Barnabáš — „syn útechy“

KEDY si naposledy dostal útechu od priateľa? A kedy naposledy si ty niekomu poskytol útechu? Každý z nás z času na čas potrebuje povzbudenie a ako si len ceníme tých, ktorí nám ho láskyplne poskytujú! K utešovaniu patrí vyhradiť si čas na počúvanie, pochopenie a pomoc. Si pripravený robiť to?

Jedným človekom, ktorý takú ochotu prejavoval príkladným spôsobom, bol Barnabáš, ktorý „bol dobrý muž a plný svätého ducha a viery“. (Skutky 11:24) Prečo bolo možné povedať o Barnabášovi tieto slová? Akým konaním si zaslúžil takýto opis?

Štedrý pomocník

Jeho skutočné meno bolo Jozef, ale apoštoli mu dali opisné meno, ktoré veľmi dobre vystihovalo jeho charakter — Barnabáš, čo znamená „Syn útechy“.a (Skutky 4:36) Iba krátko predtým bol vytvorený kresťanský zbor. Niektorí sa domnievajú, že Barnabáš bol už skoršie jedným z Ježišových učeníkov. (Lukáš 10:1, 2) Či to tak bolo alebo nie, tento muž si počínal dobre.

Krátko po Letniciach roku 33 n. l. Barnabáš, Lévita z Cypru, dobrovoľne predal nejakú pôdu a peniaze dal apoštolom. Prečo to urobil? Správa v Skutkoch nám hovorí, že v tom čase medzi kresťanmi v Jeruzaleme „každému rozdeľovali podľa toho, čo potreboval“. Barnabáš zjavne videl potrebu a úprimne v tej veci niečo urobil. (Skutky 4:34–37) Možno mal isté prostriedky, ale neváhal ponúknuť i svoj hmotný majetok, i seba pre záujmy Kráľovstva.b „Všade, kde sa Barnabáš stretol s ľuďmi alebo so situáciami vyžadujúcimi povzbudenie, poskytol všetko povzbudenie, aké bol schopný poskytnúť,“ poznamenáva učenec F. F. Bruce. To je zjavné z ďalšej udalosti, v ktorej sa Barnabáš objavuje.

Okolo roku 36 n. l. sa Saul z Tarzu (budúci apoštol Pavol), v tom čase už kresťan, snažil spojiť s jeruzalemským zborom, „ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom“. Ako mohol presvedčiť zbor, že jeho obrátenie je úprimné a že to nie je len trik, aby mohol zbor ďalej pustošiť? „Barnabáš [mu] prišiel na pomoc a doviedol ho k apoštolom.“ — Skutky 9:26, 27; Galaťanom 1:13, 18, 19.

Dôvod, prečo Barnabáš dôveroval Saulovi, sa neuvádza. V každom prípade „Syn útechy“ sa zachoval v súlade so svojím menom, keď počúval Pavla a pomohol mu dostať sa zo zdanlivo beznádejnej situácie. I keď Saul sa potom vrátil do svojho rodného Tarzu, medzi týmito dvoma mužmi sa vytvorilo priateľstvo. V nasledujúcich rokoch to malo mať nemalý význam. — Skutky 9:30.

V Antiochii

Okolo roku 45 n. l. sa do Jeruzalema dostali správy o nezvyčajnom vývoji v sýrskej Antiochii — mnohí grécky hovoriaci obyvatelia toho mesta sa stávali veriacimi. Zbor poslal Barnabáša, aby zistil, aká je situácia, a aby tam organizoval dielo. Nemohli urobiť lepšiu voľbu. Lukáš hovorí: „Keď prišiel, vidiac Božiu nezaslúženú láskavosť, zaradoval sa a všetkých povzbudzoval, aby podľa predsavzatia svojho srdca zotrvali v Pánovi. Lebo to bol dobrý muž a plný svätého ducha a viery. A veľký zástup sa pripojil k Pánovi.“ — Skutky 11:22–24.

To ale nebolo všetko, čo robil. Podľa učenca Giuseppa Ricciottiho „Barnabáš bol praktický muž a hneď pochopil, že sa treba pustiť do práce, aby sa zabezpečilo, že po takom sľubnom kvitnutí bude bohatá žatva. Preto v prvom rade boli potrební ženci.“ Keďže Barnabáš pochádzal z Cypru, pravdepodobne bol zvyknutý na kontakty s Nežidmi. Možno sa cítil zvlášť spôsobilý na kázanie pohanom. Ale bol pripravený zapojiť do tejto vzrušujúcej a povzbudzujúcej činnosti aj ďalších.

Barnabáš myslel na Saula. Je veľmi pravdepodobné, že vedel o prorockom zjavení, ktoré dostal Ananiáš v čase Saulovho obrátenia, o tom, že tento bývalý prenasledovateľ je ‚vyvolenou nádobou, aby zaniesol Ježišovo meno národom‘. (Skutky 9:15) A tak sa Barnabáš vydal na cestu do Tarzu — na približne 200-kilometrovú cestu —, aby Saula vyhľadal. Potom títo dvaja spolupracovali ako partneri celý rok a „v Antiochii to bolo po prvý raz“, čo v tom čase „učeníkov božskou prozreteľnosťou nazvali Kresťanmi“. — Skutky 11:25, 26.

Za panovania Klaudia postihol rôzne časti Rímskej ríše krutý hlad. Podľa židovského historika Josepha v Jeruzaleme „mnohí ľudia zomreli pre nedostatok toho, čo bolo nutné na zaobstaranie potravy“. Preto sa učeníci v Antiochii „rozhodli, že každý z nich podľa svojej možnosti pošle podporu, aby poslúžila bratom bývajúcim v Judei; a toto aj urobili, pošlúc to starším prostredníctvom Barnabáša a Saula“. Keď títo dvaja túto úlohu plne vykonali, vrátili sa spolu s Jánom Markom do Antiochie, kde boli počítaní medzi prorokov a učiteľov zboru. — Skutky 11:29, 30; 12:25; 13:1.

Špeciálna misionárska úloha

Potom došlo k neobyčajnej udalosti. „Keď verejne slúžili Jehovovi a postili sa, svätý duch povedal: ‚Oddeľte mi zo všetkých Barnabáša a Saula pre dielo, ku ktorému som ich povolal.‘“ Predstav si to! Jehovov duch nariadil, aby tí dvaja dostali špeciálnu úlohu. „A tak títo vyslaní svätým duchom zišli do Seleucie a odtiaľ sa odplavili na Cyprus.“ Aj Barnabáš mohol byť právom nazvaný apoštolom čiže tým, ktorý je vyslaný. — Skutky 13:2, 4; 14:14.

Keď precestovali Cyprus a obrátili Sergia Paula, rímskeho provinčného miestodržiteľa tohto ostrova, išli ďalej do Pergy na južnom pobreží Malej Ázie, kde od nich odišiel Ján Marek a vrátil sa do Jeruzalema. (Skutky 13:13) Zdá sa, že dovtedy mal vedúcu úlohu Barnabáš, možno ako skúsenejší partner. Od toho času sa však vedenia ujíma Saul (teraz nazývaný Pavol). (Porovnaj Skutky 13:7, 13, 16; 15:2.) Urazil Barnabáša takýto vývoj? Nie, bol to zrelý kresťan a pokorne uznal, že Jehova používa mocným spôsobom aj jeho partnera. Jehova chcel, aby prostredníctvom nich počuli dobré posolstvo aj ďalšie územia.

A skutočne, skôr než boli títo dvaja vyhnaní z Antiochie v Pisídii, celá oblasť počula od Pavla a Barnabáša Božie Slovo a mnohí posolstvo prijali. (Skutky 13:43, 48–52) V Ikóniu „uverilo veľké množstvo Židov i Grékov“. To Pavla a Barnabáša podnietilo, aby tam strávili značné množstvo času a ‚smelo hovorili s mocou od Jehovu, ktorý spôsobil, aby sa ich rukami diali znamenia a predzvesti‘. Keď sa títo dvaja dopočuli, že bolo zosnované sprisahanie a chcú ich ukameňovať, konali múdro, keď utiekli a pokračovali vo svojej práci v Lykaonii, Lystre a Derbe. Napriek zážitkom v Lystre, pri ktorých bol ohrozený ich život, Barnabáš i Pavol naďalej „posilňovali duše učeníkov a povzbudzovali ich, aby zotrvali vo viere, a hovorili: ‚Do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia.‘“ — Skutky 14:1–7, 19–22.

Títo dvaja dynamickí kazatelia sa nedali zastrašiť. Naopak, vrátili sa na miesta, kde sa už predtým stretli so zúrivým odporom, aby upevnili nových kresťanov, a pravdepodobne pomáhali spôsobilým mužom ujímať sa vedenia v nových zboroch.

Otázka obriezky

Asi 16 rokov po Letniciach roku 33 n. l. bol Barnabáš zapojený do historickej udalosti týkajúcej sa otázky obriezky. „Z Judey prišli [do sýrskej Antiochie] istí muži a učili bratov: ‚Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho zvyku, nemôžete byť zachránení.‘“ Barnabáš a Pavol zo skúseností vedeli, že to tak nie je, a vyjadrovali voči tomu námietky. Ale miesto toho, že by presadili svoju autoritu, uznali, že je to otázka, ktorá má byť vyriešená na úžitok celého spoločenstva bratov. A tak tú otázku predložili vedúcemu zboru v Jeruzaleme, kde ich správy napomohli túto otázku vyriešiť. Potom Pavol a Barnabáš, opísaní ako ‚milovaní, ktorí vydali svoje duše pre meno nášho Pána Ježiša Krista‘, boli medzi tými, ktorí boli určení, aby oznámili rozhodnutie bratom v Antiochii. Keď bol prečítaný list vedúceho zboru a odzneli ďalšie prejavy, zbor sa ‚radoval z povzbudenia‘ a bol ‚posilnený‘. — Skutky 15:1, 2, 4, 25–32.

‚Ostrý výbuch hnevu‘

Po toľkých kladných správach o Barnabášovi by sme si mohli myslieť, že azda nikdy nedokážeme napodobniť jeho príklad. Ale „Syn útechy“ bol nedokonalý, tak ako každý z nás. Keď spolu s Pavlom plánovali druhú misionársku cestu, aby navštívili zbory, vznikol spor. Barnabáš bol odhodlaný vziať so sebou svojho bratranca Jána Marka, ale Pavol to nepovažoval za správne, lebo Ján Marek od nich na prvej misionárskej ceste odišiel. Došlo „k ostrému výbuchu hnevu, takže sa od seba oddelili. Barnabáš vzal so sebou Marka a odplavil sa na Cyprus“, zatiaľ čo „Pavol si vybral Sílasa a odišiel“ iným smerom. — Skutky 15:36–40.

Aké smutné! Napriek tomu táto príhoda nám o Barnabášovej osobnosti hovorí ešte niečo iné. „Barnabášovi slúži na nehynúcu česť, že bol ochotný podstúpiť isté riziko a prejaviť Markovi dôveru druhý raz,“ hovorí jeden učenec. Ako naznačuje tento pisateľ, je dosť možné, že „dôvera, ktorú Barnabáš [Markovi] prejavil, pomohla obnoviť jeho sebadôveru a poslúžila na jeho podnietenie k obnovenej zodpovednosti“. Ako sa ukázalo, táto dôvera bola úplne oprávnená, lebo prišiel deň, keď aj Pavol uznal Markovu užitočnosť v kresťanskej službe. — 2. Timotejovi 4:11; porovnaj Kolosanom 4:10.

Barnabášov príklad nás môže podnietiť, aby sme si nachádzali čas na to, aby sme počúvali, pochopili a povzbudzovali skľúčených a aby sme poskytovali praktickú pomoc všade, kde vidíme, že je potrebná. Záznam o Barnabášovej ochote slúžiť bratom s miernosťou a odvahou, ako aj výborné výsledky, ktoré to prinieslo, sú samy osebe povzbudením. Akým požehnaním je, keď dnes máme v našich zboroch ľudí, ako bol Barnabáš!

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 23]

Barnabáš „bol dobrý muž a plný svätého ducha a viery“