Biblická kniha číslo 44 — Skutky

Pisateľ: Lukáš

Miesto písania: Rím

Písanie dokončené: asi 61 n. l.

Zahrnuté obdobie: 33 — asi 61 n. l.

1, 2. a) Ktoré historické udalosti a činnosti sú opísané v Skutkoch? b) Aké časové obdobie je v knihe zahrnuté?

LUKÁŠ v 42. knihe inšpirovaných Písiem podáva správu o živote, činnosti a službe Ježiša a jeho nasledovníkov až po Ježišovo vystúpenie do neba. Historická správa 44. knihy Písiem, Skutky apoštolov, pokračuje v histórii skorého kresťanstva, pretože opisuje založenie zboru, ku ktorému došlo pod pôsobením svätého ducha. Tiež opisuje, ako sa šírilo svedectvo najprv medzi Židmi a potom medzi ľudmi všetkých národov. Väčšia časť látky prvých dvanástich kapitol je venovaná Petrovej činnosti a ďalších šestnásť kapitol opisuje Pavlovu činnosť. Lukáš bol Pavlovým dôverným spoločníkom, lebo ho sprevádzal na mnohých jeho cestách.

² Kniha je určená Teofilovi. Hovorí sa o ňom ako o „najvynikajúcejšom“, a teda je možné, že zastával buď nejaké úradné postavenie, alebo oslovenie je iba výrazom veľkej vážnosti. (Luk. 1:3) Správa poskytuje presný historický záznam o založení a raste kresťanského zboru. Začína sa tým, že Ježiš sa po svojom vzkriesení zjavil učeníkom, potom zaznamenáva dôležité udalosti z rokov 33 až asi 61 n. l., a tak zahŕňa približne 28 rokov.

 3. Kto napísal Skutky, a kedy bolo písanie dokončené?

³ Oddávna sa napísanie Skutkov prisudzovalo pisateľovi Lukášovho evanjelia. Obe knihy sú určené Teofilovi. Lukáš spája obe správy tak, že v úvodných veršoch Skutkov opisuje záverečné udalosti svojho evanjelia. Z toho je vidieť, že sú to diela jedného autora. Lukáš dokončil Skutky zrejme okolo roku 61 n. l., pravdepodobne na konci dvojročného pobytu v Ríme, kde bol v spoločnosti apoštola Pavla. Keď teda zaznamenáva udalosti až do tohto roku, správa nemohla byť dokončená skôr. Skutočnosť, že ponecháva Pavlovo odvolanie sa na cézara za nerozhodnuté, naznačuje, že bola v tomto roku dokončená.

 4. Čo dokazuje, že kniha je kanonická a vierohodná?

⁴ Znalci Biblie od najstarších čias uznávali Skutky za kanonické. Časti knihy patria medzi najstaršie jestvujúce papyrusové rukopisy Gréckych písiem, najmä Michigan č. 1571 (P³⁸) z 3. alebo 4. storočia n. l. a Chester Beatty č. 1 (P⁴⁵) z 3. storočia. Z oboch rukopisov vyplýva, že Skutky boli v obehu s ostatnými knihami inšpirovaných Písiem, a teda patrili do zoznamu už v skorých dobách. Lukášov spôsob písania v knihe Skutkov je rovnako pozoruhodne presný, ako aj jeho evanjelium, o čom sme sa už zmienili. Sir William M. Ramsay zaraďuje pisateľa Skutkov medzi „popredných historikov“, a vysvetľuje: „Prvá a najdôležitejšia vlastnosť veľkého historika je pravda. Čo hovorí, musí byť dôveryhodné.“a

 5. Znázorni presnosť Lukášovej správy.

⁵ Presnosť záznamov, ktorou sa vyznačujú Lukášove spisy, sa dá dobre znázorniť, ak citujeme Edwina Smitha, veliteľa flotily Britských vojnových lodí v Stredozemnom mori za prvej svetovej vojny, ktorý napísal v časopise The Rudder z marca 1947: „Staroveké plavidlá neboli riadené ako plavidlá v súčasnosti jediným kormidlom pripevneným na zadnej časti lode, ale dvoma veľkými veslami čiže pádlami, po jednom na každej strane provy; preto sa o nich sv. Lukáš zmieňuje v množnom čísle. [Sk. 27:40]... Pri svojom výskume sme zistili, že každý výrok o pohyboch tejto lode od okamihu, keď opustila Pekné prístavy, až kým nenarazila na plytčinu na Malte, ako udáva sv. Lukáš, bol potvrdený vonkajšími a nezávislými svedectvami, nanajvýš presnými a uspokojúcimi; a aj tvrdenie o tom, ako dlho bola loď na mori, zodpovedá vzdialenosti, ktorú prešla. Napokon, opis miesta, na ktoré prišli, súhlasí s tým, ako miesto skutočne vyzerá. Z toho všetkého je zrejmé, že Lukáš opísanú cestu skutočne prežil, a navyše sa prejavil ako muž, ktorého pozorovanie a výroky sa môžu považovať za nanajvýš spoľahlivé a dôveryhodné.“b

 6. Ktoré príklady ukazujú, ako archeologické nálezy podporujú presnosť Skutkov?

⁶ Aj archeologické nálezy potvrdzujú presnosť Lukášových výrokov. Napríklad vykopávky v Efeze odkryli Artemidin chrám a aj staroveké divadlo, kde sa Efezania zhŕkli proti apoštolovi Pavlovi. (Sk. 19:27–41) Boli objavené nápisy, ktoré potvrdzujú presnosť Lukášovho použitia titulu „mestskí vládcovia“ pre tesalonických úradníkov. (17:6, 8) Z dvoch maltských nápisov vyplýva, že aj Lukáš presne označil Publia za „popredného muža“ z Malty. — 28:7.c

 7. Ako vyplýva zo zaznamenaných prejavov, že správa sa zakladá na skutočnostiach?

⁷ Ďalej, rôzne prejavy, ktoré predniesol Peter, Štefan, Kornélius, Tertullus, Pavol a iní, ako ich Lukáš zaznamenáva, majú vždy odlišný štýl a skladbu. Ba aj reči Pavla, prednesené pred rôznymi poslucháčmi, príležitostne menia svoj štýl. Z toho vyplýva, že Lukáš zaznamenáva iba to, čo sám počul alebo o čom mu iní očití svedkovia podali správu. Lukáš nebol pisateľom výmyslov.

 8. Čo nám Písmo hovorí o Lukášovi a o jeho spoločenstve s Pavlom?

⁸ O osobnom živote Lukáša sa vie veľmi málo. Lukáš nebol apoštolom, ale žil v spoločnosti apoštolov. (Luk. 1:1–4) V troch prípadoch sa apoštol Pavol zmieňuje o Lukášovi menom. (Kol. 4:10, 14; 2. Tim. 4:11; Filém. 24) Niekoľko rokov bol stálym Pavlovým spoločníkom, ktorý ho nazýval „milovaným lekárom“. V správe sa striedajú označenia „oni“ a „my“, z čoho vyplýva, že Lukáš bol najprv s Pavlom v Troade počas Pavlovej druhej misijnej cesty. Potom asi zostal vo Filipi, dokiaľ sa Pavol o niekoľko rokov neskôr nevrátil, a potom sa opäť pripojil k Pavlovi na ceste do Ríma na súd. — Sk. 16:8, 10; 17:1; 20:4–6; 28:16.

OBSAH SKUTKOV

 9. Čo bolo povedané učeníkom v čase, keď Ježiš vystupoval do neba?

⁹ Udalosti do Letníc (1:1–26). Lukáš začína svoju druhú správu tým, čo Ježiš rozpráva svojim dychtivým učeníkom: že budú pokrstení svätým duchom. Bude obnovené Kráľovstvo v tomto čase? Nie, ale oni dostanú moc a stanú sa svedkami „do najvzdialenejšej časti zeme“. Keď je Ježiš vyzdvihnutý a stráca sa z ich dohľadu, dvaja muži v bielom im hovoria: „Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tým istým spôsobom.“ — 1:8, 11.

10. a) Aké pamätihodné veci sa stali v deň Letníc? b) Čo vysvetlil Peter a čo to spôsobilo?

¹⁰ Pamätihodný deň Letníc (2:1–42). Všetci učeníci sú zhromaždení v Jeruzaleme. Dom náhle naplní hluk, ako keď sa preženie vietor. Na prítomných spočinú jazyky akoby z ohňa. Sú naplnení svätým duchom a začnú hovoriť rôznymi jazykmi o „vznešených Božích veciach“. (2:11) Prizerajúci sa zostanú v rozpakoch. Teraz vstane Peter a prehovorí. Vysvetľuje, že toto vyliatie ducha je splnením Joelovho proroctva (2:28–32) a že Ježiš Kristus, teraz vzkriesený a vyvýšený po Božej pravici, ‚vylial to, čo vidíte a počujete‘. Asi 3 000 ľudí prijíma slovo, ktoré ich bodlo pri srdci a sú pokrstení. — 2:33.

11. Ako Jehova spôsobuje úspech zvestovateľského diela?

¹¹ Svedectvo sa rozširuje (2:43–5:42). Jehova k nim denne pripája tých, ktorí sú zachránení. Pri chráme sa Peter a Ján stretajú s chromým mužom, ktorý nikdy v živote nechodil. „V mene Ježiša Krista Nazaretského, choď!“ prikazuje Peter. Muž ihneď začína ‚chodiť a skákať a chváliť Boha‘. Peter potom vyzýva ľud, aby robil pokánie a obrátil sa, „aby prišli časy osvieženia od Jehovu“. Náboženskí vodcovia sú popudení, že Peter a Ján učia o Ježišovom vzkriesení, uväznia ich, ale rady veriacich sa rozrastú asi na 5 000 mužov. — 3:6, 8, 19.

12. a) Ako odpovedajú učeníci, keď dostanú príkaz prestať zvestovať? b) Za čo sú potrestaní Ananiáš a Zafíra?

¹² Nasledujúci deň sú Peter a Ján predvedení pred židovských predákov na výsluch. Peter otvorene svedčí, že záchrana je iba prostredníctvom Ježiša Krista, a keď obaja dostanú príkaz, aby prestali so svojím zvestovateľským dielom, odpovedajú: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac počúvať vás ako Boha. My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ ​(4:19, 20) Sú prepustení a všetci učeníci ďalej hovoria Božie slovo so smelosťou. V dôsledku okolností dávajú svoj hmotný majetok dohromady a rozdeľujú ho podľa potreby. Istý Ananiáš a jeho manželka Zafíra tiež predajú nejaký majetok, ale tajne si ponechajú niečo z ceny, zatiaľ čo sa tvária, akoby dali celú čiastku. Peter ich odhalí a oni padnú mŕtvi, pretože klamali Boha a svätého ducha.

13. Z čoho sú apoštoli obvinení, ako odpovedajú a čo ďalej robia?

¹³ Rozhnevaní náboženskí vodcovia opäť uvrhnú apoštolov do väzenia, ale teraz ich oslobodí Jehovov anjel. Nasledujúci deň sú zase predvedení pred Sanhedrin s obvinením, že ‚naplnili Jeruzalem svojím učením‘. Odpovedajú: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ Aj keď ich zbičovali a vyhrážali sa im, odmietajú prestať, a ‚každý deň bez prestania ďalej vyučujú v chráme a z domu do domu a oznamujú dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi‘. — 5:28, 29, 42.

14. Ako príde k umučeniu Štefana?

¹⁴ Štefanova mučenícka smrť (6:1–8:1a). Štefan je jedným zo siedmich mužov menovaných svätým duchom pre rozdeľovanie jedla pri stole. Aj on vydáva mocné svedectvo o pravde a podporuje vieru tak horlivo, že ho jeho rozzúrení odporcovia predvedú pred Sanhedrin a obvinia z rúhania. Štefan vo svojej obhajobe hovorí najprv o Jehovovej zhovievavosti voči Izraelu. Potom prechádza s nebojácnou výrečnosťou k myšlienke: ‚Vy zatvrdilí, stále odporujete svätému duchu, vy, čo ste dostali Zákon ako odovzdaný anjelmi, ale nedodržiavali ste ho.‘ (7:51–53) To je pre nich veľa. Napadnú ho, vyženú za mesto a ukameňujú. Saul sa súhlasne prizerá.

15. Aký je následok prenasledovania a aké skúsenosti má vo zvestovaní Filip?

¹⁵ Prenasledovanie, Saulovo obrátenie (8:1b až 9:30). V dôsledku prenasledovania, ktoré sa toho dňa začína proti jeruzalemskému zboru, sú všetci, okrem apoštolov rozptýlení po celej krajine. Filip ide do Samárie, kde mnohí prijímajú Božie slovo. Peter a Ján sú tam poslaní z Jeruzalema, aby aj títo veriaci mohli dostať svätého ducha „kladením rúk“. (8:18) Anjel potom vedie Filipa na juh, na cestu z Jeruzalema do Gazy, kde eunuch z etiópskeho kráľovského dvora ide na dvojkolesovom voze a číta Izaiášovu knihu. Filip mu vysvetľuje zmysel proroctva a pokrstí ho.

16. Ako dôjde k obráteniu Saula?

¹⁶ Saul zatiaľ ‚dýcha hrozbou a vraždou proti Pánovým učeníkom‘ a ide uväzniť tých, ktorí ‚patria k tej Ceste‘ v Damašku. Náhle okolo neho vyšľahne svetlo z neba a on padne oslepený na zem. Hlas z neba mu hovorí: „Som Ježiš, ktorého prenasleduješ.“ Tri dni mu v Damašku slúži učeník Ananiáš. Saulovi sa vracia zrak, dáva sa pokrstiť a je naplnený svätým duchom, takže sa stáva horlivým a schopným zvestovateľom dobrého posolstva. (9:1, 2, 5) Týmto prekvapujúcim obratom udalostí sa z prenasledovateľa stáva prenasledovaný a musí utekať, aby si zachránil život, najprv z Damašku, a potom z Jeruzalema.

17. Ako prichádza prvýkrát dobré posolstvo k neobrezaným pohanom?

¹⁷ Dobré posolstvo sa dostáva k neobrezaným ľuďom nežidovského pôvodu (9:31–12:25). Teraz zbor ‚vstupuje do pokojnej doby a je budovaný; a pretože chodia v bázni pred Jehovom a v úteche svätým duchom, stále rastú v počte‘. (9:31) Peter v Joppe kriesi z mŕtvych milovanú Tabitu (Dorkas), a tiež prijíma vyzvanie, aby išiel do Cézarey, kde ho očakával dôstojník menom Kornélius. Zvestuje Kornéliovi a jeho domácnosti, oni uveria a je na nich vyliaty svätý duch. Peter si uvedomuje, že „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe mu je prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“, a pokrstí ich — prvých na vieru obrátených neobrezaných pohanov. Neskôr Peter vysvetľuje tento nový vývoj bratom v Jeruzaleme a oni oslavujú Boha. — 10:34, 35.

18. a) Čo sa ešte deje v Antiochii? b) Aké prenasledovanie sa rozpútava, a dosahuje svoj cieľ?

¹⁸ Dobré posolstvo sa rýchlo šíri, Barnabáš a Saul vyučujú celý zástup v Antiochii a práve ‚v Antiochii to bolo po prvý raz, keď učeníkov Božskou prozreteľnosťou nazvali Kresťanmi‘. (11:26) Znovu sa rozpútava prenasledovanie. Herodes Agrippa I. dáva zabiť mečom Jakuba, Jánovho brata. Aj Petra posiela do väzenia, ale Jehovov anjel ho zase vyslobodí. To je pre zlomyseľného Herodesa príliš zlé. Nevzdáva chválu Bohu, a preto ho zožerú červy a zomrie. Ale ‚Jehovovo slovo rastie a šíri sa‘. — 12:24.

19. Aká rozsiahla je Pavlova prvá misijná cesta a čo je vykonané?

¹⁹ Pavlova prvá misijná cesta s Barnabášom (13:1–14:28).d Barnabáš a „Saul čiže Pavol“ sú oddelení svätým duchom a vyslaní z Antiochie. (13:9) Na ostrove Cyprus sa mnohí stávajú veriacimi, včítane prokonzula Sergia Paula. Na maloázijskej pevnine obchádzajú kraj so šiestimi alebo viacerými mestami a všade sa opakuje to isté: nastáva jasné rozdelenie medzi tými, čo radostne prijímajú dobré posolstvo a medzi zatvrdilými odporcami, podnecujúcimi dav proti Jehovovým poslom, aby ich kameňoval. Keď Pavol a Barnabáš menovali v novovybudovaných zboroch starších mužov, vracajú sa do Antiochie v Sýrii.

20. Akým rozhodnutím je vyriešená sporná otázka obriezky?

²⁰ Riešenie spornej otázky obriezky (15:1–35). S rastúcim prílivom Nežidov vzniká otázka, či sa majú dať obrezať. Pavol a Barnabáš predkladajú spornú otázku apoštolom a starším v Jeruzaleme, kde predsedá učeník Jakub. Zariaďuje, aby bolo listom zaslané jednomyseľné rozhodnutie: „Svätý duch a my sami sme uznali za dobré nepridávať vám nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: Aby ste sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.“ ​(15:28, 29) Povzbudenie z tohto listu pôsobí bratom v Antiochii radosť.

21. a) Kto doprevádza Pavla na jeho druhej misijnej ceste? b) Ktorými udalosťami sa vyznačuje cesta do Macedónie?

²¹ Pavlovou druhou cestou sa služba rozširuje (15:36–18:22).e „Po niekoľkých dňoch“ sa Barnabáš a Marek plavia na Cyprus, zatiaľ čo Pavol a Sílas sa vydávajú na cestu cez Sýriu a Malú Áziu. (15:36) V Lystre sa k Pavlovi pripája mladý muž Timotej a cestuje ďalej do Troady na Egejskom pobreží. Tu vo videní Pavol zazrie muža, ktorý naliehavo prosí: „Prejdi do Macedónie a pomôž nám.“ ​(16:9) Lukáš sa pripája k Pavlovi, nasadajú na loď do Filipi, hlavného mesta Macedónie. Tam sú Pavol a Sílas uvrhnutí do väzenia. Žalárnik uverí a dáva sa pokrstiť. Po prepustení pokračujú do Tesaloniky, kde proti ním žiarliví Židia zburcujú dav. Preto bratia v noci posielajú Pavla a Sílasa do Beroy. Tam Židia prejavia ušľachtilé zmýšľanie, lebo príjmu slovo ‚s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmajú Písma‘, aby si potvrdili, čo sa učia. (17:11) Pavol ponecháva v tomto novom zbore Sílasa a Timoteja, tak ako zanechal Lukáša vo Filipi, a pokračuje ďalej na juh do Atén.

22. Čo vyplynie z Pavlovej obratnej reči na Areopágu?

²² V tomto modlárskom meste sa povýšeneckí epikurejskí a stoickí filozofi posmievajú Pavlovi ako „tárajovi“ a „zvestovateľovi cudzích božstiev“ a berú ho na Areopág čiže Martov pahorok. Pavol obratnou rečou dokazuje, že je nutné hľadať pravého Boha, „Pána neba a zeme“, ktorý zaručuje spravodlivý súd prostredníctvom toho, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Zmienka o vzkriesení pôsobí rozdelenie, ale niektorí sa stávajú veriaci. — 17:18, 24.

23. Čo je dovŕšené v Korinte?

²³ Pavol potom v Korinte býva u Akvilu a Priscilly a pripája sa k ich remeslu; šijú spolu stany. Jeho zvestovanie sa stretáva s odporom, takže je nútený opustiť synagógu a konať zhromaždenia v susedstve, v dome Tícia Justa. Krispus, predstavený synagógy sa stáva veriacim. Po 18 mesiacoch pobytu v Korinte Pavol odchádza s Akvilom a Priscillou do Efezu, kde ich opúšťa a pokračuje na ceste do Antiochie v Sýrii, a tak uzatvára svoju druhú misijnú cestu.

24, 25. a) Čo sa deje v Efeze na začiatku Pavlovej tretej misijnej cesty? b) Aký rozsudok je vynesený na konci Pavlovho trojročného pobytu?

²⁴ Pavol znovu navštevuje zbory, tretia cesta (18:23–21:26).f Z Egyptskej Alexandrie prichádza do Efezu Žid menom Apollo a smelo hovorí v synagóge o Ježišovi, ale Akvila a Priscilla vidia, že je nutné opraviť jeho učenie, skôr ako pôjdu do Korintu. Pavol je teraz na svojej tretej ceste a v pravý čas prichádza do Efezu. Zisťuje, že veriaci tam boli pokrstení Jánovým krstom, a vysvetľuje im krst v Ježišovom mene. Potom krstí asi dvanástich mužov, a keď na nich vkladá ruky, prijímajú svätého ducha.

²⁵ V čase Pavlovho trojročného pobytu v Efeze ‚Jehovovo slovo mocne rastie a rozmáha sa‘, a mnohí prestávajú uctievať ochrankyňu mesta, bohyňu Artemis. (19:20) Muži, vyrábajúci strieborné chrámy, sa hnevajú, lebo sa boja, že prídu o obchod. Pobúria celé mesto tak, že treba celé hodiny rozháňať dav. Čoskoro nato Pavol odchádza do Macedónie a do Grécka a cestou navštevuje veriacich.

26. a) Aký zázrak vykoná Pavol v Troade? b) Akú radu dáva dozorcom v Efeze?

²⁶ Pavol zostáva tri mesiace v Grécku, a potom sa vracia cez Macedóniu, kde sa k nemu pripája Lukáš. Prichádzajú do Troady. Tu Pavol hovorí do noci a nejaký mladý muž zaspí a vypadne z okna tretieho poschodia. Zdvihnú ho mŕtveho, ale Pavol mu vracia život. Nasledujúci deň sa Pavol plaví so svojou spoločnosťou do Milétu, kde sa zastavuje na ceste do Jeruzalema. V Miléte sa schádza s efezskými staršími. Hovorí im, že už neuvidia jeho tvár. Je preto naliehavé, aby sa ujali vedenia a pásli Božie stádo, ‚v ktorom ich svätý duch ustanovil za dozorcov‘! Pripomína im príklad, ktorý im dal a nabáda ich, aby zostali bdelí, a aby neboli skúpi v dávaní na úžitok bratov. (20:28) Hoci je varovaný, aby nešiel do Jeruzalema, nevracia sa späť. Jeho druhovia sa podvoľujú a hovoria: „Nech sa stane Jehovova vôľa.“ ​(21:14) Zavládne veľká radosť, keď Pavol podáva Jakubovi a starším správu o tom, ako Boh žehnal jeho službu medzi národmi.

27. Ako je Pavol privítaný v chráme?

²⁷ Pavol je uväznený a vypočúvaný (21:27 až 26:32). Keď sa Pavol objavuje v chráme, príjmu ho nepriateľsky. Židia z Ázie proti nemu zburcujú celé mesto a rímski vojaci ho zachránia v poslednej chvíli.

28. a) Akú otázku Pavol vyzdvihuje pred Sanhedrinom, a čo to spôsobí? b) Kam je potom poslaný?

²⁸ Prečo vznikol všetok ten rozruch? Kto je vlastne Pavol? Aký zločin spáchal? Zmätený vojenský veliteľ chce vedieť odpoveď. Pre svoje rímske občianstvo Pavol unikne bičovaniu a je privedený pred Sanhedrin. Je to rozdelený súdny dvor farizejov a saducejov. Pavol preto vyzdvihuje otázku vzkriesenia, a tak spôsobí, že povstávajú jeden proti druhému. Keď rozkol prerastá do násilia, rímski vojaci musia uchvátiť Pavla zo Sanhedrinu, inak by ho roztrhali na kusy. V noci je so silným vojenským sprievodom tajne poslaný k miestodržiteľovi Félixovi do Cézarey.

29. Akému radu výsluchov sa Pavol podrobuje po obvinení z poburovania a na koho sa odvoláva?

²⁹ Žalobcovia ho obviňujú z poburovania a Pavol sa pred Félixom obratne obhajuje. Avšak Félix sa neponáhľa, dúfajúc, že dostane úplatok za Pavlovo prepustenie. Uplynú dva roky. Po Félixovi nastúpi ako miestodržiteľ Porcius Festus a nariaďuje nový výsluch. Zase sú vznesené vážne obvinenia a Pavol opäť vyhlasuje, že je nevinný. Ale Festus, aby získal priazeň Židov, navrhuje, aby bol pred ním v Jeruzaleme zase vypočúvaný. Preto Pavol vyhlasuje: „Odvolávam sa na cézara!“ ​(25:11) Uplynie nejaký čas. Napokon prichádza k Festovi na zdvorilostnú návštevu kráľ Herodes Agrippa II., a Pavol je opäť predvedený do súdnej siene. Jeho svedectvo je tak silné a presvedčivé, že Agrippa musí povedať: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ ​(26:28) Agrippa zároveň spoznáva, že Pavol je nevinný a že by mohol byť prepustený, keby sa neodvolal na cézara.

30. Čo prežíva Pavol na svojej ceste na Maltu?

³⁰ Pavol cestuje do Ríma (27:1–28:31).g Väzeň Pavol a iní sú vzatí na loď a podnikajú prvú časť cesty do Ríma. Plavia sa pomaly, lebo vanie protivietor. V prístave v Mýre presadajú na inú loď. Keď sa priplavia na Pekné prístavy na Kréte, Pavol odporúča, aby tam prezimovali, ale väčšina radí, aby vyplávali. Ale sotva sa dostanú na more, zmocní sa ich búrlivý vietor, ktorý ich nemilosrdne ženie. Po dvoch týždňoch sa ich plavidlo rozbije na kusy na plytčine pri pobreží Malty. Podľa Pavlovho predchádzajúceho uistenia nikto z 276 osôb na palube neprichádza o život! Obyvatelia Malty prejavia mimoriadnu ľudskú láskavosť, a Pavol počas tej zimy mnohých z nich vylieči zázračnou mocou Božieho ducha.

31. Ako je Pavol privítaný pri príchode do Ríma a čím sa tam zamestnáva?

³¹ Na nasledujúcu jar sa Pavol dostane do Ríma a bratia mu vyjdú na ceste v ústrety. Pri pohľade na nich Pavol ‚ďakuje Bohu a nadobudne odvahu‘. Aj keď je stále väznený, má dovolené bývať vo vlastnom najatom dome s vojenskou strážou. Lukáš končí svoju správu opisom, ako Pavol láskavo prijíma všetkých, ktorí k nemu prichádzajú, ‚zvestuje im Božie kráľovstvo a vyučuje ich o Pánu Ježišovi Kristovi s najväčšou voľnosťou reči, bez prekážky‘. — 28:15, 31.

PREČO JE UŽITOČNÁ

32. Ako Peter svedčí o vierohodnosti Hebrejských písiem pred Letnicami a v čase tohto sviatku?

³² Kniha Skutkov pripája k správam z evanjelií svedectvá, ktoré potvrdzujú vierohodnosť a inšpiráciu Hebrejských písiem. Keď sa blížili Letnice, Peter citoval splnenie dvoch proroctviev, ktoré „predpovedal svätý duch ústami Dávida o Judášovi“. (Sk. 1:16, 20; Žalm 69:25; 109:8) Peter tiež povedal prekvapenému zástupu na Letnice, že sú skutočnými svedkami splnenia proroctva: „Toto je to, čo bolo predpovedané prostredníctvom proroka Joela.“ — Sk. 2:16–21; Joel 2:28–32; porovnaj aj Skutky 2:25–28, 34, 35 so Žalmom 16:8–11 a 110:1.

33. Ako Peter, Filip, Jakub a Pavol ukazujú, že Hebrejské písma sú inšpirované?

³³ Keď Peter presviedčal iný zástup vo vnútri chrámu, zase sa odvolával na Hebrejské písma. Najprv citoval Mojžiša, a potom povedal: „A všetci proroci, počnúc Samuelom a ďalší, všetci tí, ktorí hovorili, jasne oznamovali aj tieto dni.“ Neskôr Peter citoval pred Sanhedrinom Žalm 118:22 a ukázal, že Kristus, kameň, ktorý zavrhli, sa stal „hlavou rohu“. (Sk. 3:22–24; 4:11) Filip vysvetlil etiópskemu eunuchovi, ako sa splnilo proroctvo Izaiáša 53:7, 8, a ten, keď bol osvietený, pokorne požiadal, aby bol pokrstený. (Sk. 8:28–35) Aj keď Peter hovoril Kornéliovi o Ježišovi Kristovi, potvrdil: „O ňom svedčia všetci proroci.“ ​(10:43) Pri rozhovore o obriezke podložil Jakub svoje rozhodnutie slovami: „S tým sa zhodujú slová Prorokov, ako je napísané.“ ​(15:15–18) Apoštol Pavol sa spoliehal na tie isté autority. (26:22; 28:23, 25–27) Učeníci a ich poslucháči zrejme pohotovo prijímali Hebrejské písma za súčasť Božieho slova, čo dodáva týmto spisom pečať inšpirovaného schválenia.

34. Čo odhaľujú Skutky o kresťanskom zbore? Je to dnes inak?

³⁴ Kniha Skutkov je nanajvýš užitočná v tom, že ukazuje, ako bol založený kresťanský zbor a ako rástol pôsobením sily svätého ducha. V celej tejto dramatickej správe môžeme sledovať jednak Božie požehnanie prejavujúce sa rastom, ale aj smelosť a radosť prvých kresťanov, ich nekompromisný postoj tvárou v tvár prenasledovaniu a ochotu slúžiť, ako to dokazuje príklad Pavlovej odpovede na výzvu, aby slúžil v cudzej krajine a išiel do Macedónie. (4:13, 31; 15:3; 5:28, 29; 8:4; 13:2–4; 16:9, 10) Kresťanský zbor je v dnešnej dobe rovnaký, pretože ho spája láska, jednota a spoločný záujem. Hovorí aj o „vznešených Božích veciach“ pod vedením svätého ducha. — 2:11, 17, 45; 4:34, 35; 11:27–30; 12:25.

35. Ako podľa Skutkov spoznávame spôsoby vydávania svedectva a aká vlastnosť v službe je zdôraznená?

³⁵ Z knihy Skutkov vyplýva, ako sa má vykonávať kresťanská činnosť oznamovania Božieho kráľovstva. Sám Pavol bol príkladom, keď povedal: ‚Nezdržal som sa, aby som vám nepovedal všetko, čo bolo užitočné, a aby som vás neučil verejne a z domu do domu.‘ Potom pokračuje a hovorí: „Dôkladne som svedčil.“ Námet ‚dôkladného vydávania svedectva‘ púta našu pozornosť v celej knihe a pôsobivo sa dostáva do popredia v záverečných odsekoch, kde Pavlovu plnú oddanosť zvestovaniu a učeniu aj vo väzenských putách vyjadrujú slová: „Vysvetlil im vec a dôkladne svedčil o Božom kráľovstve a od rána do večera ich presviedčal o Ježišovi z Mojžišovho zákona i z Prorokov.“ Kiež aj my vždy vykonávame svoju činnosť s rovnako nerozdeleným srdcom! — 20:20, 21; 28:23; 2:40; 5:42; 26:22.

36. Ktorá Pavlova praktická rada sa veľmi dotýka dnešných dozorcov?

³⁶ Pavlov príhovor k dozorcom v Efeze obsahuje veľa praktických rád pre dozorcov v dnešnej dobe. Boli menovaní svätým duchom, a preto je veľmi dôležité, aby ‚dávali pozor na seba a na celé stádo‘, aby ho nežne pásli a chránili pred utláčajúcimi vlkmi hľadajúcimi ich zničenie. To nie je ľahká zodpovednosť! Dozorcovia musia stále zostávať bdelí a sami sa vzdelávať slovom Božej nezaslúženej láskavosti. Keď sa namáhajú, aby pomohli slabým, majú „pamätať na slová Pána Ježiša, ktorý povedal: ‚Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.‘“ — 20:17–35.

37. Akým taktným dokazovaním objasnil Pavol svoju myšlienku na Areopágu?

³⁷ Aj ostatné Pavlove prejavy žiaria jasným vysvetľovaním biblických zásad. Klasické je napríklad dokazovanie v jeho prejave stoikom a epikurejcom na Areopágu. Najprv cituje nápis na oltári, „Neznámemu Bohu“, a používa túto myšlienku ako podklad na vysvetlenie, že jediný Boh, Pán neba a zeme, ktorý urobil z jedného človeka každý ľudský národ, „nie je ďaleko od nikoho z nás“. Potom cituje slová ich básnikov: „Veď sme aj jeho potomstvom“ a poukazuje, ako je smiešne domnievať sa, že pochádzajú z neživých modiel zo zlata, striebra alebo kameňa. Tak Pavol taktne dokazuje zvrchovanosť živého Boha. Až vo svojich záverečných slovách sa zaoberá otázkou vzkriesenia, a ani vtedy sa nezmieňuje o Kristovom mene. Objasnil svoju myšlienku o najväčšej zvrchovanosti pravého Boha, a tak sa niektorí stali veriacimi. — 17:22–34.

38. Aké požehnania vyplynú zo štúdia, ku ktorému povzbudzujú Skutky?

³⁸ Kniha Skutkov povzbudzuje k súvislému, usilovnému štúdiu celých Písiem. Keď Pavol prvý raz zvestoval v Beroi, tamojší Židia boli chválení ako ‚šľachetní‘, lebo „prijali slovo s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali Písma, či je to tak“. (17:11) Tak ako vtedy, aj dnes toto dychtivé bádanie v Písmach v spoločenstve so zborom, naplneným Jehovovým duchom, prinesie požehnané ovocie, a to presvedčenie a silnú vieru. Takýmto štúdiom môže človek dospieť k zreteľnému oceneniu božských zásad. Vynikajúce vyjadrenie niektorých týchto zásad je zaznamenané v Skutkoch 15:29. Vedúci zbor apoštolov a starších v Jeruzaleme oznámil, že pokiaľ obriezka nie je požiadavkou pre duchovný Izrael, rozhodne sa zakazuje modlárstvo, krv a smilstvo.

39. a) Ako boli učeníci posilnení, aby mohli čeliť prenasledovaniu?

³⁹ Učeníci raných čias skutočne študovali inšpirované Písma a mohli ich podľa potreby citovať a používať. Presné poznanie a Boží duch ich posilňovali, aby mohli čeliť prudkému prenasledovaniu. Peter a Ján sa stali vzorom pre všetkých verných kresťanov, keď smelo povedali odporujúcim predákom: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac počúvať vás ako Boha. My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ A keď boli opäť privedení pred Sanhedrin, ktorý im ‚výslovne nariadil‘, aby ďalej nevyučovali na základe Ježišovho mena, jednoznačne povedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ Výsledkom tejto nebojácnej výpovede bolo vynikajúce svedectvo vydané predákom. Slávneho učiteľa Zákona Gamaliela to priviedlo k veľmi známemu výroku v prospech slobody uctievania, na základe ktorého boli apoštoli prepustení. — 4:19, 20; 5:28, 29, 34, 35, 38, 39.

40. Ako nás Skutky podnecujú, aby sme vydávali dôkladné svedectvo o Kráľovstve?

⁴⁰ Jehovovo slávne predsavzatie s jeho Kráľovstvom, ktoré sa tiahne ako červená niť celou Bibliou, v knihe Skutkov veľmi jasne vyniká. Na začiatku je ukázané, ako Ježiš počas štyridsiatich dní pred svojím vystúpením do neba ‚hovorí o Božom kráľovstve‘. V odpovedi na otázku učeníkov o obnovení Kráľovstva im Ježiš povedal, že najprv musia byť jeho svedkami do najvzdialenejších končín zeme. (1:3, 6, 8) Začali v Jeruzaleme a zvestovali Kráľovstvo s neústupnou smelosťou. Prenasledovanie viedlo k ukameňovaniu Štefana a mnohí z učeníkov boli rozptýlení do nových obvodov. (7:59, 60) Je zaznamenané, že Filip s veľkým úspechom oznamoval „dobré posolstvo o Božom kráľovstve“ v Samárii, kým Pavol so svojimi druhmi zvestovali „kráľovstvo“ v Ázii, Korinte, Efeze a v Ríme. Všetci títo prví kresťania podali pravý príklad neochvejnej dôvery v Jehovu a v podporu jeho ducha. (8:5, 12; 14:5–7, 21, 22; 18:1, 4; 19:1, 8; 20:25; 28:30, 31) Keď pozorujeme ich nezlomnú horlivosť a odvahu a všimneme si, ako Jehova bohato žehnal ich úsilie, dostávame aj my silný podnet, aby sme boli verní a ‚vydávali dôkladné svedectvo o Božom kráľovstve‘. — 28:23.

[Poznámky pod čiarou]