hovoríš: ‚Ak niekto zachováva moje slovo, nikdy neokúsi smrť.‘ Vari si ty väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Za koho sa vydávaš?“

Z celého tohto rozhovoru je zrejmé, že Ježiš týmto mužom poukazuje na to, že je sľúbeným Mesiášom. Ale neodpovedá priamo na ich otázku, kým je, ale hovorí: „Ak oslavujem sám seba, moja sláva nie je ničím. Je to môj Otec, ktorý ma oslavuje, ten, o ktorom hovoríte, že je vaším Bohom; a predsa ste ho nepoznali. Ale ja ho poznám. A keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som luhár ako vy.“

Ježiš spomína verného Abraháma a hovorí: „Abrahám, váš otec, sa veľmi radoval z vyhliadky, že uvidí môj deň, a videl ho a radoval sa.“ Očami viery hľadel Abrahám v ústrety príchodu sľúbeného Mesiáša. Ale Židia neveria a odpovedajú: „Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“

„Pravdivo vám hovorím,“ odpovedá Ježiš, „skôr ako bol Abrahám, bol som ja.“ Ježiš tu, pravdaže, hovorí o svojej predľudskej existencii, keď bol mocnou duchovnou bytosťou v nebi.

Židia sa rozzúria nad tým, že Ježiš tvrdí, že jestvoval pred Abrahámom. Zbierajú kamene a chcú ho ukameňovať. Ale on sa skryje a bez ujmy vychádza z chrámu. Ján 8:37–59; Zjavenie 3:14; 21:8.

▪ Ako Ježiš ukazuje, že on a jeho nepriatelia nemajú toho istého otca?

▪ Čo znamená, že Židia označujú Ježiša za Samaritána?

▪ Čo má Ježiš na mysli, keď hovorí, že jeho nasledovníci nikdy neokúsia smrť?