Trojica — učí o nej Biblia?
„Katolícka viera je to, že uctievame jedného Boha v Trojici a Trojicu v Jednom... Takže Otec je Boh, Syn je Boh a Svätý Duch je Boh. A predsa to nie sú traja Bohovia, ale jeden Boh.“
TÝMITO slovami podáva atanaziánske vyznanie ústrednú náuku takzvaného kresťanstva — náuku o Trojici.a Ak ste katolíkom alebo protestantom, možno vám v kostole hovorili, že to je najdôležitejšia náuka, v ktorú máte veriť. Ale dokážete túto náuku vysvetliť? Neschopnosť porozumieť Trojici uznali i niektorí z najväčších mysliteľov kresťanstva.
Prečo teda ľudia veria v túto náuku? Azda preto, že o nej učí Biblia? Niekdajší anglikánsky biskup John Robinson dal vo svojej najpredávanejšej knihe Honest to God (Poctiví k Bohu) na túto otázku odpoveď, ktorá vedie k zamysleniu. Napísal:
„Všeobecne rozšírené kázanie a vyučovanie predkladá nadprirodzený pohľad na Krista, ktorý nemožno doložiť Novým Zákonom. [Toto kázanie] jednoducho tvrdí, že Ježiš bol Bohom, takže výrazy ‚Kristus‘ a ‚Boh‘ sú zameniteľné. Ale nikde v Biblii sa tak nepoužívajú. Nový Zákon hovorí, že Ježiš bol Božím Slovom, hovorí, že Boh bol v Kristovi, hovorí, že Ježiš je Božím Synom; ale niečo také, že Ježiš bol Bohom, jednoducho nehovorí.“
John Robinson bol v anglikánskej cirkvi spornou postavou. No bolo správne jeho vyjadrenie, že „Nový Zákon“ nikde nehovorí „niečo také, že Ježiš bol Bohom“?
Čo Biblia naozaj hovorí
Niektorí môžu na túto otázku odpovedať citovaním verša, ktorým sa začína Jánovo evanjelium: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“ (Ján 1:1, King James Version) Nie je to v rozpore s tým, čo povedal anglikánsky biskup? V skutočnosti nie. Ako to John Robinson nepochybne vedel, niektorí novodobí prekladatelia nesúhlasia s prekladom tohto textu v King James Version. Prečo? Pretože vo vyjadrení „to Slovo bol Boh“ v pôvodnej gréčtine slovo „Boh“ nemá určitý člen. V predchádzajúcej časti verša „Slovo bolo u Boha“ je grécke slovo „Boh“ určité, to jest má určitý člen. Preto je nepravdepodobné, že by tieto dve slová mali ten istý význam.
Preto je v niektorých prekladoch ukázaný kvalitatívny aspekt. Napríklad niektoré túto časť prekladajú „Slovo bolo božské“. (An American Translation, Schonfield) Moffat ju prekladá „Logos bol božský“. John Robinson a britský textový kritik Sir Frederick Kenyon však naznačili, že „božský“ nie je tým najvhodnejším prekladom, keď poukázali na to, že ak by Ján chcel zdôrazniť tento význam, mohol použiť theios, grécke slovo pre „božský“. Preklad nového sveta správne pokladá slovo „Boh“ za neurčité, pričom poukazuje na kvalitatívny aspekt gréckeho textu a v angličtine pred ním uvádza neurčitý člen; po slovensky: „Slovo bolo bohom“.
Tento prístup komentuje profesor C. H. Dodd, ktorý viedol práce na preklade New English Bible: „Možný preklad... by bol: ‚Slovo bolo bohom‘. Ak sa prekladá slovo za slovom, nemôže to byť chybné.“ Ale The New English Bible neprekladá tento verš takto. Ján 1:1 v tomto preklade znie: „Keď sa začali všetky veci, Slovo už bolo. To Slovo bývalo s Bohom a čo bol Boh, to bolo i Slovo.“ Prečo prekladateľský výbor nevybral ten jednoduchší preklad? Profesor Dodd odpovedá: „Dôvod, prečo je to neprijateľné, je ten, že by to bolo v rozpore s jánovským smerom myslenia, a teda i s celkovým kresťanským myslením.“ — Technical Papers for the Bible Translator, zväzok 28, január 1977.
Jednoznačný biblický význam
Povedali by sme, že myšlienka, že Ježiš je bohom a nie je tým istým ako Boh Stvoriteľ, je v rozpore s jánovským myslením (myslením apoštola Jána), ako aj s celkovým kresťanským myslením? Preskúmajme niektoré biblické texty, v ktorých sa hovorí o Ježišovi a o Bohu, a uvidíme, čo si niektorí komentátori, ktorí žili pred vznikom atanaziánskeho vyznania, o nich mysleli.
„Ja a Otec sme jedno.“ — Ján 10:30.
Novacián (asi 200 až 258 n. l.) tento text komentoval: „Pretože povedal ‚jedna‘ vec[b], nech kacíri pochopia, že nepovedal ‚jedna‘ osoba. Lebo jedno v strednom rode naznačuje spoločenský súlad, nie osobnú jednotu... Okrem toho, skutočnosť, že hovorí jedno, poukazuje na zhodu, na zhodnosť úsudku a na samo láskyplné spoločenstvo, lebo je logické, že Otec so Synom sú jedno v zhode, v láske a v náklonnosti.“ — Treatise Concerning the Trinity, 27. kapitola.
„Otec je väčší ako ja.“ — Ján 14:28.
Ireneus (asi 130 až 200 n. l.): „Prostredníctvom Neho [Krista] sa môžeme dozvedieť, že Otec je nad všetkými vecami. Lebo On hovorí: ‚Otec je väčší ako ja.‘ Preto náš Pán vyhlásil, že Otec ho prevyšuje v poznaní.“ — Proti kacírstvu, II. kniha, kapitola 28.8.
„To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3.
Klement Alexandrijský (asi 150 až 215 n. l.): „Poznať večného Boha, darcu toho, čo je večné, a poznaním a pochopením vlastniť Boha, ktorý je prvý, najvyšší a jeden a dobrý... Človeku, ktorý má žiť pravým životom, sa najprv ukladá poznať Toho, ‚ktorého nepozná nikto, okrem toho, komu ho Syn zjaví‘. (Mat. 11:27) Ďalej sa má učiť o veľkosti Záchrancu, ktorý je po Ňom.“ — Kto je bohatý muž, ktorý bude zachránený? VII, VIII.
„Jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými a prostredníctvom všetkých a vo všetkých.“ — Efezanom 4:6.
Ireneus: „A tak je vyhlásený jeden Boh Otec, ktorý je nad všetkými a skrze všetkých a vo všetkých. Otec je naozaj nad všetkými, a On je Hlavou Krista.“ — Proti kacírstvu, V. kniha, kapitola 18.2.
Títo raní pisatelia jasne rozumeli týmto veršom a na základe nich opísali Otca ako zvrchovaného, nad všetkým a nad každým, vrátane nad Ježišom Kristom. V ich komentároch nie je ani náznak toho, že by verili v Trojicu.
Svätý duch zjavuje celú pravdu
Ježiš sľúbil svojim učeníkom, že po jeho smrti a vzkriesení dostanú svätého ducha ako pomocníka. Sľúbil: „Ale keď príde ten duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy... a bude vám oznamovať prichádzajúce veci.“ — Ján 14:16, 17; 15:26; 16:13.
Tento sľub sa splnil po Ježišovej smrti. Biblia obsahuje záznam o tom, ako boli kresťanskému zboru pomocou svätého ducha zjavené čiže objasnené nové náuky. Toto nové poučenie bolo zapísané v knihách, ktoré sa neskôr stali druhou časťou Biblie, Kresťanskými gréckymi Písmami alebo „Novým zákonom“. Je v tejto záplave nového svetla aspoň nejaké zjavenie o existencii Trojice? Nie. Svätý duch odhaľuje o Bohu a Ježišovi niečo celkom iné.
Napríklad na Letnice roku 33. n. l., po tom, čo svätý duch zostúpil na učeníkov zhromaždených v Jeruzaleme, apoštol Peter svedčil o Ježišovi zástupu zhromaždenému vonku. Hovoril o Trojici? Uvažujte o niektorých jeho výrokoch a posúďte sami: „Ježiša... muža, ktorého vám Boh verejne ukázal mocnými skutkami a predzvesťami a znameniami, ktoré Boh urobil jeho prostredníctvom vo vašom strede.“ „Toho Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.“ „Boh ho urobil aj Pánom aj Kristom, toho Ježiša, ktorého ste pribili na kôl.“ (Skutky 2:22, 32, 36) Peter, naplnený duchom, tu vyslovil výroky, ktoré majú ďaleko od učenia o Trojici, naopak, vyzdvihujú Ježišovu podriadenosť jeho Otcovi, skutočnosť, že je nástrojom, aby plnil Božiu vôľu.
Krátko nato hovoril o Ježišovi ďalší verný kresťan. Štefan bol privedený pred Sanhedrin, aby odpovedal na obvinenia. Štefan však situáciu zvrátil, obviniac žalobcov, že sú ako ich spurní predkovia. Správa v závere hovorí: „On, plný svätého ducha, sa zahľadel do neba a videl Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici, a povedal: ‚Hľa, vidím otvorené nebesia a Syna človeka stáť po Božej pravici.‘“ (Skutky 7:55, 56) Prečo svätý duch odhalil Ježiša len ako „Syna človeka“ stojaceho po Božej pravici, a nie ako súčasť božstva, rovného s Otcom? Je jasné, že Štefan nemal predstavu Trojice.
Keď Peter priniesol Kornéliovi dobré posolstvo o Ježišovi, bola to ďalšia príležitosť zjaviť náuku o Trojici. Čo sa udialo? Peter vysvetlil, že Ježiš je „Pánom všetkých“. Pokračoval však vysvetlením, že jeho postavenie pochádza z vyššieho zdroja. Ježiš bol „Ten, ktorého Boh poveril, aby bol sudcom živých a mŕtvych“. Keď Otec vzkriesil Ježiša, „umožnil mu [dovolil mu], aby sa zjavil“ svojim nasledovníkom. A svätý duch? V tomto rozhovore sa síce objavuje, ale nie ako tretia osoba Trojice. „Boh pomazal [Ježiša] svätým duchom a mocou.“ Teda svätý duch vôbec nie je osobou, naopak, je naň poukázané ako na niečo neosobné, ako na ‚moc‘, o ktorej je tiež zmienka v tomto verši. (Skutky 10:36, 38, 40, 42) Pozorne skúmajte Bibliu a nájdete ďalšie doklady, že svätý duch nie je osoba, ale činná sila, ktorá môže ľudí napĺňať, podnecovať, pôsobiť, aby boli zanietení, a ktorá môže byť na nich vyliata.
Napokon, výbornú príležitosť vysvetliť Trojicu — keby to bola pravdivá náuka — mal apoštol Pavol, keď kázal Aténčanom. Vo svojej reči sa zmienil o ich oltári „Neznámemu Bohu“ a povedal: „Komu teda nevedomky prejavujete zbožnú oddanosť, toho vám zvestujem.“ Zvestoval Trojicu? Nie. Opísal ‚Boha, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, súc Pánom neba a zeme‘. A čo povedal o Ježišovi? „[Boh] určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil.“ (Skutky 17:23, 24, 31) Ani náznak Trojice!
V skutočnosti Pavol vysvetlil o Božích predsavzatiach niečo, čo vylučuje, že by Ježiš a Otec boli rovnocennými časťami Trojice. Napísal: „Boh ‚podrobil všetko pod jeho [Ježišove] nohy‘. Ale keď hovorí, že ‚všetko bolo podrobené‘, je zrejmé, že s výnimkou toho, ktorý mu všetko podrobil. Ale keď mu bude všetko podrobené, potom sa aj sám Syn podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh každému všetkým.“ (1. Korinťanom 15:27, 28) Teda Boh bude stále nad všetkými, aj nad Ježišom.
Učí teda Biblia o Trojici? Nie. John Robinson mal pravdu. Táto náuka nie je v Biblii, a nie je ani súčasťou „kresťanského myslenia“. Pokladáte to za dôležité, pokiaľ ide o vaše uctievanie? Mali by ste. Ježiš povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ (Ján 17:3) Ak berieme naše uctievanie Boha vážne, je dôležité, aby sme ho poznali takého, aký je, ako sa nám zjavil. Len potom môžeme naozaj povedať, že sme medzi „pravými ctiteľmi“, ktorí „uctievajú Otca duchom a pravdou“. — Ján 4:23.
[Poznámky pod čiarou]
a Podľa Katolíckej encyklopédie, vydanie z roku 1907, zväzok 2, strana 33.
b Novacián poukazuje na skutočnosť, že slovo „jedno“ v tomto verši je v strednom rode. Jeho prirodzený význam je preto „jedna vec“. Porovnaj Jána 17:21, kde je grécke slovo pre „jedno“ použité presne tým istým spôsobom. Je zaujímavé, že New Catholic Encyclopedia (vydanie z roku 1967) všeobecne prijíma dielo De Trinitate od Novaciána, hoci poznamenáva, že v ňom „Svätý Duch nie je považovaný za božskú Osobu“.
[Zvýraznený text na strane 28]
Jednoznačný zmysel Písma ukazuje jasne, že Ježiš a jeho Otec nie sú jedným Bohom
[Zvýraznený text na strane 29]
Prečo po Letniciach roku 33 n. l. svätý duch nezjavil, že Ježiš je Boh?