Kresťanov názor na nadriadené vrchnosti
„Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti, okrem od Boha; jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh.“ — RIMANOM 13:1.
1, 2. a) Prečo bol Pavol väznený v Ríme? b) Aké otázky vznikajú v súvislosti s tým, že Pavol predstúpil pred cézara?
APOŠTOL Pavol napísal Rimanom hore uvedené slová okolo roku 56 n. l. O pár rokov sa ocitol v Ríme ako väzeň. Prečo? Napadol ho dav v Jeruzaleme a vyslobodili ho rímski vojaci. Vzali ho do Cézarey, kde čelil falošnému obvineniu, ale obratne sa bránil pred rímskym miestodržiteľom Félixom. Félix, ktorý dúfal, že dostane úplatok, ho dva roky držal vo väzení. Nakoniec Pavol požiadal nového miestodržiteľa Festa, aby jeho prípad vypočul cézar. — Skutky 21:27–32; 24:1—25:12.
2 Mal na to právo ako rímsky občan. Ale bolo správne, že sa Pavol obrátil na ríšsku vrchnosť, keď Ježiš označil za skutočného „panovníka sveta“ satana a Pavol sám nazval satana ‚bohom tohto systému vecí‘? (Ján 14:30; 2. Korinťanom 4:4) Alebo mala rímska vrchnosť nejaké ‚relatívne postavenie‘, pre ktoré bolo vhodné, aby v nej Pavol videl moc, slúžiacu na ochranu jeho práv? Vyplýva z predtým vysloveného vyjadrenia apoštolov: „Ako panovníka musíme viac poslúchať Boha ako ľudí,“ že je správne poslúchať ľudských vládcov vždy, keď to neznamená neposlušnosť voči Bohu? — Skutky 5:29.
3. Aký zrelý názor ukazuje Pavol a ako sa to týka svedomia?
3 Pavol nám pomáha odpovedať na tieto otázky vo svojom liste Rimanom, kde ukazuje zrelý názor na ľudské vlády. V Rimanom 13:1–7 objasnil, akú úlohu musí zohrať kresťanské svedomie pri zvažovaní úplnej poslušnosti voči Najvyššej moci, Bohu Jehovovi, a relatívnej poslušnosti voči „nadriadeným vrchnostiam“.
Určenie totožnosti nadriadených vrchností
4. Aká oprava názoru bola urobená v roku 1962 a aké otázky vyvolala?
4 Do roku 1962 Jehovovi svedkovia istý čas učili, že nadriadené vrchnosti sú Boh Jehova a Ježiš Kristus. Ale, tak ako hovorí Príslovie 4:18, svetlo narastalo, a tento názor bol upravený. Tým mohli v mysliach niektorých vzniknúť otázky. Nemýlime sa teraz, keď hovoríme, že tieto vrchnosti sú králi, prezidenti, ministerskí predsedovia, primátori, mestské rady a iní ľudia vo svete, ktorí majú svetskú, politickú moc a my im máme byť relatívne podriadení?
5. Ako nám kontext listu Rimanom 13:1 pomáha určiť totožnosť nadriadených vrchností a ako podporujú rôzne biblické preklady toto stotožnenie?
5 Ireneus, spisovateľ žijúci v druhom storočí n. l., píše, že podľa niektorých jeho súčasníkov Pavol hovoril v Rimanom 13:1 „o anjelských mociach [alebo] neviditeľných vládcoch“. Ireneus samotný bol však toho názoru, že nadriadené vrchnosti sú „skutočné ľudské vlády“. Kontext Pavlových slov ukazuje, že Ireneov názor bol správny. V záverečných veršoch 12. kapitoly Rimanom Pavol vysvetľuje, ako by sa kresťania mali správať pred „všetkými ľuďmi“, že by aj s ‚nepriateľmi‘ mali zaobchodiť s láskou a úctou. (Rimanom 12:17–21) Je jasné, že výraz „všetci ľudia“ sa vzťahuje na ľudí mimo kresťanského zboru. Takže „nadriadené vrchnosti“, o ktorých Pavol ďalej hovorí, musia byť tiež mimo kresťanského zboru. V súlade s tým si všimnime, ako rôzne preklady prekladajú prvú časť Rimanom 13:1: „Každý musí poslúchať štátne vrchnosti“ (Preklad v dnešnej angličtine); „každý sa musí podriadiť vládnucim vrchnostiam“ (Nový medzinárodný preklad); „každý má poslúchať civilné vrchnosti“. — Phillipsov Nový Zákon v súčasnej angličtine.
6. Ako ukazujú Pavlove slová o platení daní a poplatkov, že nadriadené vrchnosti sú svetské vrchnosti?
6 Pavol ďalej hovorí, že tieto vrchnosti vyžadujú dane a poplatky. (Rimanom 13:6, 7) Kresťanský zbor nevyžaduje dane ani poplatky; nežiada ich ani Jehova, ani Ježiš, ani iní „neviditeľní vládcovia“. (2. Korinťanom 9:7) Dane sa platia iba svetským vrchnostiam. V súlade s tým grécke slová pre „daň“ a „poplatok“, ktoré použil Pavol v Rimanom 13:7, znamenajú peniaze platené štátu.a
7, 8. a) Z ktorých biblických veršov vyplýva, že sa máme podriaďovať politickým vrchnostiam tohto sveta? b) Len kedy by sa kresťania nepodriadili nariadeniu vrchnosti?
7 Pavlovo nabádanie byť podriadený nadriadeným vrchnostiam je v súlade aj s Ježišovou radou splácať „cézarove veci cézarovi“, kde „cézar“ predstavuje svetskú vrchnosť. (Matúš 22:21) Je to v zhode aj s Pavlovými neskoršími slovami adresovanými Títovi: „Ďalej im pripomínaj, aby sa podriaďovali, a poslúchali vlády a moci ako panovníkov a boli pripravení na každé dobré dielo.“ (Títovi 3:1) Ak teda vlády nariadia kresťanom, aby sa zúčastnili nejakých prác pre spoločnosť, je úplne správne, keď vyhovejú, pokiaľ tieto práce nie sú kompromisnou náhradou za dajakú nebiblickú službu alebo dajakým iným spôsobom neodporujú biblickým zásadám, ako je napríklad zásada z Izaiáša 2:4.
8 Aj Peter potvrdil, že máme byť podriadení svetským vrchnostiam tohto sveta, keď povedal: „Kvôli Pánovi sa podriaďujte každému ľudskému stvoreniu: či kráľovi ako nadriadenému, či miestodržiteľom ako tým, ktorí sú od neho poslaní, aby uvalili trest na zločincov, aby chválili konajúcich dobro“. (1. Petra 2:13, 14) V súlade s tým by kresťania mali dbať na Pavlovo napomenutie dané Timotejovi: „Predovšetkým vás nabádam, aby sa konali pokorné prosby za kráľov a za všetkých vo vysokom postavení; aby sme mohli ďalej žiť pokojným a tichým životom v plnej zbožnej oddanosti s vážnosťou.“b — 1. Timotejovi 2:1, 2.
9. Prečo to neznižuje Jehovovu slávu, keď hovoríme o ľudských vrchnostiach ako o „nadriadených“?
9 Keď hovoríme o svetských vrchnostiach, že sú „nadriadené“, uberáme tým niečo zo cti, ktorá patrí Jehovovi? Nie. Pretože Jehova je oveľa viac, než iba nadriadený. Je „Zvrchovaný Pán“, „Najvyšší“. (Žalm 73:28; Daniel 7:18, 22, 25, 27; Zjavenie 4:11; 6:10) Primeraná podriadenosť ľudským vrchnostiam nijako neznižuje naše uctievanie najvyššej vrchnosti, zvrchovaného Pána, Jehovu. Ale do akej miery sú potom tieto vrchnosti nadriadené? Iba pokiaľ ide o iných ľudí a sféru ich činnosti. Majú zodpovednosť vládnuť ľudským spoločenstvám a chrániť ich, a preto vydávajú predpisy týkajúce sa správy verejných záležitostí.
„Vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“
10. a) Čo prezrádzajú Pavlove slová o ‚umiestnení‘ nadriadených vrchností o Jehovovej moci? b) Čo Jehova pripúšťa, pokiaľ ide o jednotlivých vládcov, a ako sú tým jeho služobníci vyskúšaní?
10 Zvrchovanosť Boha Jehovu nad svetskými vrchnosťami je zjavná i z toho, že tieto vrchnosti „umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“. Ale tento výrok vyvoláva otázku. Niekoľko rokov po tom, ako Pavol napísal tieto slová, rímsky cisár Néro rozpútal zlomyseľné prenasledovanie kresťanov. Menoval Boh osobne Néra do tohto postavenia? To rozhodne nie! Nie je pravda, že každý jednotlivý vládca je Bohom vybraný a umiestnený do svojho postavenia ‚z milosti Božej‘. Skôr satan niekedy vmanévruje nemilosrdných ľudí do postavenia vládcov, a Jehova to pripúšťa spolu so skúškami, do ktorých takíto vládcovia privádzajú jeho verných, rýdzosť zachovávajúcich služobníkov. — Porovnaj Jóba 2:2–10.
11, 12. V akých prípadoch Jehova osobne dopomohol svetským vrchnostiam k takému postaveniu alebo ich tohto postavenia zbavil?
11 No v prípade niektorých vládcov alebo vlád Jehova naozaj osobne zasiahol, aby poslúžili jeho vznešenému predsavzatiu. Napríklad za čias Abraháma smeli Kanaanci zostať v krajine Kanaan. Neskôr ich však odtiaľ Jehova vykorenil a krajinu dal Abrahámovmu semenu. Počas pobytu Izraelčanov v pustatine Jehova nedovolil, aby obsadili Edom, Moáb a vrch Seir. Ale prikázal im zničiť kráľovstvá Síchona a Óga. — 1. Mojžišova 15:18–21; 24:37; 2. Mojžišova 34:11; 5. Mojžišova 2:4, 5, 9, 19, 24; 3:1, 2.
12 Keď sa Izrael usadil v Kanaane, Jehova ďalej prejavoval priamy záujem o vrchnosti, ktoré pôsobili na jeho ľud. V časoch, keď Izrael hrešil, Jehova pripustil, aby sa národ dostal pod pohanskú vrchnosť. Keď národ robil pokánie, odstránil túto vrchnosť z krajiny. (Sudcov 2:11–23) Nakoniec dovolil, aby sa Júda a mnohé iné národy dostali pod jarmo Babylonu. (Izaiáš 14:28—19:17; 23:1–12; 39:5–7) Keď Izrael odišiel do babylonského vyhnanstva, Jehova predpovedal vzostup a pád svetových mocností, ktoré budú pôsobiť na jeho ľud od čias Babylonu po naše dni. — Daniel, kapitoly 2, 7, 8 a 11.
13. Prečo, podľa Mojžišovej piesne, Jehova určil národom hranice?
13 Mojžiš spieval o Jehovovi: „Keď Najvyšší dával národom dedičstvo, keď oddeľoval od seba synov Adamových, upevnil hranicu národov s ohľadom na počet synov Izraela, lebo Jehovovým podielom je jeho ľud, Jakob je prídel, ktorý on dedí.“ (5. Mojžišova 32:8, 9; porovnaj Skutky 17:26) Áno, vtedy Boh – aby uskutočnil svoje ciele – rozhodol, ktoré vrchnosti zostanú a ktoré budú zničené. Takto dal Abrahámovým potomkom do dedičstva krajinu a neskôr im ju znovu navrátil, takže sa v nej napokon mohlo objaviť, ako predpovedal, sľúbené Semeno. — Daniel 9:25, 26; Micheáš 5:2.
14. Väčšinou v akom zmysle Jehova umiestňuje ľudské vrchnosti do ich relatívnych postavení?
14 Ale v mnohých prípadoch Jehova umiestňuje vládcov do ich relatívnych postavení v tom zmysle, že dovoľuje ľuďom, aby sa stavali jedni voči druhým do postavenia vrchností, ale vždy podriadení Jemu. Preto, keď Ježiš stál pred Pontským Pilátom, povedal tomuto vládcovi: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti nebola daná zhora.“ (Ján 19:11) To neznamenalo, že by Pilát bol osobne dosadený do svojho postavenia Bohom. Znamenalo to, že moc nad životom a smrťou Ježiša mal len s Božím pripustením.
„Boh tohto systému vecí“
15. Akú moc má satan nad týmto svetom?
15 Ale čo znamená biblický výrok, že satan je boh, vládca tohto sveta? (Ján 12:31; 2. Korinťanom 4:4) Ako treba rozumieť satanovmu chvastaniu sa pred Ježišom, keď mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a povedal: „Celá táto moc... mi bola daná, a dám ju, komu si prajem“? (Lukáš 4:6) Ježiš nepoprel satanovo chvastanie. A satanove slová sú v súlade s tým, čo neskôr Pavol napísal Efezanom: „Nezápasíme s krvou a telom, ale s vládami, s mocami, so svetovládcami tejto tmy, so zlými duchovnými silami v nebeských miestach.“ (Efezanom 6:12) Navyše i kniha Zjavenie opisuje satana ako veľkého draka, ktorý dáva zvieraciemu symbolu svetového politického systému „svoju silu a svoj trón a veľkú moc.“ — Zjavenie 13:2.
16. a) Odkiaľ vieme, že satanova moc je obmedzená? b) Prečo Jehova pripúšťa, aby satan mal moc nad ľudstvom?
16 Všimnime si však, že satanov výrok: „Celá táto moc... mi bola daná“, poukazuje vlastne na to, že i on vykonáva svoju moc len s Božím pripustením. Prečo to Boh pripúšťa? Satanova kariéra vládcu sveta sa začala v Edene, keď verejne obvinil Boha zo lži a z toho, že si neoprávnene prisvojil svoju zvrchovanosť. (1. Mojžišova 3:1–6) Adam a Eva nasledovali satana a neposlúchli Boha Jehovu. Jehova vtedy mohol dokonale oprávnene potrestať smrťou satana a jeho dvoch nových nasledovníkov. (1. Mojžišova 2:16, 17) Ale satanove slová boli naozaj osobnou výzvou adresovanou Jehovovi. Boh vo svojej múdrosti dovolil satanovi žiť a Adamovi a Eve dovolil, aby skôr než zomrú, mali spolu deti. Boh tým poskytol čas a príležitosť, aby sa prejavila falošnosť Satanovej výzvy. — 1. Mojžišova 3:15–19.
17, 18. a) Prečo môžeme povedať, že satan je boh tohto sveta? b) V akom zmysle v tomto svete „niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha“?
17 Udalosti po vyhnaní z Edenu ukázali, že satanovo obvinenie bolo falošné. Adamovi potomkovia nenašli šťastie pod vládou satana ani pod vládou človeka. (Kazateľ 8:9) Naproti tomu Božie zaobchádzanie s jeho ľudom ukázalo nadradenosť božskej vlády. (Izaiáš 33:22) No väčšina Adamových potomkov — tým, že neprijala Jehovovu zvrchovanosť, vedome či nevedome slúži satanovi ako svojmu bohu. — Žalm 14:1; 1. Jána 5:19.
18 Sporná otázka vyrieknutá v Edene sa čoskoro vyrieši. Božie kráľovstvo plne prevezme riadenie ľudských záležitostí a satan bude vrhnutý do priepasti. (Izaiáš 11:1–5; Zjavenie 20:1–6) Dovtedy však ľudia potrebujú nejaké usporiadanie alebo štruktúry, aby bolo možné viesť usporiadaný život. Jehova „nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.“ (1. Korinťanom 14:33) Preto pripustil, aby v spoločnostiach, ktoré sa vyvinuli mimo Edenu, vznikali mocenské štruktúry a dovolil ľuďom, aby vykonávali moc v tomto usporiadaní. Preto „niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha“.
Poctivé vrchnosti
19. Je každý ľudský vládca priamo riadený satanom?
19 Od čias Edenu mal satan veľkú slobodu pôsobenia medzi ľuďmi a túto slobodu využíval na usmerňovanie udalostí na zemi, tak ako sa chválil pred Ježišom. (Jób 1:7; Matúš 4:1–10) To však neznamená, že každý vládca na tomto svete je priamo riadený satanom. Niektorí z nich – ako Néro v prvom storočí alebo Adolf Hitler v našom storočí – skutočne prejavovali satanského ducha. Iní však nie. Sergius Paulus, prokonzul na Cypre, bol „rozumný muž“, ktorý „sa usiloval počuť Božie slovo“. (Skutky 13:7) Gallio, prokonzul v Achaji, sa nenechal ovplyvniť Židmi, žalujúcimi na Pavla. (Skutky 18:12–17) Veľa iných vládcov poctivo vykonávalo svoju moc. — Porovnaj Rimanom 2:15.
20, 21. Aké udalosti 20. storočia ukazujú, že ľudskí vládcovia nekonajú vždy satanovu vôľu?
20 Kniha Zjavenie predpovedala, že počas „Pánovho dňa“, od roku 1914, Jehova bude viesť aj ľudské vrchnosti, aby marili satanove plány. Zjavenie opisuje záplavu prenasledovania, ktoré rozpútal satan proti pomazaným kresťanom a ktoré pohltila „zem“. (Zjavenie 1:10; 12:16) Prvky vnútri „zeme“, ľudskej spoločnosti, ktorá je teraz na zemi, majú chrániť Jehovov ľud pred satanovým prenasledovaním.
21 Naozaj sa čosi také stalo? Áno. Napríklad v 30. a 40. rokoch boli Jehovovi svedkovia v Spojených štátoch pod veľkým tlakom, trpeli útokmi davu a často boli nespravodlivo väznení. Dostali pomoc, keď Najvyšší súd Spojených štátov vyniesol celý rad rozsudkov uznávajúcich legálnosť ich diela. Inde tiež prišli vrchnosti na pomoc Božiemu ľudu. Asi pred 40 rokmi v Írsku v meste Cork dav rímskych katolíkov zaútočil na dvoch Jehovových svedkov. Svedkom prišiel na pomoc miestny policajt a útočníci boli postavení pred súd. Minulý rok na Fidži bol na stretnutí najvyšších predstaviteľov predložený návrh zakázať činnosť Jehovových svedkov. Jeden predstaviteľ sa rázne zastal svedkov, a návrh bol zamietnutý.
22. O akých otázkach sa bude ďalej hovoriť?
22 Nie, svetské vrchnosti neslúžia vždy satanovým cieľom. Kresťania môžu byť podriadení nadriadeným vrchnostiam bez toho, že by sa podriaďovali satanovi. Budú podriadení týmto vrchnostiam, kým bude Boh pripúšťať ich existenciu. Ale čo znamená taká podriadenosť? A čo môže kresťan očakávať od nadriadených vrchností? O týchto otázkach sa bude hovoriť v študijných článkoch, ktoré sa začínajú na stranách 18 a 23 tohto časopisu.
[Poznámky pod čiarou]
a Pozri napríklad použitie slova „daň“ (phoros) v Lukášovi 20:22. Pozri aj použitie gréckeho slova telos, tu preloženého „poplatok“, v Matúšovi 17:25, kde sa prekladá ako „clo“.
b Grécke podstatné meno preložené ako „vysoké postavenie“, hyperoché, je príbuzné slovesu hyperecho, Slovo „nadriadený“ v spojení „nadriadené vrchnosti“ je odvodené z toho istého gréckeho slovesa, čím sa znovu potvrdzuje, že nadriadené vrchnosti sú svetské vrchnosti. Znenie Rimanom 13:1 v Novej anglickej Biblii: „Každá osoba musí byť podriadená najvyšším vrchnostiam,“ nie je správne. Ľudia vo „vysokom postavení“ nie sú najvyšší, hoci môžu byť nadriadení iným ľuďom.
Ako odpovieš?
◻ Kto sú nadriadené vrchnosti?
◻ Prečo a v akom zmysle možno povedať, že „niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha“?
◻ Prečo Jehova pripustil, aby sa svet dostal pod satanovu moc?
◻ Ako Boh umiestnil ľudské vrchnosti „do ich relatívnych postavení“?
[Obrázok na strane 13]
Po požiari Ríma prejavil Néro skutočne satanského ducha.
[Obrázok na strane 15]
Sergius Paulus, prokonzul na Cypre, si žiadal počuť Božie slovo