5. kapitola
Čie uctievanie Boh prijíma?
1. Čo chcela istá Samaritánka vedieť o uctievaní?
POLOŽIL si si niekedy otázku: ,Čie uctievanie Boh prijíma?‘ Možno práve táto otázka prišla na myseľ istej žene, ktorá sa rozprávala s Ježišom Kristom pri vrchu Gerizim v Samárii. Žena upozornila na rozdiel medzi uctievaním Samaritánov a uctievaním Židov slovami: „Naši predkovia uctievali na tomto vrchu, vy však hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa má uctievať.“ (Ján 4:20) Povedal Ježiš tejto Samaritánke, že Boh prijíma každé uctievanie? Alebo jej povedal, že sú nutné určité veci na to, aby sa Bohu uctievanie páčilo?
2. Ako Ježiš odpovedal Samaritánke?
2 Ježiš dal prekvapivú odpoveď: „Prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.“ (Ján 4:21) Samaritáni sa oddávna báli Jehovu a na vrchu Gerizim uctievali iných bohov. (2. Kráľov 17:33) Teraz Ježiš Kristus povedal, že ani toto miesto, ani Jeruzalem nebudú dôležité pre pravé uctievanie.
UCTIEVANIE DUCHOM A PRAVDOU
3. a) Prečo Samaritáni v skutočnosti nepoznali Boha? b) Ako mohli verní Židia i ďalší spoznať Boha?
3 Ježiš Samaritánke ďalej povedal: „Uctievate, čo nepoznáte; my uctievame, čo poznáme, lebo záchrana je zo Židov.“ (Ján 4:22) Samaritáni mali falošné náboženské predstavy a ako inšpirované spisy prijímali len prvých päť kníh Biblie — no aj tie výhradne v ich vlastnej upravenej podobe známej ako Samaritánsky Pentateuch. Preto v skutočnosti Boha nepoznali. Židom však bolo zverené biblické poznanie. (Rimanom 3:1, 2) Písma dali verným Židom a všetkým ostatným, ktorí chceli počúvať, to, čo potrebovali, aby spoznali Boha.
4. Čo museli podľa Ježiša urobiť Židia i Samaritáni, ak malo byť ich uctievanie Bohu prijateľné?
4 Ježiš však ukázal, že Židia i Samaritáni budú musieť zmeniť svoj spôsob uctievania, aby sa mohli páčiť Bohu. Povedal: „Prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali. Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ (Ján 4:23, 24) Ak máme uctievať Boha „duchom“, musíme mať jeho ducha a byť vedení týmto duchom. Uctievať Boha „pravdou“ je možné tak, že budeme študovať jeho Slovo, Bibliu, a budeme Boha uctievať podľa Jeho zjavenej pravdy. Túžiš to robiť?
5. a) Čo to znamená „uctievať“? b) Čo musíme robiť, ak chceme, aby Boh prijal naše uctievanie?
5 Ježiš zdôraznil, že Boh si želá pravé uctievanie. Z toho vyplýva, že niektoré formy uctievania nie sú Jehovovi prijateľné. Uctievať Boha znamená prejavovať mu hlbokú úctu a preukazovať mu svätú službu. Keby si chcel vzdať česť mocnému vládcovi, pravdepodobne by si sa usiloval slúžiť mu a robiť to, čo by sa mu páčilo. Určite sa teda chceme páčiť aj Bohu. Namiesto toho, aby sme len povedali: ,Moje náboženstvo mi vyhovuje,‘ je potrebné uistiť sa, či naše uctievanie vyhovuje Božím požiadavkám.
KONAŤ VÔĽU OTCA
6, 7. Prečo Ježiš neuznáva niektorých, čo tvrdia, že sú jeho učeníkmi?
6 Prečítajme si Matúša 7:21–23 a pozrime sa, či vieme rozlíšiť rozhodujúci činiteľ, od ktorého závisí, či je všetko uctievanie prijateľné Bohu. Ježiš tu povedal: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov [zlých duchovných tvorov] v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene?‘ A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“
7 V pravom uctievaní je nevyhnutné uznávať Ježiša Krista ako Pána. Ale v uctievaní mnohých tých, ktorí tvrdia, že sú Ježišovými učeníkmi, niečo chýba. Ježiš povedal, že niektorí budú konať „mocné skutky“, napríklad zdanlivé zázračné uzdravovanie. Nebudú však robiť to, čo je podľa Ježiša nanajvýš dôležité. Nebudú ,konať vôľu jeho Otca‘. Ak sa chceme páčiť Bohu, musíme sa dozvedieť, aká je Otcova vôľa, a potom ju konať.
PRESNÉ POZNANIE JE OCHRANOU
8. Ak máme konať Božiu vôľu, čo si to vyžaduje a akým mylným názorom sa musíme vyhnúť?
8 Konanie Božej vôle si vyžaduje presné poznanie Jehovu Boha i Ježiša Krista. Také poznanie vedie k večnému životu. Preto k získavaniu presného poznania z Božieho Slova, Biblie, bude určite každý z nás chcieť pristupovať s vážnosťou. Niektorí hovoria, že nemusíme mať žiadne obavy, pokiaľ sme vo svojom uctievaní úprimní a horliví. Ďalší tvrdia: ,Čím menej vieš, tým menej sa od teba očakáva.‘ No Biblia nás povzbudzuje, aby sme si rozširovali poznanie o Bohu a o jeho predsavzatiach. — Efezanom 4:13; Filipanom 1:9; Kolosanom 1:9.
9. Ako nás presné poznanie ochraňuje a prečo takú ochranu potrebujeme?
9 Také poznanie je ochranou pred znečistením nášho uctievania. Apoštol Pavol hovoril o istom duchovnom tvorovi, ktorý predstiera, že je „anjelom svetla“. (2. Korinťanom 11:14) Takto maskovaný sa nás tento duchovný tvor — Satan — pokúša zviesť, aby sme konali to, čo je v rozpore s Božou vôľou. Aj ďalší duchovní tvorovia spojení so Satanom poškvrňujú uctievanie, ktoré pestujú ľudia, lebo Pavol povedal: „Veci, ktoré obetujú národy, obetujú démonom, a nie Bohu.“ (1. Korinťanom 10:20) Podobne si mnohí ľudia mysleli, že uctievajú Boha správnym spôsobom, hoci nekonali to, čo chcel Boh. Boli zvedení k nečistému falošnému uctievaniu. O Satanovi a démonoch sa dozvieme viac neskôr, ale je nesporné, že títo nepriatelia Boha poškvrňujú uctievanie, ktoré pestuje ľudstvo.
10. Čo by si robil, keby ti niekto zámerne otrávil zásobu vody, a čo nám umožňuje presné poznanie Božieho Slova?
10 Keby si vedel, že ti niekto zámerne otrávil zásobu vody, pil by si z nej aj ďalej? Určite by si sa ihneď snažil nájsť zdroj bezpečnej, čistej vody. Tak nám presné poznanie Božieho Slova umožňuje rozlíšiť pravé náboženstvo a zavrhnúť nečistoty, ktoré robia uctievanie neprijateľným Bohu.
ĽUDSKÉ PRÍKAZY AKO NÁUKY
11. V čom bolo uctievanie mnohých Židov nesprávne?
11 Keď bol na zemi Ježiš, mnoho Židov nekonalo v súlade s presným poznaním Boha. Preto stratili príležitosť mať čisté postavenie pred Jehovom. Pavol o nich napísal: „Svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania.“ (Rimanom 10:2) Namiesto toho, aby počúvali, čo hovorí Boh, sami rozhodli o tom, ako ho budú uctievať.
12. Čo znečistilo uctievanie Izraela a aký bol výsledok?
12 Izraeliti mali pôvodne čisté náboženstvo, ktoré im dal Boh, ale to bolo postupne znečistené ľudským učením a filozofiami. (Jeremiáš 8:8, 9; Malachiáš 2:8, 9; Lukáš 11:52) Hoci si židovskí náboženskí vodcovia známi ako farizeji mysleli, že ich uctievanie je Bohu prijateľné, Ježiš im povedal: „Izaiáš o vás, pokrytcoch, vhodne prorokoval, ako je napísané: ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené. Nadarmo ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘“ — Marek 7:6, 7.
13. Ako by sa mohlo stať, že by sme si počínali tak ako farizeji?
13 Bolo by možné, že by sme si počínali tak ako farizeji? Mohlo by sa to stať, keby sme sa držali náboženských tradícií, ktoré nám boli odovzdané, a neskúmali by sme, čo hovorí o uctievaní Boh. Pavol varoval pred týmto veľmi reálnym nebezpečenstvom, keď napísal: „Inšpirovaný výrok s určitosťou hovorí, že v neskorších časoch niektorí odpadnú od viery, tak, že budú venovať pozornosť zvádzajúcim inšpirovaným výrokom a náukám démonov.“ (1. Timotejovi 4:1) Teda nestačí len predpokladať, že naše uctievanie sa Bohu páči. Tak ako Samaritánka, ktorá sa stretla s Ježišom, možno sme aj my zdedili náš spôsob uctievania od rodičov. Ale potrebujeme mať istotu, že konáme to, čo má Božie schválenie.
CHRÁŇME SA TOHO, ŽE BY SME URÁŽALI BOHA
14, 15. Aj keď do určitej miery poznáme Božiu vôľu, prečo by sme sa mali mať na pozore?
14 Ak by sme nedávali pozor, mohli by sme robiť niečo, čo je Bohu neprijateľné. Napríklad apoštol Ján padol k nohám anjela, aby „ho uctieval“. Ale anjel ho varoval: „Daj pozor! Nerob to! Som len tvoj spoluotrok a tvojich bratov, ktorí konajú dielo svedectva o Ježišovi. Uctievaj Boha.“ (Zjavenie 19:10) Vidíš z toho, aké je potrebné uistiť sa, že tvoje uctievanie nie je znečistené nijakým druhom modlárstva? — 1. Korinťanom 10:14.
15 Keď niektorí kresťania začali dodržiavať náboženské zvyky, ktoré sa Bohu nepáčili, Pavol sa spýtal: „Ako to, že sa opäť obraciate k slabým a biednym základným veciam a chcete im zase znovu slúžiť ako otroci? Úzkostlivo zachovávate dni a mesiace a obdobia a roky. Bojím sa o vás, že som sa kvôli vám lopotil akosi bezúčelne.“ (Galaťanom 4:8–11) Títo jednotlivci nadobudli poznanie Boha, ale neskôr sa od neho odchýlili, keď zachovávali náboženské zvyky a sviatky, ktoré boli Jehovovi neprijateľné. Ako povedal Pavol, potrebujeme sa ,stále presviedčať o tom, čo je prijateľné Pánovi‘. — Efezanom 5:10.
16. Ako nám slová v Jánovi 17:16 a v 1. Petra 4:3 pomáhajú určiť, či sa Bohu páčia určité sviatky a zvyky?
16 Musíme sa uistiť, že sa vyhýbame náboženským sviatkom a iným zvykom, ktoré porušujú Božie zásady. (1. Tesaloničanom 5:21) Napríklad, Ježiš povedal o svojich nasledovníkoch: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:16) Je tvoje náboženstvo zapojené do ceremónií a sviatkov, ktoré porušujú zásadu neutrality vo vzťahu k záležitostiam tohto sveta? Alebo, zúčastňujú sa niekedy členovia tvojho náboženstva na zvykoch a oslavách, ktoré môžu byť spojené so správaním podobným tomu, o ktorom hovoril apoštol Peter? Ten napísal: „Stačí, že ste v minulosti konali vôľu národov, keď ste žili v skutkoch voľného správania, rozkošiach, nadmernom pití vína, hýrení, pijatikách a nezákonných modlárstvach.“ — 1. Petra 4:3.
17. Prečo by sme sa mali vyhýbať všetkému, čo odzrkadľuje ducha sveta?
17 Apoštol Ján zdôraznil potrebu vyhýbať sa akýmkoľvek praktikám, ktoré odzrkadľujú ducha bezbožného sveta okolo nás. Ján napísal: „Nemilujte svet ani veci vo svete. Ak niekto miluje svet, niet v ňom Otcovej lásky, pretože všetko vo svete — žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie — nepochádza od Otca, ale pochádza zo sveta. A svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1. Jána 2:15–17) Všimol si si, že tí, ktorí ,konajú Božiu vôľu‘, zostanú naveky? Áno, ak konáme Božiu vôľu a vyhýbame sa činnostiam, ktoré odzrkadľujú ducha tohto sveta, môžeme mať nádej na večný život!
DRŽ SA VYSOKÝCH BOŽÍCH NORIEM
18. Aký mylný názor mali niektorí Korinťania na správanie a čo by sme sa z toho mali naučiť?
18 Boh chce ako svojich ctiteľov tých, ktorí sa prispôsobujú jeho vysokým mravným normám. Niektorí v starovekom Korinte sa mylne nazdávali, že Boh bude tolerovať nemorálne správanie. Ako veľmi sa mýlili, môžeme vidieť pri čítaní 1. Korinťanom 6:9, 10. Ak máme uctievať Boha prijateľne, musíme sa mu páčiť v slovách i v skutkoch. Je tvoj spôsob uctievania taký, že ti to umožňuje? — Matúš 15:8; 23:1–3.
19. Ako pravé uctievanie ovplyvňuje naše zaobchádzanie s druhými?
19 Aj naše zaobchádzanie s druhými ľuďmi by malo odzrkadľovať Božie normy. Ježiš Kristus nás povzbudzoval, aby sme sa k druhým správali tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali k nám. Je to súčasť pravého uctievania. (Matúš 7:12) Všimnime si, čo Ježiš povedal tiež o prejavovaní bratskej lásky: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Ježišovi učeníci sa musia navzájom milovať a robiť dobro spoluveriacim i ostatným. — Galaťanom 6:10.
UCTIEVANIE Z CELEJ DUŠE
20, 21. a) Aké uctievanie Boh vyžaduje? b) Prečo v Malachiášových dňoch Jehova zavrhol spôsob uctievania Izraela?
20 Vo svojom srdci si zrejme praješ uctievať Boha prijateľným spôsobom. Ak je to tak, musíš mať na uctievanie Jehovov pohľad. Učeník Jakub zdôraznil, že dôležitý je Boží názor, nie náš. Povedal: „Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a zachovávať sa bez poškvrny od sveta.“ (Jakub 1:27) Každý z nás, kto má túžbu páčiť sa Bohu, potrebuje preskúmať svoje uctievanie, aby sa uistil, že nie je poškvrnené bezbožnými praktikami, a tiež že nezanedbáva niečo, čo Boh považuje za životne dôležité. — Jakub 1:26.
21 Jehovovi sa páči len čisté uctievanie z celej duše. (Matúš 22:37; Kolosanom 3:23) Keď dával národ Izraela Bohu menej ako to, Boh povedal: „Syn, ten ctí otca; a sluha svojho vznešeného pána. Keď som teda otcom, kde je úcta voči mne? A keď som vznešeným pánom, kde je bázeň predo mnou?“ Izraeliti urážali Boha tým, že mu predkladali ako obeť slepé, chromé a choré zvieratá. On také skutky uctievania odmietal. (Malachiáš 1:6–8) Jehova je hoden toho najčistejšieho spôsobu uctievania a neprijíma nič menej ako výlučnú oddanosť. — 2. Mojžišova 20:5; Príslovia 3:9; Zjavenie 4:11.
22. Čomu sa budeme vyhýbať a čo budeme robiť, ak chceme, aby Boh prijímal naše uctievanie?
22 Samaritánka, ktorá sa rozprávala s Ježišom, sa zjavne zaujímala o to, ako uctievať Boha spôsobom, ktorý on schvaľuje. Ak je to aj našou túžbou, budeme sa vyhýbať všetkým znečisťujúcim učeniam a praktikám. (2. Korinťanom 6:14–18) Namiesto toho sa budeme usilovať získať presné poznanie Boha a konať jeho vôľu. Budeme sa pevne držať jeho požiadaviek na prijateľné uctievanie. (1. Timotejovi 2:3, 4) Práve o to sa snažia Jehovovi svedkovia a vrúcne ťa povzbudzujú, aby si aj ty s nimi uctieval Boha „duchom a pravdou“. (Ján 4:24) Ježiš povedal: „Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali.“ (Ján 4:23) Veríme, že aj ty si takým človekom. Podobne ako tá Samaritánka by si nepochybne rád získal večný život. (Ján 4:13–15) Ale ako vidíš, ľudia starnú a zomierajú. Ďalšia kapitola vysvetľuje prečo.
OVER SI SVOJE POZNANIE
Aké uctievanie Boh prijíma, ako to ukazuje Ján 4:23, 24?
Ako môžeme určiť, či sa Bohu páčia určité zvyky a oslavy?
Aké sú niektoré požiadavky na prijateľné uctievanie?
[Celostránkový obrázok na strane 44]