Piata kapitola

Majstrovské dielo — čo sa za ním skrýva?

AKO bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách, novodobé vedecké objavy poskytujú hojnosť presvedčivých dokladov o tom, že vesmír i život na zemi mali začiatok. Čo spôsobilo ich vznik?

Po štúdiu dostupných dokladov mnohí prišli k záveru, že musí existovať nejaká Prvotná Príčina. No možno váhajú pripísať tejto Príčine osobnosť. Takáto váhavosť hovoriť o Stvoriteľovi sa zrkadlí v postojoch niektorých vedcov.

Napríklad Albert Einstein bol presvedčený, že vesmír mal začiatok, a vyjadril túžbu „vedieť, ako Boh stvoril svet“. No Einstein nepriznával, že verí v osobného Boha; hovoril o kozmickom „náboženskom cítení, ktoré nepozná žiadne dogmy a žiadneho Boha vytvoreného na ľudský obraz“. Podobne aj laureát Nobelovej ceny, chemik Keniči Fukui, vyjadril vieru vo veľkolepý systém vo vesmíre. Povedal, že „túto veľkolepú prepojenosť a systém možno vyjadriť slovami ako ,absolútno‘ alebo ,Boh‘“. Ale on to nazval „osobitosť prírody“.

Všimli ste si, že taká viera v neosobnú príčinu je v mnohom podobná východným náboženským názorom? Mnohí Orientálci veria, že príroda začala existovať sama od seba. Táto predstava je vyjadrená aj v čínskych znakoch pre prírodu, ktoré doslova znamenajú „samo sa stáva“ alebo „existuje samo od seba“. Einstein bol presvedčený, že jeho kozmické náboženské zmýšľanie je dobre vyjadrené v budhizme. Budha sa nazdával, že nie je dôležité, či na vzniku vesmíru a ľudí mal nejaký podiel Stvoriteľ. Podobne ani šintoizmus nedáva nijaké vysvetlenie toho, ako začala existovať príroda, a šintoisti veria, že bohovia sú duchovia mŕtvych, ktorí môžu splynúť s prírodou.

Je zaujímavé, že takéto názory nie sú veľmi odlišné od názorov, ktoré boli populárne v starovekom Grécku. Filozof Epikuros (341–270 pred n. l.) vraj veril, že ,bohovia sú príliš vzdialení na to, aby vám mohli uškodiť alebo pomôcť‘. Človeka považoval za produkt prírody, ktorý pravdepodobne vznikol abiogenézou a prirodzeným výberom najschopnejšieho. Možno ste teraz postrehli, že podobné predstavy, aké majú ľudia dnes, rozhodne nie sú ničím novým.

V čase epikurovcov žili aj grécki stoici, ktorí prírodu stavali do úlohy Boha. Domnievali sa, že keď ľudia zomrú, neosobná energia z nich je reabsorbovaná do mora energie, ktoré tvorí Boha. Mysleli si, že najvyšším dobrom je žiť v súlade s prírodnými zákonmi. Počuli ste už podobné názory aj v našej dobe?

Spor o osobného Boha

No nemali by sme všetky informácie zo starovekého Grécka zamietať ako starodávne historky. V čase, keď boli bežné takéto názory, istý známy učiteľ v prvom storočí predniesol jednu z najvýznamnejších rečí v dejinách. Túto reč zaznamenal lekár a historik Lukáš a nájdeme ju v 17. kapitole knihy Skutky apoštolov. Môže nám pomôcť dotvoriť si názor na Prvotnú Príčinu a pochopiť, ako do tohto obrazu zapadáme my. Ako by však mohla nejaká reč prednesená pred 1900 rokmi ovplyvniť dnes život úprimných ľudí, ktorí hľadajú zmysel života?

Tým známym učiteľom bol Pavol, ktorý bol privedený pred najvyšší súd v Aténach. Stál tam zoči-voči epikurovcom a stoikom, ktorí neverili v osobného Boha. Pavol sa vo svojich úvodných slovách zmienil o tom, že v ich meste videl oltár s nápisom „Neznámemu Bohu“ ​(po grécky Agnóstó Theó). Čo je zaujímavé, niektorí si myslia, že biológ Thomas H. Huxley (1825–1895) narážal práve na to, keď zaviedol termín „agnostik“. Huxley uplatnil toto slovo na tých, ktorí si myslia, že „prvotná príčina (Boh) a hlavná podstata vecí je neznáma a nepoznateľná“. Ale je Stvoriteľ naozaj „nepoznateľný“, ako si mnohí myslia?

To je, otvorene povedané, chybné vysvetlenie Pavlových slov; Pavol mal na mysli niečo iné. Nechcel povedať, že Stvoriteľ je nepoznateľný. Povedal iba to, že týmto Aténčanom Stvoriteľ nie je známy. Pavol nemal k dispozícii toľko vedeckých dokladov o existencii Stvoriteľa, ako máme my dnes. No nemal pochybnosti o tom, že existuje osobný, inteligentný Projektant, ktorého vlastnosti sú pre nás príťažlivé. Všimnime si, čo potom Pavol povedal ďalej:

„Komu teda nevedomky prejavujete zbožnú oddanosť, toho vám zvestujem. Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, súc Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch vytvorených rukami, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, lebo sám dáva všetkým život a dych a všetko. A vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu.“ ​(Skutky 17:23–26) Nie je to zaujímavý smer uvažovania?

Pavol nechcel povedať, že Boha nie je možné spoznať, ale zdôraznil, že tí, ktorí postavili ten aténsky oltár, a tiež mnohí z jeho poslucháčov Boha ešte nepoznajú. Pavol ich potom nabádal — a vlastne všetkých, ktorí odvtedy čítali jeho reč —, aby sa snažili spoznať Stvoriteľa, lebo „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27) Môžete si všimnúť, ako Pavol taktne upozornil na skutočnosť, že doklady o existencii Stvoriteľa všetkých vecí môžeme získať pozorovaním jeho stvorenia. Tak môžeme rozpoznať aj niektoré jeho vlastnosti.

Preskúmali sme rôzne skupiny dokladov, ktoré poukazujú na Stvoriteľa. Jednou z nich je obrovský, inteligentne organizovaný vesmír, ktorý evidentne mal začiatok. Ďalšou je život na zemi vrátane organizovanosti zjavnej v bunkách nášho tela. A treťou skupinou dokladov je náš mozog a s ním spojené uvedomovanie si samého seba a náš záujem o budúcnosť. Ale pozrime sa teraz na dva ďalšie príklady majstrovskej práce Stvoriteľa, ktoré sa nás denne dotýkajú. Pritom si položte otázku: ,Čo mi to hovorí o osobnosti Toho, ktorý to všetko projektoval a vytvoril?‘

Čo sa učíme z jeho majstrovského diela?

Už samotné pozorovanie stvorenia veľa hovorí o Stvoriteľovi. Pavol sa pri inej príležitosti zmienil o jednom takom príklade, keď zástupu ľudí v Malej Ázii povedal: „V minulých pokoleniach [Stvoriteľ] dovolil všetkým národom, aby šli vlastnou cestou, i keď nezostal bez svedectva tým, že robil dobro, keď vám dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal vaše srdcia pokrmom a veselosťou.“ ​(Skutky 14:16, 17) Všimnime si tento Pavlov príklad, ktorý ukazuje, ako Stvoriteľ poskytovaním pokrmu pre ľudstvo svedčí o svojej osobnosti.

V niektorých krajinách dnes ľudia možno považujú za samozrejmé, že majú jedlo. Inde zas mnohí bojujú o to, aby ho vôbec mali dosť na nasýtenie. V obidvoch prípadoch už aj možnosť mať nejakú posilňujúcu potravu závisí od múdrosti a dobroty nášho Stvoriteľa.

Pokrm pre človeka i pre zvieratá je výsledkom zložitých cyklov — vrátane kolobehu vody, kolobehu uhlíka, kolobehu fosforu a kolobehu dusíka. Všeobecne sa vie, že v životne dôležitom procese fotosyntézy rastliny využívajú ako surovinu na produkciu cukrov oxid uhličitý a vodu a ako zdroj energie využívajú slnečné svetlo. Okrem toho, v priebehu fotosyntézy rastliny uvoľňujú kyslík. Dalo by sa to nazvať „výrobným odpadom“? Pre nás je tento vedľajší produkt sotva odpadom. Kyslík je pre človeka absolútne nevyhnutný na dýchanie a využívame ho aj pri metabolizovaní čiže spaľovaní potravy v našom tele. Vydychujeme potom oxid uhličitý, ktorý rastliny recyklujú ako surovinu potrebnú pri fotosyntéze. Možno ste tento proces skúmali už pri štúdiu základov prírodných vied, ale tým sa nestáva ani menej dôležitým, ani menej úžasným. A to je len jedna vec.

V bunkách nášho tela i v bunkách zvierat má pri prenose energie veľmi dôležitú úlohu fosfor. Odkiaľ získavame fosfor? Opäť z rastlín. Rastliny absorbujú anorganické fosfáty z pôdy a premieňajú ich na organické fosfáty. My konzumujeme rastliny, ktoré obsahujú fosfor v tejto forme, a využívame ho pri životne dôležitých funkciách. Fosfor sa potom vracia do pôdy vo forme „odpadu“ z tela, ktorý môžu rastliny znova absorbovať.

Potrebujeme aj dusík, ktorý je súčasťou každej molekuly bielkoviny a DNA v našom tele. Ako získavame tento prvok, ktorý je taký nevyhnutný pre náš život? Hoci asi 78 percent vzduchu okolo nás tvorí dusík, ani rastliny, ani zvieratá ho nedokážu absorbovať priamo. Preto dusík zo vzduchu musí byť najprv premenený na iné formy, a až potom ho môžu prijať rastliny a neskôr zužitkovať ľudia a zvieratá. Ako prebieha táto premena čiže viazanie vzdušného dusíka? Rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je pôsobenie blesku.a Viazanie vzdušného dusíka uskutočňujú aj baktérie, ktoré žijú v hľuzkách na koreňoch strukovín, ako je hrach, sója a lucerna. Tieto baktérie premieňajú atmosférický dusík na látky, ktoré môžu rastliny využívať. Keď potom jete listovú zeleninu, prijímate dusík, ktorý vaše telo potrebuje na tvorbu bielkovín. Je zaujímavé, že niektoré druhy strukovín nájdeme aj v tropických dažďových pralesoch, na púštiach a dokonca v tundre. A keď je nejaká oblasť zničená ohňom, strukoviny sú obyčajne prvými rastlinami, ktoré tu znova vyrastú.

Aké úžasné recyklačné systémy! Každý z nich využíva odpad z iných cyklov. Potrebná energia prichádza hlavne z nášho slnka — čistého, nekonečného a stabilného zdroja. Ako to kontrastuje s ľudskými snahami recyklovať rôzne materiály! Ani tie ľudské výrobky, ktoré sú označované ako prijateľné pre životné prostredie, nemusia prispievať k čistejšej planéte, a to pre zložitosť ľudských recyklačných systémov. Časopis U.S.News & World Report k tomu poznamenal, že výrobky by mali byť navrhované tak, aby sa ich vysoko hodnotné zložky dali recykláciou získať späť. Či nevidíme práve to v týchto prírodných cykloch? Teda čo tieto cykly odhaľujú o predvídavosti a múdrosti Stvoriteľa?

Nestranný a spravodlivý

Aby sme mohli pochopiť niektoré ďalšie vlastnosti Stvoriteľa, zamerajme pozornosť na iný systém — imunitný systém v našom tele. Aj tu hrajú úlohu baktérie.

„Hoci záujem človeka o baktérie sa často sústreďuje na ich škodlivé účinky,“ uvádza The New Encyclopædia Britannica, „väčšina baktérií je pre ľudí neškodná a mnohé z nich sú v skutočnosti užitočné.“ Áno, sú životne dôležité. Baktérie hrajú kľúčovú úlohu v kolobehu dusíka, ktorý bol práve spomenutý, a tiež v kolobehoch, ktoré súvisia s oxidom uhličitým a s niektorými prvkami. A baktérie potrebujeme aj v našej tráviacej sústave. Len v našom hrubom čreve žije asi 400 druhov baktérií a tie pomáhajú syntetizovať vitamín K a spracúvať odpad. Ďalší úžitok máme z toho, že baktérie pomáhajú kravám premeniť trávu na mlieko. Iné baktérie sú nevyhnutné pri kvasení — pri výrobe syra, jogurtu, pri príprave kyslých uhoriek, kyslej kapusty a čalamády. Čo však vtedy, keď sa baktérie dostanú v našom tele tam, kam nepatria?

Vtedy sa až dva bilióny bielych krviniek v našom tele pustia do boja s baktériami, ktoré by nám mohli uškodiť. Daniel E. Koshland ml., redaktor časopisu Science, vysvetľuje: „Imunitný systém je vybavený tak, aby rozoznal cudzích votrelcov. Aby to mohol robiť, produkuje rádovo 10¹¹ [100 000 000 000] rôznych druhov imunologických receptorov, takže nech by mal votrelec akýkoľvek tvar alebo podobu, vždy sa nájde nejaký komplementárny receptor, ktorý votrelca rozozná a zničí.“

Jeden typ bunky, ktorý naše telo používa na boj s votrelcami, je makrofág; jeho názov znamená „veľký požierač“, čo je výstižné, lebo táto bunka požiera cudzorodé látky v našej krvi. Napríklad keď makrofág pohltí vírus, rozštiepi ho na malé fragmenty. Potom na povrchu vystaví určitú bielkovinu z vírusu. Táto malá bielkovinová značka slúži ako červená zástavka pre náš imunitný systém a spustí alarm — v našom vnútri sa voľne pohybujú cudzorodé organizmy. Keď iná bunka v imunitnom systéme, pomocná T-bunka, rozozná bielkovinu vírusu, vymení si chemické signály s makrofágom. Tieto chemické látky sú samy osebe zvláštnymi bielkovinami, ktoré majú ohromujúce množstvo funkcií, ktorými regulujú a zintenzívňujú reakciu nášho imunitného systému na inváziu. Tento proces vedie k silnému boju proti konkrétnemu typu vírusu. Preto sa nám infekcie obyčajne podarí prekonať.

Tieto procesy sú v skutočnosti oveľa komplikovanejšie, ale už aj tento krátky opis prezrádza zložitosť nášho imunitného systému. Ako sme získali tento komplikovaný mechanizmus? Máme ho bezplatne, bez ohľadu na finančnú situáciu alebo spoločenské postavenie našej rodiny. Porovnajme to s nerovnosťou v zdravotnej starostlivosti o väčšinu ľudí. „Podľa WHO [Svetovej zdravotníckej organizácie] je zväčšujúca sa nerovnosť doslova otázkou života a smrti, keďže chudobní platia cenu za sociálnu nerovnosť svojím zdravím,“ napísal generálny riaditeľ WHO Dr. Hiroši Nakadžima. Môžete teda pochopiť, prečo sa jeden z obyvateľov slumov v São Paule sťažuje: „Dobrá zdravotná starostlivosť je pre nás ako vec vystavená za sklom v luxusnom nákupnom stredisku. Môžeme sa na ňu síce pozerať, ale je pre nás nedosiahnuteľná.“ Milióny ľudí na celom svete majú podobné pocity.

Takáto nespravodlivosť podnietila Alberta Schweitzera, aby odišiel do Afriky poskytovať lekársku starostlivosť chudobným, a jeho úsilie mu vynieslo Nobelovu cenu. Aké vlastnosti pripisujete mužom a ženám, ktorí robia podobné dobré skutky? Pravdepodobne si uvedomujete, že majú lásku k ľudstvu a zmysel pre spravodlivosť, keď sú presvedčení, že aj ľudia v rozvojových krajinách majú právo na lekársku starostlivosť. Ako je to potom s Darcom úžasného imunitného systému, ktorý je v nás zabudovaný bez ohľadu na našu finančnú situáciu či spoločenské postavenie? Nesvedčí to veľmi výrazne o Stvoriteľovej láske, nestrannosti a spravodlivosti?

Spoznať Stvoriteľa

Spomínané systémy sú len základnými príkladmi majstrovskej práce Stvoriteľa, ale neprezrádzajú snáď, že je to skutočná a inteligentná osoba, ktorej vlastnosti a činy nás k nej priťahujú? A mohli by sme uvažovať o mnohých ďalších príkladoch. Pravdepodobne však z bežného života viete, že iba pozorovať prácu nejakého človeka nemusí stačiť na to, aby sme ho dobre spoznali. Keby sme o ňom nezískali úplný obraz, mohlo by sa dokonca stať, že by sme ho zle pochopili! A keby bol ten človek nesprávne vykresľovaný alebo ohováraný, nebolo by dobré stretnúť sa s ním a vypočuť si jeho samého? V rozhovore s ním by sme mohli zistiť, ako reaguje za rôznych okolností a aké má vlastnosti.

Samozrejme, s mocným Stvoriteľom vesmíru sa nemôžeme rozprávať tvárou v tvár. No tento Tvorca o sebe ako o skutočnej osobe veľa prezradil v knihe, ktorá je celá alebo po častiach dostupná vo vyše 2000 jazykoch vrátane vášho. Táto kniha — Biblia — vás povzbudzuje, aby ste spoznali Stvoriteľa a vypestovali si k nemu vzťah: „Priblížte sa k Bohu,“ hovorí, „a on sa priblíži k vám.“ Biblia ukazuje aj to, ako sa môžete stať jeho priateľom. (Jakub 2:23; 4:8) Mali by ste o to záujem?

Ak áno, pozývame vás, aby ste pouvažovali o Stvoriteľovej faktickej a pútavej správe o jeho stvoriteľských činoch.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 79]

Rozumný záver

Vedci všeobecne uznávajú, že vesmír mal začiatok. Väčšina tiež súhlasí s tým, že pred týmto začiatkom muselo existovať niečo reálne. Niektorí vedci hovoria o vždy existujúcej energii. Ďalší trvajú na tom, že predexistenčným stavom bol prvotný chaos. Nech sa použijú akékoľvek výrazy, väčšina predpokladá existenciu niečoho — niečoho bez začiatku —, čo siaha do nekonečna.

Hlavná otázka sa teda zužuje na to, či si myslíme, že ide o niečo večné, alebo o niekoho večného. Keď vezmete do úvahy to, čo sa veda dozvedela o vzniku a charaktere vesmíru a života v ňom, ktorá z týchto alternatív sa vám zdá rozumnejšia?

[Rámček na strane 80]

„Každý z prvkov nevyhnutných pre život — uhlík, dusík, síra — premieňajú baktérie z anorganickej, plynnej zlúčeniny na formu, ktorú môžu využiť rastliny i zvieratá.“ — The New Encyclopædia Britannica.

[Nákres/obrázok na strane 78]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

K akému záveru ste prišli vy?

Náš vesmír

↓ ↓

Nemal Mal

začiatok začiatok

↓ ↓

Nemal pôvodcu Mal pôvodcu

↓ ↓

Bolo ním NIEČO Bol ním NIEKTO

večné večný

[Obrázok na strane 75]

Mnoho Orientálcov si myslí, že príroda vznikla sama od seba

[Obrázok na strane 76]

Pavol predniesol podnetnú reč o Bohu, keď stál na tomto pahorku, s Akropolou v pozadí

[Obrázok na strane 83]

Boh dal každému z nás imunitný systém, ktorý prevyšuje všetko, čo môže poskytnúť moderná lekárska veda