Meniace sa hodnoty v priebehu dejín
„SÚSTAVA pravidiel, ktorými sa človek riadi, (alebo by sa mal riadiť) vo svojom osobnom a spoločenskom živote.“ Tak definuje slovo „morálka“ francúzska Encyclopaedia Universalis.
Táto definícia sa skutočne vzťahuje na každého. Zahrňuje veriaceho, ktorý dodržiava zásady svojho náboženstva, aj takú osobu, ktorá sa nepridŕža žiadneho etického systému ani náboženstva, ale má isté zásady, ktorými sa dáva viesť vo svojom živote. I anarchista, ktorý tvrdí, že nemá „ani Boha ani pána“, si zvolil svoje hodnoty, i keby to bolo len právo sám sa rozhodovať.
Čo je však podkladom týchto hodnôt? Na čom sú založené tieto morálne voľby? Menia sa, ako plynie čas?
Rôzne hodnoty v minulosti
„Sparťanský“ je slovo používané v mnohých jazykoch, na vyjadrenie nedostatku pohodlia. Pojem pripomína drsné podmienky, v ktorých vychovávali mladých občanov starovekého gréckeho mesta Sparta. Odlúčení od rodičov už od útleho detstva sa museli učiť bezpodmienečnej poslušnosti. Cieľom tejto výchovy bolo urobiť z nich vzorných vojakov.
Iné národy sa riadili inými hodnotami. Napríklad staroveký Izrael mal zákonník, ktorý dostal Mojžiš od Boha. K zákonom patrili stravovacie, telesné, mravné a duchovné obmedzenia. Izraelčania mali uctievať Boha Jehovu a nikoho iného.
V oblasti sexuálnej mravnosti mojžišovský Zákon prísne odsudzoval smilstvo, cudzoložstvo, homosexualitu a styk so zvieratami. Jeho účelom bolo oddeliť Izraelčanov od ich susedov nielen nábožensky, ale i mravne. To bolo preto, že mnohé národy okolo Izraela pestovali zvrhlé, škodlivé uctievanie pohlavia, k čomu patrila mužská a ženská chrámová prostitúcia. Ba niektoré národy obetovali vlastné deti svojim falošným bohom.
V prvom storočí n. l. poučil výnos rady kresťanských apoštolov a starších v Jeruzaleme kresťanov, že sa majú v základe riadiť tou istou sexuálnou morálkou ako Židia, keď im hovoril, ‚aby sa zdržiavali smilstva‘. Podľa Vigourouxovho slovníka Dictionnaire de la Bible bolo toto poučenie nesmierne cenné, pretože smilstvo bolo v tých časoch medzi pohanmi bežným zvykom. — Skutky 15:29.
Rozmanitosť mravných noriem v priebehu dejín trvala so striedavými obdobiami tolerancie a prísnejších etických pravidiel. Homosexualita, v stredoveku silne odsudzovaná, bola za renesancie v Európe viac-menej tolerovaná. Keď sa za reformácie usadil v Ženeve Kalvín, zaviedol vo Švajčiarsku obdobie nekompromisnej morálnej prísnosti. Na druhej strane francúzska revolúcia o 200 rokov neskôr legalizovala predtým zavrhované hodnoty. Vyšla s novou „mravnou slobodou“ a uľahčila rozvod.
Dnešné rôznorodé mravné hodnoty
Dnes majú ľudia rôzne mravné hodnoty dokonca v tej istej spoločnosti. Jedni odporúčajú prísne mravné pravidlá, iní zasa hlásajú „slobodu“ morálky.
Mravné zákonníky sa rýchlo menia. „Pre väčšinu Francúzov má cudzoložstvo presný význam. Je negatívne a je v rozpore s dobrými mravmi,“ píše sa vo francúzskej knihe Francoscopie. Ten istý prameň však uvádza, že mnohí ďalší „už sa nepozerajú na manželskú neveru ako na únik, ale ako na právo, právo, ktoré by nemalo uviesť do pochybnosti náklonnosť, ktorú azda môže cítiť dvojica k sebe navzájom, ale naopak, môže ju dokonca obohatiť a posilniť.“
Ďalšia oblasť, v ktorej sa rýchlo zmenili etické hodnoty, je otázka potratu. Zatiaľ čo v niektorých krajinách je potrat stále zločinom, v iných sa pripúšťa, dokonca vyžaduje. Je zaujímavé, že Francúzska lekárska spoločnosť považovala potrat za zločin, dokiaľ nebol v roku 1974 legalizovaný. Dnes ho mnohí Francúzi považujú za mravne prijateľný.
Ale na čom je takáto morálka založená? Mali by byť naše morálne hodnoty len relatívne a smeli by sa meniť podľa okolností?
Človek si ustanovil svoje vlastné mravné hodnoty
V priebehu storočí ponúkali filozofi mnoho myšlienok, ktorými sa usilovali odpovedať na tieto otázky. Niektorí navrhovali ‚univerzálny mravný kódex‘, ale nemohli sa zhodnúť na tom, čia definícia mravnosti by mala byť normou.
Iní usudzovali, že správanie človeka by sa malo riadiť záujmom o blížneho. Avšak to, čo jeden považuje za ten pravý záujem o druhých, môže druhý človek vidieť inak. Napríklad otrokári po stáročia považovali za pravý záujem o otrokov, keď im dávali stravu a byt, no otroci zasa cítili, že pravý záujem o nich by mal viesť k oslobodeniu z otroctva.
Niet teda divu, že rozmanitosť i často protichodných názorov, ktoré mali filozofi na mravné hodnoty, mnohých ľudí poplietla. Ich vlastné idey nevytvorili žiadnu spoločnú normu mravnosti a filozofovanie tiež nepriviedlo ľudskú rodinu k pokoju a jednote. Mnohorakosť a protichodnosť ich názorov prinajmenšom doviedla stále viac ľudí k záveru, že osobná norma mravnosti každého človeka je práve taká dobrá ako norma „odborníkov“.
Preto dnes mnohí prijali názor francúzskeho filozofa Jeana–Paula Sartra, ktorý si myslel, že človek by mal byť sám svojím sudcom v mravných sporných otázkach. Toto zmýšľanie prijali aj mnohí návštevníci kostolov. Napríklad katolícke vrchnosti sú znepokojené tým, že mnohí katolíci sa už neriadia učením cirkvi v otázkach pohlavného života, a používajú antikoncepčné prostriedky, ktoré cirkev odsudzuje.
Dejiny nás teda učia, že ľudia si ustanovili všelijaké mravné zákonníky, ale po čase tieto zákonníky boli uvedené do pochybnosti, boli zmenené alebo zabudnuté. Avšak biblické zásady, o ktorých tu tiež bola reč, nepodliehajú rozmarom filozofov alebo premenám spoločnosti. Akú hodnotu majú tieto biblické zásady dnes? Je možné riadiť sa nimi?
[Zvýraznený text na strane 7]
„NEPOZERAJÚ NA MANŽELSKÚ NEVERU AKO NA ÚNIK, ALE AKO NA PRÁVO“