Sichem — mesto v údolí

HLBOKO v srdci krajiny, ktorú vybral Boh pre svoj ľud, medzi vrchom Ébal a vrchom Gerizim, leží mesto Sichem. Práve tam — pred takmer štyritisíc rokmi — sľúbil Jehova Abrahámovi: „Tvojmu semenu dám túto krajinu.“ — 1. Mojžišova 12:6, 7.

V súlade s týmto sľubom Abrahámov vnuk Jakob táboril pri Sicheme a postavil oltár, ktorý nazval „Boh je Bohom Izraela“. Je pravdepodobné, že Jakob v tejto oblasti vykopal studňu, aby zásoboval vodou svoju rodinu a stáda — studňu, ktorá sa o stáročia neskôr stala známou ako „Jakobov prameň“. — 1. Mojžišova 33:18–20; Ján 4:5, 6, 12.

No nie všetci členovia Jakobovej rodiny prejavovali horlivosť za pravé uctievanie. Jakobova dcéra Dína si vyhľadávala spoločníčky medzi kanaanskymi dievčatami zo Sichemu. Dína, vtedy ešte mladá, opustila bezpečie stanov svojej rodiny a začala navštevovať neďaleké mesto a nachádzať si tam priateľky.

Aký názor asi mali mladí muži z mesta na túto mladú pannu, ktorá ich mesto pravidelne navštevovala — zjavne nikým nesprevádzaná? Náčelníkov syn „ju uvidel, a tak si ju vzal a ľahol si s ňou a znásilnil ju“. Prečo sa Dína vystavovala nebezpečenstvu tým, že pestovala spoločenstvo s nemravnými Kanaančankami? Bolo to preto, že pociťovala potrebu spoločnosti dievčat v jej veku? Bola rovnako tvrdohlavá a nezávislá ako niektorí z jej bratov? Prečítaj si správu v 1. Mojžišovej a snaž sa pochopiť, akú tieseň a hanbu určite cítili Jakob a Lea pre tragické následky toho, že ich dcéra navštevovala Sichem. — 1. Mojžišova 34:1–31; 49:5–7; pozri aj Strážnu vežu č. 22 z roku 1985, Otázky čitateľov.

O takmer 300 rokov sa opäť dostali do pozornosti verejnosti následky zanedbávania teokratických smerníc. Jozua zorganizoval pri Sicheme jedno z najpamätnejších zhromaždení izraelskej histórie. Predstav si tú scénu v údolí. Viac než milión ľudí — mužov, žien a detí — patriacich do šiestich kmeňov Izraela stojí pred vrchom Gerizim. Na druhej strane údolia pred vrchom Ébal stojí približne rovnaký počet z ďalších šiestich kmeňov.a A nižšie, vedľa truhly zmluvy, medzi týmito dvoma veľkými skupinami Izraelitov, stoja kňazi a Jozua. Aká pôsobivá scéna! — Jozua 8:30–33.

Tie dva vrchy, čnejúce nad týmto obrovským zástupom, vytvárajú ostrý kontrast krásy a pustoty. Horné svahy Gerizimu sú zelené a úrodné, zatiaľ čo svahy Ébalu sú prevažne šedé a holé. Vieš si predstaviť ten vzrušený šum, keď Izraeliti čakali na okamih, keď prehovorí Jozua? V tomto prírodnom amfiteátri sa odráža každý zvuk.

Keď Jozua štyri až šesť hodín číta ‚knihu Mojžišovho zákona‘, ľud je do toho tiež zapojený. (Jozua 8:34, 35) Je zjavné, že Izraeliti pred vrchom Gerizim hovoria Amen! po každom požehnaní, zatiaľ čo Amen! tých, ktorí sú pred Ébalom, zdôrazňuje každé zlorečenie. Pustý vzhľad vrchu Ébal možno ľudu pripomína katastrofálne následky neposlušnosti.

„Prekliaty je ten, kto zaobchádza so svojím otcom alebo svojou matkou s opovrhnutím,“ varuje Jozua. Viac než milión hlasov naraz odpovedá: „Amen!“ Jozua čaká, kým táto hromová odpoveď utíchne, a pokračuje: „Prekliaty je ten, kto odsunie medzník svojho blížneho.“ Šesť kmeňov sprevádzaných mnohými cudzími usadlíkmi opäť kričí: „Amen!“ (5. Mojžišova 27:16, 17) Bol by si niekedy zabudol na toto zhromaždenie medzi vrchmi, keby si tam vtedy bol? Nevštepila by sa ti požiadavka poslušnosti nezmazateľne do mysle?

Krátko pred svojou smrťou — asi o 20 rokov neskôr — Jozua opäť zvolal národ k Sichemu, aby posilnil jeho odhodlanie. Predkladá im voľbu, ktorú musí urobiť každý. „Vyberte si dnes, komu budete slúžiť,“ povedal. „Ale ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ (Jozua 24:1, 15) Je zjavné, že tieto zhromaždenia pri Sicheme, ktoré podnecovali k viere, zanechali v ľuďoch hlboký dojem. Po Jozuovej smrti Izraeliti veľa rokov napodobňovali jeho verný príklad. — Jozua 24:31.

Asi o 15 storočí neskôr, keď Ježiš odpočíval v tieni vrchu Gerizim, uskutočnil sa tu povzbudzujúci rozhovor. Ježiš, ustatý z dlhej cesty, sedel pri Jakobovom prameni, keď tam prišla istá Samaritánka s džbánom na vodu. Tú ženu veľmi prekvapilo, keď ju Ježiš požiadal, aby sa mu dala napiť, lebo Židia sa so Samaritánmi nerozprávali, nieto ešte že by pili z ich nádob. (Ján 4:5–9) Ježišove nasledujúce slová ju prekvapili ešte viac.

„Každý, kto pije z tejto vody, bude zase smädný. Kto však pije z tej vody, ktorú mu ja dám, nebude už nikdy smädný, ale voda, ktorú mu dám, sa stane v ňom prameňom vyvierajúcej vody, ktorá sprostredkuje večný život.“ (Ján 4:13, 14) Predstav si, ako tento sľub ženu zaujal, keďže čerpanie vody z tejto hlbokej studne bolo namáhavou prácou. Ježiš ďalej vysvetlil, že ani Jeruzalem, ani vrch Gerizim nie je pre prístup k Bohu podstatný, i keď sú to náboženské miesta historického významu. To, čo je dôležité, je postoj srdca a správanie, a nie nejaké miesto. „Praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou,“ povedal Ježiš. „Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali.“ (Ján 4:23) Aké utešujúce museli byť tieto slová! Toto údolie sa opäť raz stalo miestom, kde boli ľudia nabádaní slúžiť Jehovovi.

Dnes leží vedľa ruín starovekého Sichemu mesto Nábulus. Vrch Gerizim a vrch Ébal sa stále týčia nad údolím ako tichí svedkovia minulých udalostí. Stále je možné pozrieť sa na Jakobovu studňu na úpätí týchto vrchov. Keď rozjímame o udalostiach, ktoré sa tam odohrali, pripomína nám to dôležitosť podporovania pravého uctievania, práve tak ako nás to učili Jozua a Ježiš. — Porovnaj Izaiáša 2:2, 3.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 31]

Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.