Biblická kniha číslo 48 — Galaťanom
Pisateľ: Pavol
Miesto písania: Korint alebo Sýrska Antiochia
Písanie dokončené: asi 50–52 n. l.
1. Ktoré zbory sú oslovené v liste Galaťanom; a ako a kedy boli zorganizované?
GALATSKÉ zbory, ktoré Pavol oslovil v Galaťanom 1:2, zahŕňali zrejme Pisídsku Antiochiu, Ikónium, Lystru a Derbe — miesta v rôznych oblastiach, ale všetky v tejto rímskej provincii, Galácii. Skutky 13. a 14. kapitola hovoria o Pavlovej a Barnabášovej prvej misijnej ceste týmto územím, ktorá viedla k organizovaniu galatských zborov. Pozostávali zo Židov i Nežidov, nepochybne vrátane Keltov čiže Galov. To bolo krátko po Pavlovej návšteve v Jeruzaleme okolo roku 46 n. l. — Sk. 12:25.
2. a) Aký bol výsledok Pavlovej druhej cesty v Galácii, avšak čo potom nasledovalo? b) Ako medzitým Pavol pokračoval vo svojej ceste?
2 V roku 49 n. l. sa Pavol so Sílasom vydali na svoju druhú misijnú cestu do galatského územia. Výsledkom cesty bolo to, že sa „zbory upevňovali vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň“. (Sk. 16:5; 15:40, 41; 16:1, 2) Avšak hneď za nimi prišli falošní učitelia, ktorí presadzovali judaizmus a prehovorili niektorých v galatských zboroch, aby uverili, že obriezka a zachovávanie Mojžišovho zákona sú podstatnou časťou pravého kresťanstva. Pavol zatiaľ cestoval ďalej okolo Mýzie do Macedónie a Grécka a nakoniec prišiel do Korintu, kde strávil s bratmi vyše osemnásť mesiacov. Potom v roku 52 n. l. odišiel cez Efez do Sýrskej Antiochie, svojej domovskej základne, kam prišiel ešte v tom istom roku. — Sk. 16:8, 11, 12; 17:15; 18:1, 11, 18–22.
3. Odkiaľ a približne kedy bol napísaný list Galaťanom?
3 Kde a kedy napísal Pavol list Galaťanom? Nepochybne ho napísal, akonáhle dostal správu o činnosti zástancov judaizmu. To mohlo byť v Korinte, Efeze alebo v Sýrskej Antiochii. Mohlo to byť počas jeho osemnásťmesačného pobytu v Korinte v rokoch 50–52 n. l. Pavol tam bol dosť dlho, aby ho zastihla správa z Galácie. Efez je nepravdepodobný, lebo tam sa zdržal len krátko na spiatočnej ceste. Potom však ‚nejaký čas pobudol‘ vo svojej domovskej základni v Sýrskej Antiochii v lete roku 52 n. l. A keďže bolo medzi týmto mestom a Malou Áziou dobré spojenie, je možné, že dostal správu o zástancoch judaizmu tam a napísal v tom čase odtiaľ svoj list Galaťanom. — Sk. 18:23.
4. Čo list odhaľuje o Pavlovom apoštolstve?
4 List označuje Pavla za „apoštola nie od ľudí ani nie prostredníctvom človeka, ale prostredníctvom Ježiša Krista a Boha, Otca“. Odhaľuje tiež mnoho skutočností o Pavlovom živote a apoštolstve a dokazuje, že ako apoštol pracoval v jednote s apoštolmi v Jeruzaleme, a že dokonca uplatnil svoju moc, aby pokarhal iného apoštola, Petra. — Gal. 1:1, 13–24; 2:1–14.
5. Ktoré skutočnosti potvrdzujú vierohodnosť a kanonicitu listu Galaťanom?
5 Ktoré skutočnosti potvrdzujú vierohodnosť a kanonicitu listu Galaťanom? Menovite sa o ňom zmieňuje vo svojich spisoch Ireneus, Klement Alexandrijský, Tertulián a Origenes. Navyše ho obsahujú dôležité biblické rukopisy: Sinajský, Alexandrijský, Vatikánsky č. 1209, Codex Ephraemi Syri rescriptusi, Codex Bezae a papyrus Chester Beatty č. 2 (P46). Okrem toho je v plnom súlade s ďalšími spismi Gréckych písiem a aj s Hebrejskými písmami, na ktoré sa často odvoláva.
6. a) Ktoré dva body potvrdzuje list Galaťanom? b) Čím sa odlišovalo písanie tohto listu? Čo zdôrazňuje?
6 Pavol dokazuje vo svojom mocnom a závažnom liste „galatským zborom“, 1. že je pravým apoštolom (skutočnosť, ktorú sa zástancovia judaizmu snažili spochybniť) a 2. že ospravedlnenie je z viery v Krista Ježiša, nie zo skutkov Zákona, a preto pre kresťanov obriezka nie je potrebná. Pavol mal vo zvyku dávať svoje epištoly písať tajomníkovi, ale Galaťanom napísal sám ‚veľkými písmenami vlastnou rukou‘. (6:11) Obsah knihy bol nanajvýš dôležitý pre Pavla i pre Galaťanov. Kniha zdôrazňuje ocenenie pre slobodu, ktorú majú praví kresťania prostredníctvom Ježiša Krista.
OBSAH GALAŤANOM
7, 8. a) Čo Pavol dokazuje o dobrom posolstve? b) Ako bol Pavol schválený za apoštola pre neobrezaných a ako dokázal svoju autoritu v spojitosti s Kéfasom?
7 Pavol obhajuje svoje apoštolstvo (1:1–2:14). Po pozdrave zborom v Galácii sa Pavol čuduje, že tak rýchlo odchádzajú k inému druhu dobrého posolstva a dôrazne vyhlasuje: „Aj keby sme vám však my alebo anjel z neba azda oznamovali ako dobré posolstvo niečo iné než to, čo sme vám oznamovali ako dobré posolstvo, nech je prekliaty.“ Dobré posolstvo, ktoré oznamuje, nie je niečo ľudské ani o ňom nebol poučovaný, iba „zjavením od Ježiša Krista“. Pavol ako horlivý zástanca judaizmu predtým prenasledoval Boží zbor, ale potom ho Boh povolal svojou nezaslúženou láskavosťou, aby oznamoval národom dobré posolstvo o jeho Synovi. Až po troch rokoch po svojom obrátení šiel do Jeruzalema, kde videl z apoštolov len Petra, ale aj Jakuba, Pánovho brata. Zborom v Judei nebol osobne známy, hoci o ňom počuli a začali kvôli nemu ‚oslavovať Boha‘. — 1:8, 12, 24.
8 Po štrnástich rokoch šiel Pavol opäť do Jeruzalema a osobne vysvetlil dobré posolstvo, ktoré zvestoval. Od jeho druha Títa, hoci bol Grék, sa nevyžadovalo, aby bol obrezaný. Keď Jakub, Kéfas a Ján videli, že Pavlovi bolo zverené dobré posolstvo pre tých, ktorí sú neobrezaní, tak ako mal Peter dobré posolstvo pre obrezaných, podali jemu a Barnabášovi pravicu na dôkaz spoluúčasti, aby išli k národom, zatiaľ čo oni išli k obrezaným. Keď Kéfas prišiel do Antiochie a nechodil zo strachu pred obrezanou triedou „priamo podľa pravdy dobrého posolstva“, Pavol ho pred všetkými pokarhal. — 2:14.
9. Na základe čoho je kresťan vyhlásený za spravodlivého?
9 Vyhlásení za spravodlivých z viery, nie zo zákona (2:15–3:29). My Židia vieme, dokazuje Pavol, „že človek nie je vyhlásený za spravodlivého zo skutkov zákona, ale iba prostredníctvom viery v Krista Ježiša“. Pavol teraz žije v spojení s Kristom a je živý vierou, aby konal Božiu vôľu. „Ak je spravodlivosť prostredníctvom zákona, Kristus vlastne zomrel nadarmo.“ — 2:16, 21.
10. Čo treba na získanie Božieho požehnania a aký bol teda účel Zákona?
10 Sú Galaťania takí nerozumní, aby verili, že keď na začiatku dostali ducha na základe viery, môžu dokončiť službu Bohu skutkami Zákona? Počutie prostredníctvom viery sa cení tak ako v prípade Abraháma, ktorý „uveril Jehovovi a počítalo sa mu to za spravodlivosť“. Teraz sú podľa Božieho sľubu ‚tí, čo sa pridŕžajú viery, požehnaní spolu s Abrahámom‘. Boli prepustení z kliatby Zákona Kristovou smrťou na kole. Kristus je Abrahámovo Semeno, a Zákon, ktorý bol daný o 430 rokov neskôr, neruší sľub o Semene. Aký bol teda vlastne účel Zákona? Bol „naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi, aby sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery“. Teraz už nie sme pod vychovávateľom a niet ani rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo všetci sú jedno v spojení s Ježišom Kristom a sú „naozaj Abrahámovým semenom, dedičmi sľubu“. — 3:6, 9, 24, 29.
11. a) Na aké prepustenie Galaťania nedbajú? b) Ako Pavol znázorňuje kresťanskú slobodu?
11 Stojte pevne v kresťanskej slobode (4:1 až 6:18). Boh vyslal svojho Syna, aby prepustil tých, ktorí sú pod Zákonom, aby boli „prijatí za synov“. (4:5) Teda prečo sa vracať späť do otroctva slabých a biednych základných vecí? Galaťania teraz zachovávajú dni a mesiace a obdobia a roky, a preto sa Pavol obáva, že jeho práca v ich prospech bola márna. Pri prvej návšteve ho u nich prijali ako Božieho anjela. Stal sa vari teraz ich nepriateľom, pretože im hovorí pravdu? Nech si tí, ktorí chcú byť pod Zákonom vypočujú, čo hovorí Zákon: Abrahám získal dvoch synov od dvoch žien. Jedna žena, slúžka Hagar, zodpovedá národu telesného Izraela, viazaného k Jehovovi zmluvou Zákona prostredníctvom Mojžiša. Táto zmluva rodí deti do otroctva. Ale slobodná žena, Sára, zodpovedá Jeruzalemu hore, ktorý, ako hovorí Pavol, „je slobodný a on je našou matkou“. Pavol sa pýta: „Čo napriek tomu hovorí Písmo?“ Toto: „Syn slúžky v žiadnom prípade nebude dedičom so synom slobodnej.“ A my nie sme deťmi slúžky, „ale slobodnej“. — 4:30, 31.
12. a) Ako musia Galaťania teraz chodiť? b) Aký dôležitý protiklad Pavol uvádza?
12 Tak obriezka ako neobriezka nemá nijakú hodnotu, vysvetľuje Pavol. Dôležitá je viera, ktorá pôsobí cez lásku. Celý Zákon je naplnený vo výroku: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba.“ Choďte stále duchom, veď „ak ste vedení duchom, nie ste pod zákonom“. Pokiaľ ide o skutky tela, Pavol vopred varuje, „že tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo“. Ako úplný protiklad opisuje ovocie ducha, proti ktorému niet zákona a pripája: „Ak žijeme duchom, duchom aj poriadne choďme“ a odložme sebectvo a závisť. — 5:14, 18, 21, 25.
13. Ako je naplnený Kristov zákon a čo je životne dôležité?
13 Ak človek urobí dajaký chybný krok, skôr než si to uvedomí, musia sa tí, ktorí sú duchovne spôsobilí, pokúsiť obnoviť ho „v duchu miernosti“. Kresťania plnia Kristov zákon, keď si navzájom nesú bremená, ale každý by mal niesť svoj vlastný náklad tak, že dokazuje, aké je jeho vlastné dielo. Človek bude žať podľa toho, čo rozsieva: buď porušenosť od tela, alebo večný život od ducha. Tí, ktorí chcú, aby boli Galaťania obrezaní, idú len za tým, aby sa páčili ľuďom a vyhli sa prenasledovaniu. Životne dôležitá nie je obriezka či neobriezka, ale nové stvorenie. Pokoj a milosrdenstvo budú s tými, ktorí riadne chodia podľa tohto pravidla, i s „Božím Izraelom“. — 6:1, 16.
PREČO JE UŽITOČNÁ
14. Aký príklad tu Pavol dáva pre dozorcov?
14 List Galaťanom predstavuje Pavla ako pustošiteľa a prenasledovateľa, z ktorého sa stal bdelý apoštol pre národy, vždy pripravený bojovať za záujmy svojich bratov. (1:13–16, 23; 5:7–12) Pavol príkladne ukázal, že dozorca má pohotovo riešiť problémy a nesprávne úvahy potláčať logikou a Písmom. — 1:6–9; 3:1–6.
15. V čom bol list užitočný pre galatské zbory a ako ukazuje cestu dnešným kresťanom?
15 List bol užitočný pre zbory v Galácii, lebo jasne vymedzil ich slobodu v Kristovi a znevážil tých, ktorí prevracali dobré posolstvo. Objasnil, že vyhlásenie za spravodlivého je z viery a že obriezka už nie je potrebná na dosiahnutie záchrany. (2:16; 3:8; 5:6) Odstránenie týchto telesných rozdielov poslúžilo na zjednotenie Židov a pohanov do jedného zboru. Toto oslobodenie od Zákona nemalo byť podnetom pre telesné žiadosti, lebo stále platila zásada: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba.“ Táto zásada je aj dnes stále ukazovateľom cesty pre kresťanov. — 5:14.
16. Aké budujúce vysvetlenie Hebrejských písiem možno nájsť v liste Galaťanom?
16 Pavlov list pomohol Galaťanom v mnohých náukových otázkach, lebo použil pôsobivé znázornenia z Hebrejských písiem. Podal inšpirovaný výklad Izaiáša 54:1–6 a označil Jehovovu ženu za „Jeruzalem hore“. Vysvetlil „symbolickú drámu“ o Hagar a Sáre a ukázal, že dedičia Božích sľubov sú tí, ktorí boli oslobodení Kristom, a nie tí, ktorí zostávajú v otroctve Zákona. (Gal. 4:21–26; 1. Mojž. 16:1–4, 15; 21:1–3, 8–13) Jasne vysvetlil, že zmluva Zákona nezrušila abrahámovskú zmluvu, ale bola k nej pridaná. Ukázal tiež, že časové rozmedzie medzi uzavretím týchto dvoch zmlúv bolo 430 rokov, čo je dôležité pre biblickú chronológiu. (Gal. 3:17, 18, 23, 24) Správa o týchto veciach sa zachovala preto, aby dnes budovala kresťanskú vieru.
17. a) Čiu dôležitú totožnosť určuje list Galaťanom? b) Aké vynikajúce napomenutie dostávajú dedičia Kráľovstva a ich spolupracovníci?
17 Ale čo je najdôležitejšie, list Galaťanom jednoznačne určuje totožnosť Semena Kráľovstva, ku ktorému vzhliadali všetci proroci. „Sľuby boli vyrieknuté Abrahámovi a jeho semenu... ktorým je Kristus.“ Ukazuje, že tí, ktorí sa stávajú Božími synmi prostredníctvom viery v Ježiša Krista, sú prijatí do tohto semena. „Ak patríte Kristovi, ste naozaj Abrahámovým semenom, dedičmi sľubu.“ (3:16, 29) Títo dedičia Kráľovstva a tí, ktorí s nimi pracujú, by mali dbať na vynikajúce napomenutie z Galaťanom: ‚Stojte pevne v slobode, pre ktorú vás Kristus oslobodil!‘ „Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ ‚Robme dobro, najmä tým, čo sú nám príbuzní vo viere.‘ — 5:1; 6:9, 10.
18. Aká mocná výstraha a aké nabádanie zaznieva zo záveru listu Galaťanom?
18 A napokon je tu mocná výstraha, že tí, ktorí konajú skutky tela, „nezdedia Božie kráľovstvo“. Nech sa všetci úplne odvrátia od svetskej špiny a sporov, a úplne zamerajú svoje srdce na to, aby prinášali ovocie ducha, ktorým je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie“. — 5:19–23.