Deviata kapitola

Veľký Učiteľ nám jasnejšie zjavuje Stvoriteľa

ĽUDIA v Palestíne v prvom storočí „boli v očakávaní“. Čo očakávali? „Krista“ čiže „Mesiáša“, ktorého príchod predpovedali Boží proroci už pred stáročiami. Ľud si bol istý, že Biblia bola napísaná pod Božím vedením a že obsahuje záblesky budúcich udalostí. Jedno také proroctvo v knihe Daniel poukazovalo na to, že Mesiáš príde začiatkom ich storočia. — Lukáš 3:15; Daniel 9:24–26.

Museli byť však obozretní, lebo mali prísť samozvaní mesiáši. (Matúš 24:5) Židovský historik Josephus sa zmieňuje o niekoľkých: o Teudasovi, ktorý priviedol svojich nasledovníkov k rieke Jordán a tvrdil, že vody rieky budú rozdelené; o istom mužovi z Egypta, ktorý priviedol ľudí na Olivový vrch a tvrdil, že múry Jeruzalema sa na jeho príkaz zrútia; a v čase miestodržiteľa Festa o istom podvodníkovi, ktorý sľuboval oslobodenie od ťažkostí. — Porovnaj Skutky 5:36; 21:38.

Na rozdiel od týchto podvedených nasledovníkov istá skupina, ktorú začali nazývať „Kresťanmi“, uznala Ježiša Nazaretského za veľkého učiteľa a pravého Mesiáša. (Skutky 11:26; Marek 10:47) Ježiš nebol falošný mesiáš; existujú spoľahlivé doklady o jeho mesiášstve, ako je to potvrdené v štyroch historických knihách nazývaných Evanjeliá.a Napríklad Židia vedeli, že Mesiáš sa má narodiť v Betleheme, má pochádzať z Dávidovej rodovej línie a má konať podivuhodné skutky. Ježiš to všetko splnil, ako potvrdzuje svedectvo dokonca zo strany odporcov. Áno, Ježiš naplnil opis vzťahujúci sa na biblického Mesiáša. — Matúš 2:3–6; 22:41–45; Ján 7:31, 42.

Zástupy ľudí, ktorí sa stretli s Ježišom, pozorovali jeho výnimočné skutky, počúvali jeho jedinečné slová múdrosti a uznávali jeho schopnosť predvídať, nadobudli presvedčenie, že je Mesiášom. Počas jeho služby (29–33 n. l.) stále pribúdalo dokladov potvrdzujúcich jeho mesiášstvo. V skutočnosti dokázal, že je viac ako Mesiáš. Jeden učeník, ktorý poznal fakty, prišiel k záveru, že „Ježiš je Kristus, Boží Syn“.b — Ján 20:31.

Keďže Ježiš mal taký blízky vzťah s Bohom, mohol vysvetliť a zjaviť, aký je náš Stvoriteľ. (Lukáš 10:22; Ján 1:18) Ježiš dosvedčil, že jeho blízky vzťah s Otcom sa začal v nebi, kde spolupracoval s Bohom na vytváraní všetkých ostatných vecí, živých i neživých. — Ján 3:13; 6:38; 8:23, 42; 13:3; Kolosanom 1:15, 16.

Biblia uvádza, že tento Syn bol prenesený z duchovnej ríše a „stal sa podobný ľuďom“. (Filipanom 2:5–8, Roháčkov preklad) Taká udalosť nie je bežná, ale je možná? Vedci potvrdzujú, že prírodný prvok, napríklad urán, možno pretransformovať na iný; dokonca vedia vypočítať, čo vznikne, keď je hmota premenená na energiu (E=mc²). Tak prečo by sme mali pochybovať, keď Biblia hovorí, že nejaký duchovný tvor bol pretransformovaný tak, aby mohol žiť ako človek?

Znázornime si to na inom príklade. Všimnime si, čo uskutočňujú niektorí lekári pri oplodnení in vitro. Život, ktorý sa začne v „skúmavke“, je prenesený do ženy a neskôr sa narodí ako dieťa. V prípade Ježiša nás Biblia uisťuje, že jeho život bol prenesený do panny menom Mária „mocou Najvyššieho“. Mária pochádzala z Dávidovej rodovej línie, takže Ježiš mohol byť trvalým dedičom mesiášskeho Kráľovstva zasľúbeného Dávidovi. — Lukáš 1:26–38; 3:23–38; Matúš 1:23.

Vzhľadom na dôverný vzťah a podobnosť so Stvoriteľom Ježiš povedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ ​(Ján 14:9) Povedal tiež: „Nikto nevie, kto je Otec, iba Syn a ten, komu ho chce Syn zjaviť.“ ​(Lukáš 10:22) Teda keď sa dozvedáme, čo Ježiš na zemi učil a robil, môžeme vidieť Stvoriteľovu osobnosť jasnejšie. Pouvažujme nad tým na základe skúseností mužov a žien, ktorí sa s Ježišom dostali do kontaktu.

Samaritánka

„Či to nie je snáď Kristus?“ kládla si otázku jedna samaritánska žena po chvíli rozhovoru s Ježišom. (Ján 4:29) Dokonca povzbudila ďalších ľudí z blízkeho mesta Sychar, aby išli za Ježišom. Čo ju podnietilo k tomu, aby prijala Ježiša ako Mesiáša?

Táto žena sa stretla s Ježišom, keď napoludnie odpočíval po poldennom putovaní prašnými cestami po pahorkoch Samárie. Hoci bol Ježiš unavený, rozprával sa s ňou. Všimol si jej živý záujem o duchovné veci, a tak ju oboznámil s hlbokými pravdami, ktoré súviseli s potrebou „uctievať Otca duchom a pravdou“. Po čase jej prezradil, že je skutočne Kristus, čo bol fakt, ktorý dovtedy ešte verejne nepriznal. — Ján 4:3–26.

Táto Samaritánka považovala svoje stretnutie s Ježišom za veľmi významné. Jej predošlá náboženská činnosť sa sústreďovala na uctievanie na vrchu Gerizim a bola založená iba na prvých piatich knihách Biblie. Židia sa vyhýbali Samaritánom, z ktorých mnohí pochádzali zo zmiešaných manželstiev medzi desiatimi izraelskými kmeňmi a inými národmi. Aký rozdielny postoj mal Ježiš! Ochotne učil túto Samaritánku, i keď bol poslaný k „strateným ovciam domu Izraela“. (Matúš 15:24) Ježiš tým odzrkadľoval Jehovovu ochotu prijať úprimných ľudí zo všetkých národov. (1. Kráľov 8:41–43) Áno, Ježiš i Jehova sú povznesení nad úzkoprsé náboženské nepriateľstvo, ktorým je dnes svet presiaknutý. Toto poznanie by nás malo priťahovať k Stvoriteľovi a k jeho Synovi.

Je aj iné poučenie, ktoré si môžeme vziať z Ježišovej ochoty učiť túto ženu. Vtedy žila s nejakým mužom, ktorý nebol jej manželom. (Ján 4:16–19) No Ježišovi to nebránilo porozprávať sa s ňou. Viete si predstaviť, že si určite cenila to, ako dôstojne s ňou Ježiš zaobchádzal. A jej skúsenosť nebola ojedinelá. Keď niektorí židovskí vodcovia (farizeji) kritizovali Ježiša za to, že jedáva s kajúcnymi hriešnikmi, povedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí. Choďte teda a učte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.‘ Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ ​(Matúš 9:10–13) Ježiš ponúkol pomoc ľuďom stenajúcim pod bremenom svojich hriechov čiže priestupkov proti Božím zákonom alebo normám. Aké príjemné je dozvedieť sa, že Boh a jeho Syn pomôžu tým, ktorí majú problémy následkom svojich minulých skutkov! — Matúš 11:28–30.c

Neprehliadnime, že pri tomto stretnutí v Samárii Ježiš hovoril so ženou láskavo a so snahou pomôcť jej. Prečo je to také dôležité? Židovskí muži boli v tom čase učení, že na ulici by sa mali vyhýbať rozhovoru so ženami, aj keby to boli ich vlastné manželky. Židovskí rabíni nepovažovali ženy za schopné pochopiť hlboké duchovné poučenie, ale považovali ich za „ľahkomyseľné“. Niektorí hovorili: „Slová zákona by mali byť radšej spálené ako odovzdané ženám.“ Aj Ježišovi učeníci vyrastali v takejto atmosfére; preto keď sa vrátili, „divili sa, lebo sa zhováral so ženou“. (Ján 4:27) Táto správa — jedna z mnohých — ilustruje, že Ježiš bol obrazom svojho Otca, ktorý vytvoril muža a ženu a oboch obdaroval cťou. — 1. Mojžišova 2:18.

Samaritánka potom presvedčila obyvateľov svojho mesta, aby si Ježiša vypočuli. Mnohí preskúmali fakty a stali sa veriacimi. Povedali: „Vieme, že tento je určite záchrancom sveta.“ ​(Ján 4:39–42) Keďže aj my sme súčasťou „sveta“ ľudstva, Ježiš je veľmi dôležitý aj pre našu budúcnosť.

Pohľad jedného rybára

Pozrime sa teraz na Ježiša očami dvoch jeho dôverných spoločníkov — Petra a potom Jána. Títo obyčajní rybári patrili k jeho prvým nasledovníkom. (Matúš 4:13–22; Ján 1:35–42) Farizeji ich považovali za ,nevzdelaných a obyčajných ľudí‘, za súčasť ľudu zeme (ʽam-haʼarec), na ktorých sa pozerali zvrchu, lebo neboli vzdelaní ako rabíni. (Skutky 4:13; Ján 7:49) Mnohí takí ľudia, ktorí ,sa lopotili a boli preťažení‘ pod jarmom náboženských tradicionalistov, túžili po duchovnom osvietení. Charles Guignebert, profesor na Sorbonne, uviedol, že „ich srdcia úplne patrili Jahwemu [Jehovovi]“. Ježiš sa neobrátil k týmto pokorným ľuďom chrbtom a nevenoval sa len bohatým alebo vplyvným. Naopak, svojím učením a svojím konaním im zjavoval, aký je Otec. — Matúš 11:25–28.

Peter videl Ježišov starostlivý prístup k ľuďom na vlastné oči. Krátko nato, ako sa pripojil k Ježišovi v službe, Petrova svokra ochorela a dostala horúčku. Ježiš, ktorý prišiel do Petrovho domu, ju vzal za ruku a horúčka pominula! Možno nepoznáme presný postup tejto liečby, tak ako lekári dnes nemôžu úplne vysvetliť, ako dochádza v niektorých prípadoch k vyliečeniu, ale táto žena prestala mať horúčku. Dôležitejšie ako poznať Ježišovu metódu uzdravovania je uvedomiť si, že liečbou chorých a postihnutých prejavil k nim súcit. Naozaj chcel pomáhať ľuďom, a to isté robí aj jeho Otec. (Marek 1:29–31, 40–43; 6:34) Zo skúseností s Ježišom Peter videl, že Stvoriteľ si cení každého človeka ako hodného pozornosti. — 1. Petra 5:7.

Neskôr bol Ježiš na Nádvorí žien v jeruzalemskom chráme. Pozoroval ľudí, ako hádžu príspevky do pokladníc. Bohatí ľudia hádzali veľa mincí. Ježiš to všetko pozorne sledoval a videl, ako jedna chudobná vdova vhodila dve mince veľmi malej hodnoty. Petrovi, Jánovi a iným povedal: „Pravdivo vám hovorím, že tá chudobná vdova vhodila viac ako všetci tí, čo hádžu peniaze do pokladníc. Lebo všetci vhodili zo svojho prebytku, ale ona zo svojho nedostatku vhodila všetko, čo mala.“ — Marek 12:41–44.

Môžete si všimnúť, že Ježiš hľadal v ľuďoch dobro a že si cenil úsilie každého jednotlivca. Čo myslíte, ako to asi zapôsobilo na Petra a ostatných apoštolov? Peter z Ježišovho príkladu pochopil, aký je Jehova, a neskôr citoval istý žalm: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich pokorné prosby.“ ​(1. Petra 3:12; Žalm 34:15, 16) Necítite sa priťahovaný k Stvoriteľovi a k jeho Synovi, ktorí chcú vo vás nájsť dobro a chcú si vypočuť vaše prosby?

Asi po dvoch rokoch spoločenstva s Ježišom si bol Peter istý, že Ježiš je Mesiáš. Raz sa Ježiš opýtal svojich učeníkov: „Čo o mne ľudia hovoria, kto som?“ Dostal rôzne odpovede. Potom sa ich opýtal: „Ale vy čo hovoríte, kto som?“ Peter s istotou odpovedal: „Ty si Kristus.“ Možno sa vám bude zdať zvláštne to, čo Ježiš potom urobil. „Prísne [im] zakázal komukoľvek o [tom] hovoriť.“ ​(Marek 8:27–30; 9:30; Matúš 12:16) Prečo to povedal? Ježiš bol uprostred nich, a tak nechcel, aby ľudia prichádzali k záverom iba na základe toho, čo hovoria druhí. Nie je to logické? (Ján 10:24–26) Z toho vyplýva, že aj náš Stvoriteľ chce, aby sme ho spoznávali vlastným skúmaním spoľahlivých dokladov. Očakáva, že naše presvedčenie bude založené na faktoch. — Skutky 17:27.

Ako si iste viete predstaviť, niektorí Ježišovi krajania ho neprijali napriek množstvu dokladov o tom, že má Stvoriteľovu podporu. Mnohým, ktorí boli príliš sústredení na svoje postavenie alebo politické ciele, nebol tento úprimný, ale pokorný Mesiáš po chuti. Keď sa Ježišova služba chýlila ku koncu, povedal: „Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú k nemu posielaní — ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti... Ale vy ste nechceli. Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ ​(Matúš 23:37, 38) Táto zmenená situácia národa znamenala závažný krok v realizácii Božieho predsavzatia na požehnanie všetkých národov.

Onedlho Peter a traja ďalší apoštoli boli pri tom, keď Ježiš vyslovil podrobné proroctvo o „závere systému vecí“.d To, čo Ježiš predpovedal, malo počiatočné splnenie počas rímskeho útoku na Jeruzalem a počas zničenia tohto mesta v rokoch 66–70 n. l. Dejiny potvrdzujú, že to, čo Ježiš predpovedal, sa naozaj stalo. Peter bol svedkom mnohých vecí, ktoré Ježiš predpovedal, a to sa odzrkadľuje v 1. a 2. Petra, dvoch knihách, ktoré napísal Peter. — 1. Petra 1:13; 4:7; 5:7, 8; 2. Petra 3:1–3, 11, 12.

Ježiš počas svojej služby trpezlivo prejavoval láskavosť Židom, s ktorými sa stretol. Ale nebál sa odsúdiť zlo. To Petrovi pomohlo plnšie pochopiť nášho Stvoriteľa a rovnako by to malo pomôcť aj nám. Keď Peter videl iné veci, ktorými sa plnili Ježišove proroctvá, napísal, že kresťania by mali stále ,pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. Peter tiež povedal: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ Potom Peter vyjadril slová povzbudenia o ,nových nebesiach a novej zemi, v ktorých bude bývať spravodlivosť‘. (2. Petra 3:3–13) Ceníme si tak ako Peter Božie vlastnosti, ktoré sa zrkadlili v Ježišovi, a prejavujeme dôveru v Božie sľuby do budúcnosti?

Prečo Ježiš zomrel?

Ježiš sa v poslednú noc so svojimi apoštolmi zúčastnil na mimoriadnom jedle. Pri takom jedle židovský hostiteľ obvykle prejavil pohostinnosť tým, že umyl nohy hosťom, ktorí možno putovali prašnými cestami v sandáloch. Ježišovi však takúto službu nikto neponúkol. Preto pokorne vstal, vzal uterák a nádobu na umývanie a začal umývať apoštolom nohy. Keď prišiel na rad Peter, hanbil sa prijať od Ježiša túto službu. Peter povedal: „Ty mi určite nikdy nebudeš umývať nohy.“ „Ak ťa neumyjem,“ odpovedal Ježiš, „nemáš so mnou diel.“ Ježiš vedel, že onedlho má zomrieť, a preto dodal: „Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ, máte si aj vy navzájom umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ — Ján 13:5–17.

O desaťročia neskôr Peter nabádal kresťanov, aby napodobňovali Ježiša, nie v rituáli umývania nôh, ale v tom, že budú pokorne slúžiť druhým, a nie ,nad nimi panovať‘. Peter si tiež uvedomoval, že Ježišov príklad dokázal, že „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť“. Aké dôležité poučenie o Stvoriteľovi! (1. Petra 5:1–5; Žalm 18:35) No Peter sa toho naučil ešte viac.

Po tomto poslednom jedle Judáš Iškariotský, ktorý bol jedným z apoštolov, ale stal sa zlodejom, priviedol skupinu ozbrojených mužov, aby zatkli Ježiša. Keď ho zatýkali, Peter sa postavil na odpor. Vytiahol meč a zranil jedného muža v dave. Ježiš Petra pokarhal: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ Potom, pred očami Petra, sa Ježiš dotkol toho muža a uzdravil ho. (Matúš 26:47–52; Lukáš 22:49–51) Ježiš zjavne žil v súlade so svojím učením, že máme ,stále milovať svojich nepriateľov‘, a tým napodobňoval svojho Otca, ktorý „pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých“. — Matúš 5:44, 45.

V priebehu tej vyčerpávajúcej noci bol Ježiš narýchlo vypočutý židovským najvyšším súdom. Bol falošne obvinený z rúhania, odvedený k rímskemu miestodržiteľovi a potom nespravodlivo odovzdaný na popravu. Židia i Rimania sa mu vysmievali. Surovo ho bili a nakoniec ho pribili na kôl. Týmto hrozným zaobchádzaním s Ježišom sa v mnohých ohľadoch naplnili proroctvá napísané stáročia predtým. Dokonca aj vojaci, ktorí pozorovali Ježiša na mučeníckom kole, pripustili: „Istotne to bol Boží Syn.“ — Matúš 26:57–27:54; Ján 18:12–19:37.

Tieto udalosti určite viedli k tomu, že Peter i ostatní si kládli otázku: ,Prečo musel Kristus zomrieť?‘ Pochopili to až neskôr. Tieto udalosti boli okrem iného splnením proroctva z Izaiáša 53. kapitoly, ktoré ukazovalo, že Kristus má priniesť vyslobodenie nielen Židom, ale aj celému ľudstvu. Peter napísal: „Sám vyniesol naše hriechy v svojom tele na kôl, aby sme skoncovali s hriechmi a žili pre spravodlivosť. A ,jeho podliatinami ste boli uzdravení‘.“ ​(1. Petra 2:21–25) Peter pochopil zmysel pravdy, ktorú predtým vyriekol Ježiš: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ ​(Matúš 20:28) Áno, Ježiš musel obetovať svoje právo na život, ktoré mal ako dokonalý človek, aby mohol vykúpiť ľudstvo z hriešneho stavu zdedeného po Adamovi. To je jedna zo základných biblických náuk — náuka o výkupnom.

Čo predstavuje toto výkupné? Môžete sa na to pozrieť takto: Povedzme, že máte počítač, ale jeden z jeho elektronických súborov bol poškodený nejakým vírusom, ktorý niekto vložil do inak dokonalého programu. To znázorňuje následok toho, čo Adam urobil, keď úmyselne neposlúchol Boha čiže zhrešil. Pokračujme v znázornení ďalej. Nech by ste z tohto poškodeného elektronického súboru urobili koľkokoľvek kópií, každá by bola poškodená. No ešte nemusí byť všetko stratené. Určitým špeciálnym programom by ste mohli vyhľadať a odstrániť zo súborov a z vášho počítača vírus, ktorý spôsobuje problémy. Podobne aj ľudstvo je postihnuté „vírusom“, hriechom od Adama a Evy, a na to, aby sme ho mohli odstrániť, potrebujeme pomoc zvonka. (Rimanom 5:12) Podľa Biblie Boh sa postaral o toto očistenie prostredníctvom Ježišovej smrti. Je to láskyplné opatrenie, z ktorého môžeme mať úžitok aj my. — 1. Korinťanom 15:22.

Ocenenie pre to, čo Ježiš urobil, podnietilo Petra, aby „počas zvyšku svojho času v tele už nežil pre ľudské žiadosti, ale pre Božiu vôľu“. Pre Petra to znamenalo vyhýbať sa škodlivým zvykom a nemravnému spôsobu života a to isté platí aj pre nás. Človeku, ktorý sa usiluje konať „Božiu vôľu“, sa iní môžu snažiť robiť problémy. No jeho život sa i tak stane bohatším, zmysluplnejším. (1. Petra 4:1–3, 7–10, 15, 16) Tak to bolo v prípade Petra a tak to môže byť aj v našom prípade, keď ,zverujeme svoju dušu čiže svoj život vernému Stvoriteľovi, zatiaľ čo konáme dobro‘. — 1. Petra 4:19.

Učeník, ktorý si všímal lásku

Apoštol Ján bol ďalším učeníkom, ktorý bol v úzkom kontakte s Ježišom a ktorý nám preto môže pomôcť plnšie pochopiť Stvoriteľa. Ján napísal Evanjelium a tri listy (1., 2. a 3. Jána). V jednom liste predložil toto vysvetlenie: „Vieme, že Boží Syn prišiel a dal nám rozumovú schopnosť, aby sme poznali toho pravého [Stvoriteľa]. A my sme v spojení s tým pravým prostredníctvom jeho Syna Ježiša Krista. To je ten pravý Boh a večný život.“ — 1. Jána 5:20.

Poznávanie „toho pravého“ v prípade Jána znamenalo používať „rozumovú schopnosť“. Čo Ján postrehol o Stvoriteľových vlastnostiach? „Boh je láska,“ napísal Ján, „a kto zostáva v láske, zostáva v spojení s Bohom.“ Prečo si tým Ján mohol byť istý? „Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna“, aby za nás predložil výkupnú obeť. (1. Jána 4:10, 16) Na Jána tak ako na Petra zapôsobila Božia láska, keď Boh poslal svojho Syna, aby za nás zomrel.

Ján, ktorý mal s Ježišom veľmi blízky vzťah, mohol chápať Ježišove city. Jedna udalosť, ktorá sa odohrala v Betánii blízko Jeruzalema, na Jána hlboko zapôsobila. Ježiš dostal správu, že jeho priateľ Lazar je veľmi chorý, a tak sa vydal na cestu do Betánie. Keď on i jeho apoštoli dorazili do cieľa, Lazar bol už najmenej štyri dni mŕtvy. Ján vedel, že Ježiša podporuje Stvoriteľ, Zdroj ľudského života. Mohol teda Ježiš vzkriesiť Lazara? (Lukáš 7:11–17; 8:41, 42, 49–56) Ježiš povedal Lazarovej sestre Marte: „Tvoj brat vstane.“ — Ján 11:1–23.

Potom Ján videl, ako k Ježišovi prichádza druhá Lazarova sestra, Mária. Ako Ježiš zareagoval? „Zastonal v duchu, znepokojil sa.“ Na opis Ježišovej reakcie použil Ján grécke slovo (prekladané ako „zastonal“), ktoré má nádych hlbokých emócií derúcich sa von zo srdca. Ján mohol vidieť, že Ježiš sa „znepokojil“ čiže bol vnútorne rozrušený, prežíval veľký zármutok. Ježiš nebol ľahostajný ani povznesený nad situáciu. „Vyhŕkli [mu] slzy.“ ​(Ján 11:30–37) Je zrejmé, že Ježiš prejavoval hlboké a nežné city, ktoré Jánovi umožnili pochopiť Stvoriteľove city, a to isté máme možnosť pochopiť aj my.

Ján vedel, že Ježišove emócie sú spojené s rozhodnými činmi, lebo počul, ako Ježiš zakričal: „Lazar, poď von!“ A to sa aj stalo. Lazar ožil a vyšiel z hrobky. Akú radosť to muselo priniesť jeho sestrám a iným prizerajúcim sa! Mnohí potom uverili v Ježiša. Jeho nepriatelia nemohli poprieť, že vykonal toto vzkriesenie, ale keď sa správa o tom rozšírila, „radili [sa], že zabijú aj Lazara“, aj Ježiša. — Ján 11:43; 12:9–11.

Biblia opisuje Ježiša ako ,presné znázornenie Stvoriteľovej bytosti‘. (Hebrejom 1:3) Ježišova služba teda poskytuje dostatok dôkazov o jeho i Otcovej silnej túžbe odčiniť ničivé účinky chorôb a smrti. A to presahuje tých niekoľko prípadov vzkriesenia zaznamenaných v Biblii. Ján dokonca sám počul, ako Ježiš povedal: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť [Synov] hlas a vyjdú.“ ​(Ján 5:28, 29) Všimnime si, že namiesto bežného slova pre hrob tu Ján použil slovo, ktoré sa prekladá ako „pamätné hrobky“. Prečo?

Súvisí to s Božou pamäťou. Stvoriteľ obrovského vesmíru si istotne dokáže zapamätať každý detail o každom z našich drahých zosnulých vrátane vlastností, ktoré zdedili i nadobudli. (Porovnaj Izaiáša 40:26.) A nielenže si to dokáže zapamätať. On i jeho Syn to aj chcú robiť. V súvislosti s nádhernou vyhliadkou na vzkriesenie verný Jób povedal o Bohu: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?... [Ty, Jehova] zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ ​(Jób 14:14, 15; Marek 1:40–42) Náš Stvoriteľ je naozaj obdivuhodná osobnosť, hodna nášho uctievania!

Vzkriesený Ježiš — kľúč k zmysluplnému životu

Milovaný učeník Ján pozoroval Ježiša zblízka až do Ježišovej smrti. Viac ako to, Ján zaznamenal najvýznamnejšie vzkriesenie, k akému kedy došlo, udalosť, ktorá kladie pevný základ tomu, aby sme my mohli mať trvalý a zmysluplný život.

Nepriatelia dali Ježiša popraviť, pribiť na kôl ako obyčajného zločinca. Prizerajúci sa — vrátane náboženských vodcov — sa mu vysmievali, keď celé hodiny trpel. Napriek tomu, že zápasil v agónii na kole, Ježiš videl svoju matku a ukázal jej na Jána: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Vtedy už Mária musela byť vdovou a jej ďalšie deti ešte neboli učeníkmi.e Ježiš teda zveril svoju starnúcu matku do starostlivosti svojmu učeníkovi Jánovi. V tom sa opäť odzrkadľovalo zmýšľanie Stvoriteľa, ktorý povzbudzuje k starostlivosti o vdovy a siroty. — Ján 7:5; 19:12–30; Marek 15:16–39; Jakub 1:27.

Ale keď bol Ježiš mŕtvy, ako mohol vykonať svoju úlohu „semena“, prostredníctvom ktorého „sa budú určite žehnať všetky národy zeme“? (1. Mojžišova 22:18) Ježiš svojou smrťou v to aprílové popoludnie v roku 33 n. l. položil svoj život ako základ pre výkupné. Jeho citlivý Otec musel pociťovať bolesť, keď jeho nevinný Syn podstupoval také muky. No práve týmto spôsobom bola zabezpečená výkupná cena potrebná na oslobodenie ľudstva z otroctva hriechu a smrti. (Ján 3:16; 1. Jána 1:7) Scéna bola pripravená na veľkolepé vyvrcholenie.

Keďže Ježiš Kristus má kľúčovú úlohu v uskutočňovaní Božích predsavzatí, musel byť privedený späť k životu. Práve to sa stalo a Ján bol toho svedkom. Skoro ráno na tretí deň po Ježišovej smrti a pohrebe prišli niektorí učeníci k hrobke. Bola prázdna. To ich vyviedlo z miery, ale potom sa Ježiš niektorým z nich zjavil. Mária Magdaléna priniesla správu: „Videla som Pána!“ Učeníci však neuverili jej svedectvu. Neskôr sa učeníci zhromaždili v jednej zamknutej miestnosti a Ježiš sa objavil opäť, dokonca sa s nimi rozprával. O niekoľko dní sa vyše 500 mužov a žien stalo očitými svedkami toho, že Ježiš je naozaj nažive. Ľudia v tom čase, ktorí boli možno skeptickí, sa mohli s týmito dôveryhodnými svedkami porozprávať a overiť si ich svedectvo. Kresťania si mohli byť istí, že Ježiš bol vzkriesený a žije ako duchovný tvor podobne ako Stvoriteľ. Doklady o tom boli také hojné a spoľahlivé, že mnohí boli ochotní skôr podstúpiť smrť, ako by mali poprieť, že Ježiš bol vzkriesený. — Ján 20:1–29; Lukáš 24:46–48; 1. Korinťanom 15:3–8.f

Aj apoštol Ján bol prenasledovaný za to, že svedčil o Ježišovom vzkriesení. (Zjavenie 1:9) Ale keď bol za trest vo vyhnanstve, dostal nezvyčajnú odmenu. Ježiš mu dal niekoľko videní, ktoré nám jasnejšie zjavujú Stvoriteľa a odhaľujú, čo prinesie budúcnosť. Tieto informácie nájdete v knihe Zjavenie, ktorá používa veľa symbolických vyjadrení. Ježiš Kristus je tu zobrazený ako víťazný Kráľ, ktorý čoskoro dovŕši víťazstvo nad svojimi nepriateľmi. K týmto nepriateľom patrí smrť (nepriateľ nás všetkých) a skazený duchovný tvor menom Satan. — Zjavenie 6:1, 2; 12:7–9; 19:19–20:3, 13, 14.

Na konci tohto apokalyptického posolstva mal Ján videnie o čase, keď sa zem stane rajom. Počul hlas, ktorý mu opísal, aké podmienky potom zavládnu: „Sám Boh bude s [ľudstvom]. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ ​(Zjavenie 21:3, 4) V súlade s uskutočňovaním Božieho predsavzatia sa splní aj sľub, ktorý dal Boh Abrahámovi. — 1. Mojžišova 12:3; 18:18.

Život potom bude „skutočným životom“, porovnateľným s tým, ktorý bol predložený Adamovi, keď bol stvorený. (1. Timotejovi 6:19) Ľudstvo už nebude márne tápať v snahe nájsť svojho Stvoriteľa a pochopiť svoj vzťah k nemu. No možno si položíte otázku: ,Kedy to bude? A prečo náš starostlivý Stvoriteľ pripúšťa, aby až dodnes existovalo zlo a utrpenie?‘ Zamyslime sa teraz nad týmito otázkami.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 150]

Možno si radi porovnáte paralelné správy o tom, ako Ježiš uzdravil Petrovu svokru. (Matúš 8:14–17; Marek 1:29–31; Lukáš 4:38, 39) Lekár Lukáš uviedol vo svojej správe lekársky detail, že mala „vysokú horúčku“. Čo umožnilo Ježišovi vyliečiť ju aj iných? Lukáš uznal, že „Jehovova moc bola s [Ježišom], aby uzdravoval“. — Lukáš 5:17; 6:19; 9:43.

[Rámček na strane 152]

Najveľkolepejšia kázeň všetkých čias

Niektoré zdroje uvádzajú výrok hinduistického vodcu Móhandása Gándhího, že dodržiavaním jej učenia „vyriešime problémy... celého sveta“. Známy antropológ Ashley Montagu napísal, že súčasné poznatky o psychologickej dôležitosti lásky sú len „potvrdením platnosti“ tejto kázne.

Títo muži hovorili o Ježišovej Kázni na vrchu. Gándhí tiež povedal, že „učenie tejto Kázne je určené každému jednému z nás“. Profesor Hans Dieter Betz nedávno poznamenal: „Vplyv, ktorý má Kázeň na vrchu, siaha v podstate ďaleko za hranice judaizmu a kresťanstva, a dokonca západnej kultúry.“ Dodal, že táto kázeň „má mimoriadne univerzálnu príťažlivosť“.

Prečo si neprečítať túto pomerne krátku, no pútavú reč? Nájdete ju v Matúšovi v kapitolách 5 až 7 a v Lukášovi 6:20–49. Tu sú niektoré hlavné poučenia, ktoré môžeme načerpať z tejto najveľkolepejšej kázne:

Ako byť šťastný — Matúš 5:3–12; Lukáš 6:20–23.

Ako si zachovať sebaúctu — Matúš 5:14–16, 37; 6:2–4, 16–18; Lukáš 6:43–45.

Ako si zlepšiť vzťahy s druhými — Matúš 5:22–26, 38–48; 7:1–5, 12; Lukáš 6:27–38, 41, 42.

Ako obmedziť manželské problémy — Matúš 5:27–32.

Ako sa vyrovnať s úzkostlivými starosťami — Matúš 6:25–34.

Ako rozoznať náboženský podvod — Matúš 6:5–8, 16–18; 7:15–23.

Ako nájsť zmysel života — Matúš 6:9–13, 19–24, 33; 7:7–11, 13, 14, 24–27; Lukáš 6:46–49.

[Rámček na strane 159]

Muž činu

Ježiš Kristus nebol pasívny samotár. Bol to rozhodný muž činu. Cestoval „po okolitých dedinách a vyučoval“ a pomáhal ľuďom, ktorí boli „zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Marek 6:6; Matúš 9:36; Lukáš 8:1) Na rozdiel od mnohých bohatých náboženských vodcov v dnešnej dobe Ježiš si nezhromažďoval bohatstvo; nemal, „kde by zložil hlavu“. — Matúš 8:20.

Hoci Ježiš sústreďoval svoje snahy na duchovné uzdravovanie a sýtenie, neprehliadal ani telesné potreby ľudí. Uzdravoval chorých, invalidných a posadnutých démonmi. (Marek 1:32–34) Pri dvoch príležitostiach nasýtil tisíce svojich horlivých poslucháčov, lebo mu ich bolo ľúto. (Marek 6:35–44; 8:1–8) Jeho pohnútkou na vykonávanie zázrakov bol jeho záujem o ľudí. — Marek 1:40–42.

Ježiš konal rozhodne aj vtedy, keď očistil chrám od chamtivých obchodníkov. Tí, čo ho pri tom pozorovali, si spomenuli na slová žalmistu: „Horlivosť za tvoj dom ma strávi.“ ​(Ján 2:14–17) Nešetril slovami, keď odsudzoval pokryteckých náboženských vodcov. (Matúš 23:1–39) Ani nepodľahol tlaku zo strany politicky dôležitých ľudí. — Matúš 26:59–64; Ján 18:33–37.

Určite budete nadšený, keď si prečítate záznam o Ježišovej dynamickej službe. Mnohí, ktorí si ho čítajú prvýkrát, začínajú Markovou krátkou, no pútavou správou o tomto mužovi činu.

[Rámček na strane 164]

Ježiš ich podnietil ku skutkom

V knihe Skutky môžeme nájsť historickú správu o tom, ako Peter, Ján a iní svedčili o Ježišovom vzkriesení. Veľká časť tejto knihy sa zaoberá udalosťami, do ktorých bol zapojený inteligentný študent práva menom Saul alebo Pavol, ktorý intenzívne bojoval proti kresťanstvu. Zjavil sa mu vzkriesený Ježiš. (Skutky 9:1–16) Keď Pavol získal nesporné dôkazy, že Ježiš žije v nebi, horlivo začal o tom svedčiť Židom i Nežidom vrátane filozofov a vládcov. Je pôsobivé čítať, čo hovoril týmto vzdelaným, vplyvným mužom. — Skutky 17:1–3, 16–34; 26:1–29.

V priebehu niekoľkých desaťročí Pavol napísal viacero kníh takzvaného Nového zákona čiže Kresťanských gréckych Písiem. Väčšina Biblií má obsah čiže zoznam kníh. Pavol napísal 14 z nich, od listu Rimanom až po list Hebrejom. Tieto listy obsahujú hlboké pravdy a kresťanom žijúcim v tom čase poskytovali múdre rady. Ešte cennejšie sú však pre nás, ktorí nemáme priamy prístup k apoštolom a iným svedkom Ježišovho učenia, jeho skutkov a vzkriesenia. Zistíte, že Pavlove spisy vám môžu pomôcť v rodinnom živote, vo vzťahoch so spolupracovníkmi i so susedmi a pomôžu vám viesť svoj život tak, aby mal skutočný zmysel a prinášal vám uspokojenie.

[Obrázok na strane 146]

Vedci uskutočňujú oplodnenie in vitro. Stvoriteľ preniesol život svojho Syna, aby sa stal človekom

[Obrázok na strane 148]

Mnohí, ktorí počuli Ježiša a videli, ako zaobchádza s ľuďmi, lepšie spoznali jeho Otca

[Obrázok na strane 154]

Ježiš umyl apoštolom nohy, čím dal príklad pokory, ktorú si Stvoriteľ cení

[Obrázok na strane 157]

Počítačový vírus možno zo systému odstrániť; ľudstvo potrebuje Ježišovo výkupné, aby sa mohlo zbaviť zdedenej nedokonalosti

[Obrázok na strane 163]

Očití svedkovia videli, že Ježiš bol uložený do hrobky (podobnej tejto) a na tretí deň bol vzkriesený k životu