Patríš k ľuďom, ktorých Boh miluje?
„Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, bude ho milovať môj Otec.“ — JÁN 14:21.
1, 2. a) Ako Jehova prejavil ľudstvu lásku? b) Čo Ježiš zaviedol večer 14. nisana roku 33 n. l.?
JEHOVA miluje svojich ľudských tvorov. Svet ľudstva miluje „tak veľmi... že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) S blížiacim sa časom Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti by si praví kresťania mali viac než inokedy uvedomovať, že Jehova ‚nás miloval a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy‘. — 1. Jána 4:10.
2 Večer 14. nisana roku 33 n. l. sa Ježiš zišiel s 12 apoštolmi v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme na oslave Pesachu, ktorou si pripomenuli oslobodenie Izraelitov z Egypta. (Matúš 26:17–20) Po oslave tohto židovského sviatku Ježiš prepustil Judáša Iškariotského a zaviedol spomienkovú večeru, z ktorej sa stala kresťanská Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti.a Zostávajúci jedenásti apoštoli mali spolu s Ježišom účasť na jedle spoločenstva, pri ktorom Ježiš použil ako symbol svojho hmotného tela a krvi nekvasený chlieb a červené víno. Podrobnosti o tom, ako postupoval, uvádzajú pisatelia synoptických evanjelií, Matúš, Marek a Lukáš, a apoštol Pavol, ktorý toto jedlo nazval ‚Pánova večera‘. — 1. Korinťanom 11:20; Matúš 26:26–28; Marek 14:22–25; Lukáš 22:19, 20.
3. V akých dôležitých ohľadoch sa správa apoštola Jána o záverečných hodinách, ktoré Ježiš strávil s učeníkmi v hornej miestnosti, líši od správ ostatných pisateľov evanjelií?
3 Je zaujímavé, že apoštol Ján sa o podávaní chleba a vína vôbec nezmieňuje. Možno je to preto, že v čase, keď písal svoje evanjelium (okolo roku 98 n. l.), tento postup už bol medzi prvými kresťanmi zaužívaný. (1. Korinťanom 11:23–26) No iba Ján nám pod inšpiráciou poskytuje niekoľko veľmi dôležitých informácií o tom, čo Ježiš povedal a urobil krátko pred zavedením Slávnosti na pamiatku svojej smrti a krátko po nej. Tieto pútavé podrobnosti sú obsahom až piatich kapitol Jánovho evanjelia a nenechávajú žiaden priestor na pochybnosti, pokiaľ ide o to, akých ľudí Boh miluje. Preskúmajme teda 13. až 17. kapitolu Jána.
Uč sa z Ježišovej príkladnej lásky
4. a) Ako Ján zdôrazňuje hlavnú tému Ježišovho stretnutia s učeníkmi pri príležitosti zavedenia Pamätnej slávnosti? b) Čo je jedným z významných dôvodov, prečo Jehova miluje Ježiša?
4 Hlavnou témou kapitol obsahujúcich rady, ktoré dal Ježiš svojim nasledovníkom na rozlúčku, je láska. Rôzne tvary slov „láska“ a „milovať“ sa tu vyskytujú 31-krát. Nikde inde nie je Ježišova hlboká láska k Otcovi, Jehovovi, a k učeníkom zjavnejšia než v týchto kapitolách. Ježišovu lásku k Jehovovi možno badať zo všetkých správ o jeho živote zaznamenaných v evanjeliách, ale iba Ján zachytáva, že Ježiš výslovne povedal: „Milujem Otca.“ (Ján 14:31) Okrem toho Ježiš povedal, že Jehova ho miluje, a vysvetlil prečo. Povedal: „Ako Otec miloval mňa, tak som ja miloval vás; zostaňte v mojej láske. Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, tak ako som ja zachoval Otcove prikázania a zostávam v jeho láske.“ (Ján 15:9, 10) Áno, Jehova miluje svojho Syna pre jeho bezvýhradnú poslušnosť. To je znamenité poučenie pre všetkých nasledovníkov Ježiša Krista.
5. Ako Ježiš prejavil lásku svojim učeníkom?
5 Hlbokú lásku, ktorú Ježiš pociťoval k svojim nasledovníkom, zdôraznil Ján úplne na začiatku svojej správy o Ježišovom poslednom stretnutí s apoštolmi. Ján píše: „Pred sviatkom pesach, keď Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby prešiel z tohto sveta k Otcovi, milujúc svojich, ktorí boli vo svete, miloval ich až do konca.“ (Ján 13:1) V ten pamätný večer im poskytol nezabudnuteľné poučenie o tom, ako z lásky slúžiť druhým. Umyl im nohy. Každý z nich mal byť ochotný urobiť niečo podobné Ježišovi a svojim bratom, ale oni sa zdráhali. Ježiš vykonal túto pokornú službu a potom učeníkom povedal: „Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ, máte si aj vy navzájom umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ (Ján 13:14, 15) Praví kresťania by mali byť ochotní slúžiť bratom a mali by to robiť s radosťou. — Matúš 20:26, 27; Ján 13:17.
Riaď sa novým prikázaním
6, 7. a) Aký dôležitý detail uvádza Ján o zavedení Pamätnej slávnosti? b) Aké nové prikázanie dal Ježiš svojim učeníkom a v čom bolo toto prikázanie nové?
6 Jedine Ján sa v správe o udalostiach v hornej miestnosti večer 14. nisana zmieňuje o odchode Judáša Iškariotského. (Ján 13:21–30) Keď porovnáme správy evanjelií, vidno z nich, že Ježiš zaviedol Slávnosť na pamiatku svojej smrti až po odchode tohto zradcu. Potom sa so svojimi vernými apoštolmi dlho rozprával a dal im na rozlúčku rady a pokyny. Pri príprave na Pamätnú slávnosť by sme sa mali hlboko zaujímať o to, čo Ježiš pri tejto príležitosti povedal, a to najmä preto, že rozhodne chceme patriť k ľuďom, ktorých Boh miluje.
7 Úplne prvým pokynom, ktorý dal Ježiš svojim učeníkom po zavedení Slávnosti na pamiatku svojej smrti, bolo niečo nové. Povedal: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:34, 35) V čom bolo toto prikázanie nové? O niečo neskôr to Ježiš objasnil, keď povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás. Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ (Ján 15:12, 13) Mojžišovský Zákon prikazoval Izraelitom „milovať svojho blížneho ako samého seba“. (3. Mojžišova 19:18) Ale Ježišovo prikázanie vyžadovalo viac. Kresťania sa mali navzájom milovať tak, ako Kristus miloval ich, a mali byť ochotní obetovať za bratov aj svoj život.
8. a) Čo si vyžaduje obetavá láska? b) Ako Jehovovi svedkovia prejavujú obetavú lásku dnes?
8 Obdobie Pamätnej slávnosti je vhodný čas na to, aby sme sa ako jednotlivci aj ako zbory skúmali, či skutočne máme charakteristický znak pravého kresťanstva — lásku, akú mal Kristus. Taká obetavá láska by mohla znamenať — a v niektorých prípadoch už aj znamenala —, že kresťan radšej riskuje život, než by zradil bratov. Častejšie si však taká láska vyžaduje ochotu obetovať osobné záujmy, aby sme mohli pomáhať a slúžiť bratom a iným ľuďom. V tomto ohľade bol znamenitým príkladom apoštol Pavol. (2. Korinťanom 12:15; Filipanom 2:17) Jehovovi svedkovia sú na celom svete známi obetavosťou v poskytovaní pomoci svojim bratom a blížnym a v tom, že vynakladajú veľa síl pri odovzdávaní poznania biblickej pravdy ďalším ľuďom.b — Galaťanom 6:10.
Vzťah, ktorý si treba vysoko ceniť
9. Čo s radosťou robíme, aby sme si udržali vzácny vzťah k Bohu a jeho Synovi?
9 Nič nám nemôže byť vzácnejšie ako láska Jehovu a jeho Syna, Krista Ježiša. Ale ak máme mať túto lásku a ak ju máme pociťovať, musíme pre to niečo robiť. Ježiš v poslednú noc, ktorú strávil s učeníkmi, povedal: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, bude ho milovať môj Otec, a ja ho budem milovať a jasne sa mu ukážem.“ (Ján 14:21) Vzťah k Bohu a jeho Synovi si vysoko ceníme, a preto s radosťou poslúchame ich prikázania. Medzi ne patrí nové prikázanie prejavovať obetavú lásku a tiež to, ktoré dal Kristus po vzkriesení, totiž ‚zvestovať ľudu, dôkladne vydávať svedectvo‘ a snažiť sa ‚robiť učeníkov‘ z ľudí, ktorí prijímajú dobré posolstvo. — Skutky 10:42; Matúš 28:19, 20.
10. Aké vzácne vzťahy majú možnosť rozvíjať si pomazaní aj „iné ovce“?
10 Neskôr v ten večer odpovedal Ježiš na otázku verného apoštola Judáša (Taddea) slovami: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu a budeme bývať u neho.“ (Ján 14:22, 23) Pomazaní kresťania, povolaní vládnuť s Kristom v nebi, majú dokonca už na zemi mimoriadne blízky vzťah k Jehovovi a jeho Synovi. (Ján 15:15; 16:27; 17:22; Hebrejom 3:1; 1. Jána 3:2, 24) Ale aj ich spoločníci spomedzi „iných oviec“, ktorých nádejou je večný život na zemi, majú vzácny vzťah k svojmu ‚jednému pastierovi‘, Ježišovi Kristovi, a k svojmu Bohu, Jehovovi, za predpokladu, že sú poslušní. — Ján 10:16; Žalm 15:1–5; 25:14.
„Nie ste časťou sveta“
11. Aké vážne upozornenie dal Ježiš svojim učeníkom?
11 Ježiš dal pri tomto stretnutí s vernými učeníkmi, ktoré bolo posledné pred jeho smrťou, vážne upozornenie: Ak človeka miluje Boh, bude ho nenávidieť svet. Povedal: „Ak vás svet nenávidí, viete, že mňa nenávidel skôr, ako nenávidel vás. Keby ste boli časťou sveta, svet by mal rád to, čo je jeho. Keďže však nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí. Majte na mysli slovo, ktoré som vám povedal: Otrok nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak moje slovo zachovali, budú zachovávať aj vaše.“ — Ján 15:18–20.
12. a) Prečo Ježiš upozornil učeníkov, že svet ich bude nenávidieť? b) O čom by sme mali s blížiacou sa Pamätnou slávnosťou všetci uvažovať?
12 Ježiš dal toto upozornenie preto, aby títo 11 apoštoli a všetci praví kresťania, ktorí budú žiť po nich, nestratili odvahu pre nenávisť sveta a nevzdali sa. Dodal: „Toto som vám hovoril, aby ste sa nepotkli. Vylúčia vás zo synagógy. Naozaj, prichádza hodina, keď sa bude každý, kto vás zabije, domnievať, že preukázal Bohu svätú službu. A to budú robiť, lebo nepoznali ani Otca, ani mňa.“ (Ján 16:1–3) Jeden biblický lexikón objasňuje, že tvar slovesa tu preloženého slovom ‚potknúť sa‘ znamená „spôsobiť, že človek prestane dôverovať tomu, komu by mal dôverovať a koho by mal poslúchať, a začne ho opúšťať; spôsobiť odpadnutie“. S blížiacou sa Pamätnou slávnosťou by sme sa všetci mali zamyslieť nad životom verných Božích služobníkov — tých z minulosti i tých zo súčasnosti — a napodobňovať ich príklad vytrvalosti v skúškach. Nedovoľ, aby si pre odpor alebo prenasledovanie opustil Jehovu a Ježiša, ale buď rozhodnutý dôverovať im a poslúchať ich.
13. O čo Ježiš prosil za svojich nasledovníkov v modlitbe k svojmu Otcovi?
13 V záverečnej modlitbe pred odchodom z hornej miestnosti v Jeruzaleme Ježiš povedal svojmu Otcovi: „Dal som im tvoje slovo, ale svet ich nenávidel, lebo nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta. Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:14–16) Môžeme mať istotu, že Jehova bdie nad tými, ktorých miluje, aby ich mohol posilniť, keď zostávajú oddelení od sveta. — Izaiáš 40:29–31.
Zostaň v Otcovej a Synovej láske
14, 15. a) K čomu sa Ježiš prirovnal a v protiklade k akému ‚zvrhlému viniču‘? b) Kto sú „ratolesti“ „pravého viniča“?
14 Večer 14. nisana sa Ježiš v dôvernom rozhovore s vernými učeníkmi prirovnal k ‚pravému viniču‘ v protiklade k ‚zvrhlému viniču‘ neverného Izraela. Povedal: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník.“ (Ján 15:1) Stáročia predtým prorok Jeremiáš zaznamenal slová, ktoré Jehova adresoval odpadlíckemu ľudu: „Ja som ťa predtým zasadil ako vyberaný červený vinič... Ako si sa teda premenila voči mne na zvrhlé odnože cudzokrajného viniča?“ (Jeremiáš 2:21) A prorok Hozeáš napísal: „Izrael je zvrhlý vinič. Stále nesie ovocie sám pre seba... Ich srdce sa stalo pokryteckým.“ — Hozeáš 10:1, 2.
15 Izrael namiesto toho, aby prinášal ovocie pravého uctievania, upadol do odpadlíctva a prinášal ovocie sám sebe. Tri dni pred posledným stretnutím s vernými učeníkmi Ježiš povedal pokryteckým židovským vodcom: „Hovorím [vám]: Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý prináša jeho ovocie.“ (Matúš 21:43) Týmto novým národom je „Boží Izrael“, ktorý sa skladá zo 144 000 pomazaných kresťanov prirovnaných k „ratolestiam“ „pravého viniča“, Krista Ježiša. — Galaťanom 6:16; Ján 15:5; Zjavenie 14:1, 3.
16. Do čoho nabádal Ježiš 11 verných apoštolov a čo možno povedať o vernom ostatku v tomto čase konca?
16 Jedenástim apoštolom, ktorí boli s Ježišom v hornej miestnosti, Ježiš povedal: „Každú ratolesť na mne, ktorá nenesie ovocie, odstraňuje, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Zostaňte v spojení so mnou a ja v spojení s vami. Ako nemôže ratolesť sama od seba niesť ovocie, ak nezostáva na viniči, takisto nemôžete ani vy, ak nezostanete v spojení so mnou.“ (Ján 15:2, 4) Z novodobej histórie Jehovovho ľudu vidno, že verný ostatok pomazaných kresťanov zostal v spojení s Hlavou, Kristom Ježišom. (Efezanom 5:23) Títo kresťania prijali čistenie a prerezávanie. (Malachiáš 3:2, 3) Od roku 1919 prinášali hojnosť ovocia Kráľovstva najskôr pomazaní kresťania a od roku 1935 aj stále rastúci „veľký zástup“ ich spoločníkov. — Zjavenie 7:9; Izaiáš 60:4, 8–11.
17, 18. a) Aké Ježišove slová pomáhajú pomazaným kresťanom a iným ovciam zostať v Jehovovej láske? b) Ako nám pomôže účasť na Pamätnej slávnosti?
17 Všetkých pomazaných kresťanov a ich spoločníkov sa týkajú i ďalšie Ježišove slová: „Môj Otec je oslávený tým, že stále prinášate mnoho ovocia a dokazujete, že ste mojimi učeníkmi. Ako Otec miloval mňa, tak som ja miloval vás; zostaňte v mojej láske. Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, tak ako som ja zachoval Otcove prikázania a zostávam v jeho láske.“ — Ján 15:8–10.
18 Všetci chceme zostať v Božej láske a to nás podnecuje byť plodnými kresťanmi. Dosahujeme to tak, že využívame každú možnosť na kázanie ‚dobrého posolstva o Kráľovstve‘. (Matúš 24:14) Okrem toho sa v osobnom živote zo všetkých síl snažíme prinášať „ovocie ducha“. (Galaťanom 5:22, 23) Účasť na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti posilní naše odhodlanie konať týmto spôsobom, lebo si pripomenieme, akú veľkú lásku má k nám Boh a Kristus. — 2. Korinťanom 5:14, 15.
19. O akej ďalšej pomoci sa bude hovoriť v nasledujúcom článku?
19 Ježiš po zavedení Pamätnej slávnosti sľúbil, že Otec pošle jeho verným nasledovníkom ‚pomocníka, svätého ducha‘. (Ján 14:26) V nasledujúcom článku sa bude rozoberať, ako tento duch pomáha pomazaným kresťanom a iným ovciam zostať v Jehovovej láske.
[Poznámky pod čiarou]
a Podľa výpočtov založených na Biblii sa v roku 2002 začína 14. nisan vo štvrtok 28. marca pri západe slnka. V ten večer sa Jehovovi svedkovia na celom svete zhromaždia a pripomenú si smrť Pána Ježiša Krista.
b Pozri knihu Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva, ktorú vydali Jehovovi svedkovia, kapitoly 19 a 32.
Otázky na opakovanie
• Aké praktické poučenie o službe konanej z lásky dal Ježiš svojim učeníkom?
• Prečo je obdobie Pamätnej slávnosti vhodným časom na sebaskúmanie?
• Prečo by sme sa nemali potknúť, keď zažívame nenávisť a prenasledovanie zo strany sveta, ako na to upozornil Ježiš?
• Kto je „pravý vinič“? Kto sú „ratolesti“ a čo sa od nich očakáva?
[Obrázok na strane 15]
Ježiš dal svojim apoštolom nezabudnuteľné poučenie o službe konanej z lásky
[Obrázky na stranách 16, 17]
Kristovi učeníci poslúchajú príkaz prejavovať obetavú lásku