Nasleduj Ježišov príklad zbožnej oddanosti

„Uznáva sa, že je veľké sväté tajomstvo tejto zbožnej oddanosti; ‚[Ježiš] sa stal zjavným v tele.‘“ — 1. TIMOTEJOVI 3:16.

 1. a) Aká otázka zostávala nezodpovedaná vyše 4 000 rokov? b) Kedy a ako prišla odpoveď?

BOLA to otázka, ktorá ostávala vyše 4 000 rokov bez odpovede. Existovala od chvíle, keď prvý človek Adam nezachoval rýdzosť. Ako sa môže stať medzi ľuďmi zjavnou zbožná oddanosť? Odpoveď prišla v 1. storočí n. l. s príchodom Božieho Syna na zem. Ježiš každou myšlienkou, slovom a skutkom dokazoval svoju osobnú náklonnosť k Jehovovi. Tak odhalil ‚sväté tajomstvo zbožnej oddanosti‘ a ukázal ostatným ľuďom cestu, ako takúto oddanosť zachovať. — 1. Timotejovi 3:16.

 2. Prečo by sme mali starostlivo uvažovať o Ježišovom príklade, keď sa usilujeme o zbožnú oddanosť?

² Keď sa usilujeme o zbožnú oddanosť ako oddaní, pokrstení kresťania, robíme dobre, ak ‚bedlivo uvažujeme‘ o Ježišovom príklade. (Hebrejom 12:3) Prečo? Sú na to dva dôvody. Po prvé nám môže Ježišov príklad pomôcť pestovať zbožnú oddanosť. Ježiš poznal svojho Otca lepšie ako ktokoľvek iný. (Ján 1:18) A Ježiš napodobňoval Jehovove cesty a vlastnosti tak presne, že mohol povedať: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Ján 14:9) Prostredníctvom Ježišovho života a služby teda môžeme získať hlbšie ocenenie pre Jehovove nežné vlastnosti, a tak posilníme svoju osobnú náklonnosť k nášmu láskyplnému stvoriteľovi. Po druhé nám môže Ježišov príklad pomôcť, aby sme prejavovali zbožnú oddanosť. Preto urobíme dobre, ak sa zamyslíme nad tým, ako by sme si ‚obliekli Krista‘, teda vzali si ho za vzor, napodobňovali jeho príklad. — Rimanom 13:14.

 3. Čo by mal zahŕňať náš program osobného biblického štúdia a prečo?

³ Nie všetko, čo Ježiš hovoril a robil, sa zachovalo v písanej podobe. (Ján 21:25) Preto by nás malo zaujímať najmä to, čo bolo zapísané pod božskou inšpiráciou. Program osobného biblického štúdia by mal zahŕňať pravidelné čítanie správ evanjelií o Ježišovom živote. Ale ak nám má takéto čítanie pomôcť v úsilí o zbožnú oddanosť, musíme si urobiť čas na to, aby sme s ocenením uvažovali o tom, čo čítame. Musíme tiež vnímať to, čo nie je bezprostredne zrejmé.

Aký otec, taký syn

 4. a) Z čoho vyplýva, že Ježiš prejavoval vrúcnosť a hlboký cit? b) Ako zaobchádzal Ježiš iniciatívne s druhými?

⁴ Uveďme príklad. Ježiš bol muž naplnený vrúcnosťou a hlbokým citom. Všimni si v Markovi 10:1, 10, 13, 17 a 35, že bol prístupný ľuďom každého veku a z každého prostredia. Neraz bral do náručia deti. (Marek 9:36; 10:16) Prečo sa ľudia, i deti, cítili s Ježišom tak dobre? Lebo mal o nich úprimný, skutočný záujem. (Marek 1:40, 41) Často sa ujímal iniciatívy a prichádzal za tými, ktorí potrebovali pomoc. Čítame, že „zazrel“ vdovu z Nain, ktorej mŕtveho syna práve vynášali. „Pristúpil“ a chlapca vzkriesil. Nikde nie je zmienka o tom, že by ho o to niekto žiadal. (Lukáš 7:13–15) Bez požiadania iniciatívne vyliečil aj zmrzačenú ženu a muža, ktorý trpel vodnatieľkou. — Lukáš 13:11–13; 14:1–4.

 5. Čo nás učia tieto správy z Ježišovej služby o Jehovových vlastnostiach a cestách?

⁵ Keď čítaš o takýchto udalostiach, zastav sa a opýtaj sa sám seba: ‚Keď Ježiš dokonale napodobňoval svojho Otca, čo mi hovoria tieto správy o Jehovových vlastnostiach a cestách?‘ Mali by nás ubezpečiť, že Jehova je Boh plný vrúcnosti a hlbokého citu. Intenzita jeho trvalého záujmu o ľudskú rodinu ho podnietila, aby sa pri zaobchádzaní s nimi chopil inciatívy. Nebol donútený, aby dal svojho Syna „ako výkupné výmenou za mnohých“. (Matúš 20:28; Ján 3:16) Hľadá príležitosti, aby „priľnul“ k tým, ktorí mu chcú z lásky slúžiť. (5. Mojžišova 10:15) Ako hovorí Biblia: „Oči Hospodinove chodia sem a ta po celej zemi, aby dokázal svoju silu pri tých, ktorých srdce je celé obrátené k nemu.“ — 2. Paralipomenon 16:9, RP.

 6. Čo spôsobí uvažovanie o Jehovovej vrúcnosti a hlbokom cite, ktoré príkladne napodobňoval jeho Syn?

⁶ Takéto uvažovanie o Jehovovej vrúcnosti a hlbokom cite, ktoré príkladne napodobňoval jeho Syn, sa dotkne tvojho srdca a naplní ho väčším ocenením pre jeho nežné a príťažlivé vlastnosti. Podnieti ťa to, aby si sa k nemu kedykoľvek a za všetkých okolností slobodne približoval v modlitbe. (Žalm 65:2; 65:3, RP) Posilní to tvoju osobnú náklonnosť k nemu.

 7. Na čo by si sa mal pýtať po úvahách o Jehovovej vrúcnosti a hlbokom cite, a prečo?

⁷ Ale pamätaj, že zbožná oddanosť je viac ako len citové uctievanie. Ako napísal znalec Biblie R. Lenski, „zahŕňa celý náš postoj hlbokej úcty, uctievanie, a konanie, ktoré z toho vyplýva“. (Kurzíva od nás.) Keď sa teda zamyslíš nad Jehovovou vrúcnosťou a hlbokým citom, ktoré príkladne odzrkadľoval Ježiš, opýtaj sa: ‚Ako sa môžem v tom na Jehovu viac podobať? Považujú ma druhí za prístupného?‘ Ak si rodič, musíš byť prístupný svojim deťom. Ak si zborový starší, určite by si mal byť prístupný. A čo ťa urobí prístupnejším? Musíš pestovať úprimný, skutočný záujem o druhých. Ak ti na druhých naozaj záleží a si ochotný sa pre nich obetovať, vycítia to a budú k tebe priťahovaní.

 8. a) Na čo by si mal pamätať, keď čítaš biblické správy o Ježišovi? b) Ako sa poučíme o Jehovovi zo správ uvedených v poznámke pod čiarou?

⁸ Keď teda čítaš biblické správy o Ježišovi, maj na pamäti, že z toho, čo hovoril a robil, sa môžeš veľmi dobre poučiť o Jehovovi ako o osobe.a Keď ťa ocenenie pre Božie vlastnosti, ktoré odzrkadľuje Ježiš, podnieti k tomu, aby si sa snažil viac sa podobať na Boha, dokazuješ tak svoju zbožnú oddanosť.

Prejavovať zbožnú oddanosť členom rodiny

 9, 10. a) Ako prejavil Ježiš svoju lásku a starostlivosť o svoju matku chvíľu predtým, ako zomrel? b) Prečo zrejme zveril Ježiš Máriu do opatery apoštolovi Jánovi a nie jednému zo svojich telesných bratov?

⁹ Život a služba Ježiša Krista zjavujú mnoho o tom, ako by sa mala prejavovať zbožná oddanosť. V evanjeliu Jána 19:25–27 je zapísaný dojímavý príklad. Čítame tam: „Pri Ježišovom mučeníckom kole stála však jeho matka a sestra jeho matky, Kleofášova manželka Mária a Mária Magdaléna. Keď Ježiš zbadal matku a vedľa nej učeníka, ktorého miloval [Jána], povedal matke: ‚Žena, hľa, tvoj syn!‘ Ďalej povedal učeníkovi: ‚Hľa, tvoja matka!‘ A od tej hodiny si ju vzal ten učeník k sebe domov.“

¹⁰ Len si to predstav! Pár chvíľ predtým, ako sa vzdal svojho pozemského života, podnietila Ježiša láska a starostlivosť k tomu, aby zveril svoju matku Máriu (zrejme už vdovu) do starostlivosti milovaného apoštola Jána. Ale prečo Jána a nie jedného zo svojich telesných bratov? Lebo Ježišovi nešlo iba o Máriine telesné, hmotné potreby, ale skôr o jej duchovné blaho. A apoštol Ján (azda Ježišov bratranec) prejavil vieru, no nič nesvedčí o tom, že Ježišovi telesní bratranci už v tom čase verili. — Matúš 12:46–50; Ján 7:5.

11. a) Ako môže kresťan podľa Pavla pestovať zbožnú oddanosť vo vlastnej domácnosti? b) Prečo sa pravý kresťan stará o starnúcich rodičov?

¹¹ Ako to ale bolo prejavom zbožnej oddanosti? Apoštol Pavol vysvetľuje: „Cti si vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. Ak má však nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“ (1. Timotejovi 5:3, 4) Ctiť rodičov tak, že poskytujeme hmotnú podporu, ak je treba, je podľa Pavla prejav zbožnej oddanosti. Ako? Jehova, pôvodca rodinného usporiadania, prikazuje deťom, aby si ctili svojich rodičov. (Efezanom 3:14, 15; 6:1–3) Pravý kresťan teda uznáva, že starať sa o takúto rodinnú zodpovednosť nielen že dokazuje lásku k rodičom, ale dokazuje aj hlbokú úctu k Bohu a poslušnosť jeho príkazom. — Porovnaj Kolosanom 3:20.

12. Ako môžeš prejavovať zbožnú oddanosť voči zostarnutým rodičom a z akej pohnútky?

¹² Ako teda môžeš prejavovať zbožnú oddanosť členom rodiny? Určite k tomu patrí zabezpečiť starostlivosť o duchovné a hmotné potreby starnúcich rodičov, ako to urobil Ježiš. Neurobiť to by odhalilo nedostatok zbožnej oddanosti. (Porovnaj 2. Timotejovi 3:2, 3, 5.) Oddaný kresťan sa stará o núdznych rodičov nielen z láskavosti alebo povinnosti, ale pretože miluje svoju rodinu a uznáva veľký význam, ktorý takejto zodpovednosti pripisuje Jehova. Starostlivosť o zostarnutých rodičov je teda prejavom zbožnej oddanosti.b

13. Ako môže prejavovať zbožnú oddanosť svojej rodine kresťanský otec?

¹³ Zbožná oddanosť sa dá doma prejavovať aj inak. Kresťanský otec má napríklad zodpovednosť starať sa o svoju rodinu hmotne, citovo i duchovne. Preto okrem hmotnej podpory láskyplne vedie pravidelné rodinné štúdium Biblie. Plánuje čas, aby sa s rodinou pravidelne podieľal na zvestovateľskej službe. Je vyrovnaný a uvedomuje si ich potrebu odpočinku a osvieženia. Múdro si stanoví poradie dôležitosti: nepripúšťa, aby zborová činnosť spôsobila, že bude zanedbávať svoju rodinu. (1. Timotejovi 3:5, 12) Prečo to všetko robí? Nielen z pocitu povinnosti, ale z lásky k svojej rodine. Uznáva dôležitosť, ktorú pripisuje Jehova starostlivosti o rodinu. Tým, že si plní svoju zodpovednosť manžela a otca, prejavuje zbožnú oddanosť.

14. Ako môže kresťanská manželka doma prejavovať zbožnú oddanosť?

¹⁴ Aj kresťanské manželky majú zodpovednosť prejavovať doma zbožnú oddanosť. Ako? Biblia hovorí, že manželka by sa mala ‚podriaďovať‘ svojmu manželovi a mala by k nemu mať „hlbokú úctu“. (Efezanom 5:22, 33) Má sa mu ‚podriaďovať‘, aj keď je manžel neveriaci. (1. Petra 3:1) Kresťanka dokazuje takúto manželskú podriadenosť tak, že podporuje manžela v rozhodnutiach, ktoré robí, pokiaľ nie sú v rozpore s Božími zákonmi. (Skutky 5:29) Prečo prijíma túto úlohu? Nielen preto, že miluje svojho manžela, ale najmä preto, že uznáva, že „sa to patrí v Pánovi“ — teda, že je to Božie usporiadanie pre rodinu. (Kolosanom 3:18) Jej ochotná podriadenosť manželovi je teda prejavom jej zbožnej oddanosti.

„Kvôli tomu som prišiel“

15. Akým vynikajúcim spôsobom prejavoval Ježiš zbožnú oddanosť?

¹⁵ Jeden z vynikajúcich spôsobov, ktorými Ježiš prejavoval zbožnú oddanosť, bolo ‚oznamovanie dobrého posolstva o Božom kráľovstve‘. (Lukáš 4:43) Po svojom krste v Jordáne v roku 29 n. l. bol Ježiš tri a pol roka hlboko zaujatý touto nesmierne dôležitou prácou. “Kvôli tomu som prišiel“, vysvetlil. (Marek 1:38; Ján 18:37) Ale ako to bolo prejavom zbožnej oddanosti?

16, 17. a) Čo viedlo Ježiša k intenzívnemu zaujatiu zvestovaním a vyučovaním? b) Prečo bola Ježišova zvestovateľská a učiteľská služba prejavom jeho zbožnej oddanosti?

¹⁶ Spomeň si, že zbožná oddanosť znamená žiť tak, ako sa to páči Bohu, lebo ho miluješ a hlboko si ceníš jeho príťažlivé vlastnosti. Čo teda podnietilo Ježiša k tomu, aby svoje posledné roky na zemi strávil intenzívnym zvestovaním a vyučovaním? Len vedomie povinnosti alebo záväzku? Je nesporné, že mal záujem o ľudí. (Matúš 9:35, 36) Celkom si uvedomoval, že jeho pomazanie svätým duchom ho ustanovilo a poverilo konať túto službu. (Lukáš 4:16–21) Ale jeho pohnútky boli hlbšie.

¹⁷ „Milujem Otca,“ povedal Ježiš svojim apoštolom v poslednú noc svojho pozemského života. (Ján 14:31) Táto láska je založená na veľmi hlbokej, dôvernej znalosti Jehovových vlastností. (Lukáš 10:22) Srdce plné hlbokého ocenenia podnietilo Ježiša k tomu, že s radosťou konal Božiu vôľu. (Žalm 40:8; 4O:9, RP) Bol to jeho „pokrm“, taký potrebný pre život, taký chutný. (Ján 4:34) Dal dokonalý príklad v tom, ako ‚najprv hľadať kráľovstvo‘, namiesto toho, aby dával na prvé miesto seba. (Matúš 6:33) Nešlo teda len o to, čo robil, ba ani o to, koľko toho urobil, ale prečo to robil. Preto bola jeho zvestovateľská a učiteľská služba prejavom zbožnej oddanosti.

18. Prečo nie je akási účasť na službe nutne prejavom zbožnej oddanosti?

¹⁸ Ako sa v tom môžeme riadiť príkladom „vzoru“, Ježiša? (1. Petra 2:21) Všetci, ktorí odpovedajú na Ježišovo pozvanie: „Staň sa mojím nasledovníkom“, majú božské poverenie zvestovať dobré posolstvo o kráľovstve a robiť učeníkov. (Lukáš 18:22; Matúš 24:14; 28:19, 20) Znamená to, že ak máme nejaký podiel na oznamovaní dobrého posolstva, usilujeme sa o zbožnú oddanosť? Nemusí to tak byť. Keby sme sa službe venovali len zbežne alebo symbolicky alebo aby sme sa páčili členom rodiny alebo iným, ťažko by sa to považovalo za ‚skutok zbožnej oddanosti‘. — 2. Petra 3:11.

19. a) Čo musí byť prvým dôvodom na to, čo robíme v službe? b) Čo to spôsobí, keď je našou pohnútkou hlboko zakorenená láska k Bohu?

¹⁹ Naše pohnútky musia byť hlbšie, ako boli Ježišove. Ježiš povedal: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom [pocitmi, túžbami a najhlbšími citmi], celou svojou dušou [svojím životom a celou bytosťou], celou svojou mysľou [svojimi rozumovými schopnosťami] a celou svojou silou.“ Bystrý znalec Písma k tomu dodal: „[To je] omnoho cennejšie ako všetky zápalné obetné dary a obete.“ (Marek 12:30, 33, 34) Nezáleží teda len na tom, čo robíme, ale aj na tom, prečo to robíme. Prvým dôvodom na to, čo robíme v službe, musí byť hlboko zakorenená láska k Bohu, ktorá nás preniká. Potom sa neuspokojíme iba so symbolickým podielom, ale budeme mať pohnútku dokazovať hĺbku svojej zbožnej oddanosti tak, že robíme, čo je v našich silách. (2. Timotejovi 2:15) A keď je našou pohnútkou láska k Bohu, nebudeme ani kritickí a nebudeme porovnávať svoju službu so službou iných. — Galaťanom 6:4.

20. Ako môžeme mať plný úžitok z Ježišovho príkladu, keď sa usilujeme o zbožnú oddanosť?

²⁰ Akí môžeme byť vďační, že nám Jehova zjavil svätú tajnú vec zbožnej oddanosti! Keď budeme pozorne študovať to, čo hovoril a robil Ježiš, a budeme sa ho snažiť napodobňovať, pomôže nám to, aby sme pestovali a prejavovali zbožnú oddanosť v plnšej miere. Jehova nás bohato požehná, keď sa budeme riadiť Ježišovým príkladom a budeme sa usilovať o zbožnú oddanosť ako oddaní, pokrstení kresťania. — 1. Timotejovi 4:7, 8.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Prečo by sme mali uvažovať o Ježišovom príklade, keď sa usilujeme o zbožnú oddanosť?

◻ Čo sa dozvedáme o Jehovovi z vrúcnosti a hlbokého citu, v ktorých nám dal príklad Ježiš?

◻ Ako môžeme prejavovať zbožnú oddanosť členom rodiny?

◻ Aká musí byť naša pohnútka, aby bola naša služba prejavom zbožnej oddanosti?

[Obrázok na strane 21]

Kresťanský otec má zodpovednosť starať sa o svoju rodinu hmotne, citovo a duchovne

[Obrázok na strane 23]

„Ak má však nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia... splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom.“