Hoci žialime, nie sme bez nádeje

„Nechceme... aby ste boli v nevedomosti o tých, čo spia v smrti, aby ste nežialili ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej.“ — 1. TESALONIČANOM 4:13.

 1. Čo ľudia pravidelne zažívajú?

STRATIL si smrťou milovaného človeka? Bez ohľadu na vek, väčšina z nás už niekedy smútila nad stratou príbuzného alebo priateľa. Možno to bol starý rodič, rodič, manželský druh alebo dieťa. Pokročilý vek, choroba a nehody si pravidelne vyberajú svoju daň. Utrpenie a žiaľ ešte zväčšuje zločinnosť, násilie a vojna. Každý rok zomrie na celom svete v priemere viac ako 50 miliónov ľudí. V roku 1993 to bolo za deň priemerne 140 250 ľudí. Daň, ktorú si vyberá smrť, zasahuje priateľov i rodinu, a pocit straty je hlboký.

 2. Čo je neprirodzené na smrti detí?

² Či nesúcítime s rodičmi z Kalifornie (USA), ktorí utrpeli tragickú stratu smrťou svojej tehotnej dcéry pri neobvyklej autonehode? V okamihu stratili svoju jedinú dcéru a dieťa, ktoré malo byť ich prvým vnúčaťom. Manžel obete stratil manželku a svojho prvého syna alebo dcéru. Zažiť smrť dieťaťa — už či mladého alebo staršieho — je pre rodičov v každom prípade neprirodzené. Nie je normálne, aby deti zomreli skôr ako ich rodičia. Každý z nás miluje život. Preto je smrť naozaj nepriateľom. — 1. Korinťanom 15:26.

Ľudskú rodinu začína postihovať smrť

 3. Ako možno zapôsobila Ábelova smrť na Adama a Evu?

³ Hriech a smrť vládnu ako králi už asi šesťtisíc rokov ľudskej histórie, od vzbury našich prvých ľudských rodičov, Adama a Evy. (Rimanom 5:14; 6:12, 23) Biblia nám nehovorí, ako Adam s Evou zareagovali na zavraždenie svojho syna Ábela jeho bratom Kainom. Je viacero dôvodov, pre ktoré to musel byť pre nich zdrvujúci zážitok. Tu sa prvýkrát pozreli do tváre ľudskej smrti, ktorá sa zračila na tvári ich vlastného syna. Uvideli ovocie svojej vzbury a pokračujúceho zneužívania slobodnej vôle. Kain, napriek varovaniam od Boha, sa rozhodol spáchať prvú bratovraždu. Vieme, že Evu musela Ábelova smrť hlboko zasiahnuť, pretože keď porodila Seta, povedala: „Boh ustanovil iné semeno namiesto Ábela, lebo Kain ho zabil.“ — 1. Mojžišova 4:3–8, 25.

 4. Prečo nemohol byť mýtus o nesmrteľnej duši útechou po Ábelovej smrti?

⁴ Naši prví ľudskí rodičia tiež videli tvrdú skutočnosť Božieho výroku, ktorý im bol adresovaný: Ak sa vzbúria a budú neposlušní, ‚určite zomrú‘. Napriek Satanovej lži vtedy ešte zrejme nevznikol mýtus o nesmrteľnej duši, a tak im nemohol priniesť žiadnu klamnú útechu. Boh povedal Adamovi: ‚Vrátiš sa do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.‘ Vôbec sa nezmienil o nejakej budúcej existencii nesmrteľnej duše v nebi, pekle, limbe, očistci alebo kdekoľvek inde. (1. Mojžišova 2:17; 3:4, 5, 19) Ako živé duše, ktoré zhrešili, mali Adam s Evou nakoniec zomrieť a prestať existovať. Kráľ Šalamún pod inšpiráciou napísal: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič, ani už nemajú žiadnu mzdu, pretože sa zabudla ich pamiatka. A zahynula aj ich láska aj ich nenávisť aj ich žiarlivosť, a na neurčitý čas už nemajú podiel na ničom, čo sa musí robiť pod slnkom.“ — Kazateľ 9:5, 6.

 5. Aká je pravá nádej pre mŕtvych?

⁵ Aké pravdivé sú tieto slová! Naozaj, kto si spomína na predkov, ktorí žili pred dvesto alebo tristo rokmi? Často sa dokonca ani nevie o ich hroboch, alebo sú zanedbané. Znamená to, že pre našich milovaných zomrelých neexistuje žiadna nádej? Nie, rozhodne to nie je tak. Marta povedala Ježišovi o svojom mŕtvom bratovi Lazarovi: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ (Ján 11:24) Hebreji verili, že Boh vzkriesi mŕtveho v budúcnosti. Ale aj napriek tomu nad stratou milovaného človeka žialili. — Jób 14:13.

Verní ľudia, ktorí žialili

 6, 7. Ako reagovali na smrť Abrahám a Jakob?

⁶ Takmer pred štyritisíc rokmi, keď zomrela Abrahámova manželka Sára, „Abrahám vošiel, aby oplakával Sáru a plakal nad ňou“. Tento verný Boží služobník dal najavo hlboké city, ktoré v ňom vyvolala strata jeho milovanej a lojálnej manželky. Hoci bol odvážnym mužom činu, nehanbil sa prejaviť svoj žiaľ slzami. — 1. Mojžišova 14:11–16; 23:1, 2.

⁷ Podobne to bolo v prípade Jakoba. Ako reagoval, keď bol podvedený, aby uveril, že jeho syna Jozefa zabilo divé zviera? V 1. Mojžišovej 37:34, 35 čítame: „Jakob si na to roztrhol plášte a dal si na boky vrecovinu a mnoho dní smútil nad svojím synom. A všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry vstávali, aby ho utešili, ale on odmietal prijať útechu a hovoril: ‚Veď v smútku zostúpim k svojmu synovi do šeolu!‘ A jeho otec za ním ďalej plakal.“ Áno, je ľudské a prirodzené prejaviť žiaľ, keď zomrie dakto milovaný.

 8. Ako Hebreji často prejavovali svoj žiaľ?

⁸ Niekto by si mohol myslieť, že podľa súčasných alebo miestnych zvykov bola Jakobova reakcia prehnaná a melodramatická. Ale Jakoba formovala odlišná doba a kultúra. Jeho prejav žiaľu — oblečenie si vrecoviny — je v Biblii prvou zmienkou o tomto zvyku. No ako je to opísané v Hebrejských Písmach, smútenie sa dávalo najavo aj nárekom, skladaním žalospevov a sedením v popole. Je zrejmé, že Hebreji nemali zábrany v opravdivom prejavovaní žiaľu.a — Ezechiel 27:30–32; Ámos 8:10.

Žiaľ v Ježišovej dobe

 9, 10. a) Ako reagoval Ježiš na smrť Lazara? b) Čo nám hovorí o Ježišovi jeho reakcia?

⁹ Čo môžeme povedať o Ježišových prvých učeníkoch? Napríklad keď zomrel Lazar, jeho sestry Marta a Mária smútili nad jeho smrťou so slzami a plačom. Ako reagoval dokonalý človek Ježiš, keď prišiel na miesto deja? Jánov záznam uvádza: „Mária, keď prišla tam, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: ‚Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.‘ Preto keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú Židia, ktorí prišli s ňou, zastonal v duchu, znepokojil sa a povedal: ‚Kam ste ho položili?‘ Povedali mu: ‚Pane, poď sa pozrieť.‘ Ježišovi vyhŕkli slzy.“ — Ján 11:32–35.

¹⁰ „Ježišovi vyhŕkli slzy.“ Týchto niekoľko málo slov hovorí veľa o Ježišovej ľudskosti, o jeho súcite a citoch. Hoci si plne uvedomoval nádej na vzkriesenie, „Ježiš zaplakal“. (Ján 11:35, Roháčkov preklad) Správa pokračuje slovami, ktoré vyslovili pozorovatelia: „Hľa, akú mal k nemu [Lazarovi] náklonnosť!“ Prirodzene, ak dokonalý človek Ježiš plakal nad stratou priateľa, nie je hanbou, ak dnes nejaký muž alebo žena smúti a plače. — Ján 11:36.

Aká je nádej pre mŕtvych?

11. a) Čo sa môžeme dozvedieť z biblických príkladov smútenia? b) Prečo nežialime ako tí, ktorí nemajú nádej?

¹¹ Čo sa môžeme dozvedieť z týchto biblických príkladov? To, že žialiť je ľudské a prirodzené a že by sme sa nemali hanbiť dať svoj žiaľ najavo. Aj keď je žiaľ zmiernený nádejou na vzkriesenie, smrť milovaného človeka je ešte stále traumatickou stratou, ktorá sa nás hlboko dotýka. Roky, možno desaťročia blízkeho spoločenstva a vzájomného spolužitia sú náhle a tragicky ukončené. Je pravda, že nežialime ako tí, ktorí sú bez nádeje, alebo ako tí, ktorí majú falošnú nádej. (1. Tesaloničanom 4:13) Nie sme tiež zavedení nejakými mýtmi o tom, že človek má nesmrteľnú dušu alebo že ďalej existuje po prevtelení. Vieme, že Jehova sľúbil ‚nové nebesia a novú zem, v ktorých bude bývať spravodlivosť‘. (2. Petra 3:13) Boh „zotrie... každú slzu z [našich] očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ — Zjavenie 21:4.

12. Ako vyjadril Pavol svoju vieru vo vzkriesenie?

¹² Aká je nádej pre tých, ktorí zomreli?b Kresťanský pisateľ Pavol bol inšpirovaný, aby nám poskytol útechu a nádej, keď napísal: „Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ (1. Korinťanom 15:26) The New English Bible uvádza: „Ako posledný nepriateľ bude zrušená smrť.“ Prečo si tým Pavol mohol byť taký istý? Pretože ho obrátil na vieru a vyučoval ten, ktorý bol vzkriesený zo smrti, Ježiš Kristus. (Skutky 9:3–19) To je tiež dôvod, prečo mohol Pavol vyhlásiť: „Pretože je smrť prostredníctvom človeka [Adama], vzkriesenie mŕtvych je tiež prostredníctvom človeka [Ježiša]. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ — 1. Korinťanom 15:21, 22.

13. Ako reagovali očití svedkovia na vzkriesenie Lazara?

¹³ Ježišovo učenie nám dáva mocnú útechu a nádej do budúcnosti. Napríklad, čo urobil Ježiš v prípade Lazara? Prišiel k hrobke, kde Lazarovo telo ležalo už štyri dni. Vyslovil modlitbu, „a keď to povedal, zvolal silným hlasom: ‚Lazar, poď von!‘ Mŕtvy vyšiel von s nohami a rukami obviazanými ovíjadlami a tvár mal ovinutú plátnom. Ježiš im povedal: ‚Rozviažte ho a nechajte ho odísť.‘“ Vieš si predstaviť výraz prekvapenia a radosti na tvárach Marty a Márie? Akí užasnutí museli byť susedia, keď videli tento zázrak! Nie div, že mnohí z tých, ktorí to videli, uverili v Ježiša. Jeho náboženskí nepriatelia sa však „radili, že ho zabijú“. — Ján 11:41–53.

14. Čoho náznakom bolo vzkriesenie Lazara?

¹⁴ Ježiš vykonal toto nezabudnuteľné vzkriesenie v prítomnosti mnohých očitých svedkov. Bol to náznak budúceho vzkriesenia, ktoré predpovedal pri jednej skoršej príležitosti, keď povedal: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť hlas [Božieho Syna] a vyjdú, tí, ktorí konali dobro, na vzkriesenie života, a tí, ktorí konali hanebne, na vzkriesenie súdu.“ — Ján 5:28, 29.

15. Aké dôkazy Ježišovho vzkriesenia mali Pavol a Ananiáš?

¹⁵ Ako už bolo uvedené, apoštol Pavol veril vo vzkriesenie. Na akom základe? Predtým bol neslávne známym Saulom, prenasledovateľom kresťanov. Jeho meno a povesť vzbudzovali medzi veriacimi strach. Napokon, nebol to on, kto schvaľoval ukameňovanie kresťanského mučeníka Štefana na smrť? (Skutky 8:1; 9:1, 2, 26) Na ceste do Damašku však vzkriesený Kristus spôsobil, že Saul sa spamätal, keď ho ranil dočasnou slepotou. Saul počul hlas, ktorý mu hovoril: „‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?‘ On povedal: ‚Kto si, Pane?‘ A povedal: ‚Som Ježiš, ktorého prenasleduješ.‘“ Ten istý vzkriesený Kristus potom nariadil Ananiášovi, žijúcemu v Damašku, aby išiel do domu, kde sa Saul modlil, a aby prinavrátil Saulovi zrak. Tak mali Saul i Ananiáš na základe osobnej skúsenosti všetky dôvody na to, aby verili vo vzkriesenie. — Skutky 9:4, 5, 10–12.

16, 17. a) Ako vieme, že Pavol neveril v grécku predstavu o vrodenej nesmrteľnosti ľudskej duše? b) Akú spoľahlivú nádej poskytuje Biblia? (Hebrejom 6:17–20)

¹⁶ Všimni si, ako Saul, apoštol Pavol, odpovedal, keď bol ako prenasledovaný kresťan predvedený pred miestodržiteľa Félixa. V Skutkoch 24:15 čítame: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ Je zrejmé, že Pavol neveril v grécku pohanskú predstavu o vrodenej nesmrteľnosti ľudskej duše, ktorá údajne prechádza do akéhosi mytologického posmrtného života alebo podsvetia. Veril vo vzkriesenie a učil to aj iných. To pre niektorých znamenalo dar nesmrteľného života ako duchovných tvorov v nebi s Kristom a pre väčšinu návrat k životu na dokonalej zemi. — Lukáš 23:43; 1. Korinťanom 15:20–22, 53, 54; Zjavenie 7:4, 9, 17; 14:1, 3.

¹⁷ Biblia nám teda dáva jasný sľub a spoľahlivú nádej, že prostredníctvom vzkriesenia mnohí znovu uvidia svojich milovaných tu na zemi, ale za veľmi odlišných podmienok. — 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:1–4.

Praktická pomoc pre tých, ktorí žialia

18. a) Aká užitočná pomôcka vyšla na zjazdoch „Zbožná bázeň“? (Pozri rámček.) b) Aké otázky je teraz potrebné zodpovedať?

¹⁸ Teraz máme svoje spomienky a žiaľ. Čo môžeme robiť, aby sme prežili toto ťažké obdobie smútku? Čo môžu urobiť druhí, aby pomohli tým, ktorí žialia? A čo môžeme urobiť, aby sme pomohli úprimným ľuďom, ktorých stretávame vo zvestovateľskej službe, ktorí nemajú žiadnu skutočnú nádej a takisto žialia? Akú ďalšiu útechu môžeme čerpať z Biblie, pokiaľ ide o našich blízkych, ktorí spia v smrti? Nasledujúci článok ponúkne niekoľko návrhov.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš odpovedať?

◻ Prečo je možné povedať, že smrť je nepriateľom?

◻ Ako prejavovali žiaľ Boží služobníci v biblických dobách?

◻ Aká je nádej pre milovaných zomrelých?

◻ Aký základ pre vieru vo vzkriesenie mal Pavol?

[Rámček na stranách 8, 9]

Praktická pomoc pre tých, ktorí žialia

Na zjazdoch „Zbožná bázeň“ v roku 1994–95 spoločnosť Watch Tower oznámila vydanie novej brožúry s názvom Keď vám zomrie niekto milovaný. Táto povzbudzujúca publikácia je určená na to, aby priniesla útechu ľuďom všetkých národov a jazykov. Ako si už možno videl, predkladá jednoduché biblické vysvetlenie otázky smrti a stavu mŕtvych. A čo je ešte dôležitejšie, vyzdvihuje Boží sľub o vzkriesení k životu na očistenej, rajskej zemi prostredníctvom Krista Ježiša. Skutočne prináša útechu tým, ktorí smútia. Preto by mala byť užitočnou pomôckou v kresťanskej službe a mala by slúžiť na vzbudenie záujmu, ktorý povedie k mnohým domácim biblickým štúdiám. Otázky na uvažovanie sú nevtieravo umiestnené v rámčekoch ku koncu každého oddielu, takže s každým úprimným smútiacim človekom je možné ľahko zopakovať prebrané myšlienky.

[Obrázok na strane 8]

Keď zomrel Lazar, Ježiš plakal

[Obrázok na strane 9]

Ježiš vzkriesil Lazara z mŕtvych

[Prameň ilustrácie na strane 7]

Prvý žiaľ od W. Bouguereaua, z originálu sklenej platne vo Fotodráme Stvorenie, 1914