Boží duch vyučuje
UČITEĽOM je ten, kto odovzdáva druhým informácie alebo ich vedie k obratnosti pomocou slova či príkladom. Schopný učiteľ zvyčajne podáva vysvetlenie a poskytuje podporné doklady. Môže však využiť aj iné metódy, ktoré poslucháčom pomôžu, aby prijali to, čo počujú, a zapamätali si to.
Jehova Boh, Stvoriteľ, je Vznešeným Učiteľom čiže Inštruktorom svojich služobníkov. (1. Kráľov 8:36; Žalm 27:11; 86:11; 119:102; Izaiáš 30:20; 54:13) O existencii nadovšetko múdreho Boha učia samotné stvoriteľské diela. Dávajú priestor na skúmanie a pozorovanie. Ľudstvo však do nich nazrelo zatiaľ len čiastočne. (Jób 12:7–9) Navyše, prostredníctvom zvláštnych zjavení Jehova Boh poučil ľudí o svojom mene, o svojich predsavzatiach a zákonoch. (Porovnaj 2. Mojžišovu 4:12, 15; 24:12; 34:5–7.) Také zjavenia sa nachádzajú v Božom Slove, Biblii, a slúžia ako základ pre správne poučovanie o jeho vôli. (Rimanom 15:4; 2. Timotejovi 3:14–17) Ako učiteľ pôsobí aj Boží duch.
Počas tri a pol roka svojej pozemskej služby Ježiš školil apoštolov, aby pokračovali v diele, ktoré začal. Ako nedokonalí ľudia si, prirodzene, nemohli zapamätať každú podrobnosť z toho, čo vyučoval. Ježiš im však sľúbil: „Ale pomocník, svätý duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás bude učiť všetko a opäť vám pripomenie všetko, čo som vám hovoril.“ (Ján 14:26) To znamenalo, že Boží duch ich naučí všetko, čo budú potrebovať vedieť, aby dovŕšili svoju službu. Poskytne im najmä porozumenie toho, čo predtým počuli, ale čomu nerozumeli. Svätý duch im ako pripomínateľ oživí v pamäti všetko, čo Ježiš povedal, keď bol s nimi. A ako učiteľ im bude ukazovať, ako správne chápať Ježišove slová. — Porovnaj Jána 2:19–22.
Keď budú Ježišovi učeníci privedení pred verejné zhromaždenia, pred kráľov a iných mužov vo vysokých vládnych postaveniach, s dôverou sa budú môcť spoľahnúť na Božieho ducha ako na pripomínateľa a učiteľa. Ako priateľ im pripomenie veci, ktoré by mali hovoriť, a pomôže im robiť vhodné závery. To povedie k vydaniu dobrého svedectva, ako aj k umlčaniu odporcov. (Matúš 10:18–20; Marek 13:11; Lukáš 12:11, 12; 21:13–15) Preto boli Peter a Ján schopní smelo hovoriť, keď sa ich najvyšší židovský súd, Sanhedrin, vypytoval na to, ako uzdravili muža, ktorý bol od narodenia chromý. Keďže to boli „nevzdelaní a obyčajní ľudia“, ich otvorenosť bola niečím celkom neočakávaným. Členovia Sanhedrinu žasli. A Petrove slová spolu s prítomnosťou vyliečeného človeka viedli k tomu, že títo vzdelaní muži „nemali čo namietnuť“. — Skutky 4:5–14.
Pretože celé Božie Slovo bolo napísané pod inšpiráciou, už samo osebe obsahuje vyučovanie pochádzajúce od ducha. (2. Timotejovi 3:16) Kresťania by teda nemali venovať žiadnu pozornosť vyučovaniu, ktoré je v rozpore s Božím Slovom. Apoštol Ján napísal: „Nepotrebujete nikoho, aby vás vyučoval; ale ako vás pomazanie od neho vyučuje o všetkom, a je pravé a nie je lžou, a tak ako vás naučilo, zostaňte v spojení s ním.“ (1. Jána 2:27) Jánove slová boli určené kresťanom splodeným duchom. Spoznali Jehovu Boha i jeho Syna, Krista Ježiša. Boli plne oboznámení s Božou pravdou. Nepotrebovali teda nijakých ľudských učiteľov, ktorí zapierali Otca a Syna. Takí učitelia by ich mohli len odviesť od pravdy, o ktorej vedeli, že ju učí Boží duch a že je jasne vysvetlená v posvätných spisoch. (1. Jána 2:18–26) Z tohto dôvodu kresťania nemali prijímať odpadlíckych učiteľov do svojich príbytkov, ba nemali ich ani zdraviť. (2. Jána 9–11) — Z knihy Insight on the Scriptures (Hlbší pohľad na Písma, zväzok 2, strana 1072).