Kapitola 103

Opätovná návšteva chrámu

JEŽIŠ a jeho učeníci práve strávili v Betánii tretiu noc od príchodu z Jericha. Skoré ranné svetlo ich v pondelok 10. nisana zastihne už na ceste do Jeruzalema. Ježiš je hladný. Keď zbadá figovník s lístím, ide sa naň pozrieť, či na ňom nie sú nejaké figy.

Lístie je na strome nezvyčajne skoro, lebo obdobie fíg je až v júni a teraz je iba koniec marca. Ale Ježiš zrejme usudzuje, že ak je skoré lístie, mohli by byť aj skoré figy. Ale je sklamaný. Lístie dodalo stromu klamný vzhľad. Ježiš teda strom prekľaje slovami: „Nech z teba už nikto nikdy neje ovocie!“ Nasledujúce ráno budú zjavné následky Ježišovho konania a jeho význam.

Ježiš so svojimi učeníkmi pokračuje v ceste a čoskoro prichádza do Jeruzalema. Ide do chrámu, ktorý si prezeral včera popoludní. Ale dnes robí to isté, čo pred tromi rokmi, keď prišiel na pesach v roku 30 n. l. Vyháňa z chrámu predávajúcich a kupujúcich a prevracia stoly zmenárnikov a lavice predavačov holubíc. Nikomu nedovoľuje, aby niesol cez chrám nádoby.

Zmenárnikov a predavačov zvierat v chráme odsúdil slovami: „Či nie je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy‘? Ale vy ste z neho urobili jaskyňu lupičov.“ Sú lupiči, lebo žiadajú prehnané ceny od tých, ktorí nemajú inú možnosť a musia od nich kupovať zvieratá potrebné na obete. Preto sa Ježiš na toto podnikanie pozerá ako na určitý druh vydierania alebo lúpeže.

Keď hlavní kňazi, znalci Zákona a predáci ľudu počujú, čo Ježiš urobil, znova rozmýšľajú, ako by ho mohli zabiť. Tak dokazujú, že sú nenapraviteľní. Napriek tomu nevedia, ako Ježiša zničiť, lebo sa okolo neho tlačia ľudia, aby ho počuli.

Okrem prirodzených Židov prišli na pesach aj Nežidia. Sú to prozelyti, to znamená, že sa obrátili na židovské náboženstvo. Istí Gréci, zrejme prozelyti, teraz prichádzajú k Filipovi a prosia, aby mohli vidieť Ježiša. Filip ide za Andrejom, azda aby sa opýtal, či by bolo takéto stretnutie vhodné. Ježiš je zrejme ešte v chráme, kde ho Gréci môžu vidieť.

Ježiš vie, že mu zostáva už len pár dní života, a tak túto situáciu pekne znázorňuje: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Ak nepadne pšeničné zrno do zeme a nezomrie, zostáva iba jedno, ale ak zomrie, potom prinesie veľkú úrodu.“

Jedno zrnko pšenice má malú hodnotu. Ale čo ak sa zasadí do pôdy a „zomrie“ a skončí svoj život ako semeno? Potom vyklíči a časom vyrastie na steblo, ktoré prinesie veľa pšeničných zŕn. Aj Ježiš je len jeden dokonalý človek. Ale ak zomrie verný Bohu, sprostredkuje večný život verným, ktorí majú takisto obetavého ducha ako on. Ježiš hovorí: „Kto má rád svoju dušu, zničí ju, ale kto nenávidí svoju dušu v tomto svete, zachráni ju pre večný život.“

Ježiš nemyslí len na seba, lebo vzápätí vysvetľuje: „Ak mi chce niekto slúžiť, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi chce niekto slúžiť, toho bude Otec ctiť.“ To je obdivuhodná odmena za nasledovanie Ježiša a za službu. Odmenou je pocta od Otca, totiž spoločenstvo s Kristom v Kráľovstve.

Ježiš si spomenie na veľké utrpenie a mučivú smrť, ktorá ho čaká, a pokračuje: „Moja duša je teraz znepokojená, a čo mám povedať? Otče, zachráň ma od tejto hodiny.“ Keby sa dalo vyhnúť tomu, čo ho čaká! Ale nedá sa, ako hovorí: „Preto som prišiel k tejto hodine.“ Ježiš súhlasí s celým Božím usporiadaním, vrátane svojej vlastnej obetnej smrti. Matúš 21:12, 13, 18, 19; Marek 11:12–18; Lukáš 19:45–48; Ján 12:20–27.

▪ Prečo Ježiš očakáva, že nájde figy, napriek tomu, že ešte neprišiel ich čas?

▪ Prečo Ježiš nazýva predávajúcich v chráme „lupičmi“?

▪ V čom sa Ježiš podobá pšeničnému zrnu, ktoré zomrie?

▪ Aké pocity má Ježiš, keď si pomyslí na utrpenie a smrť, ktoré ho čakajú?