Ako môžeme nesebecky odpovedať na Božiu lásku?
„Ak nás Boh tak miloval, aj my sme povinní navzájom sa milovať.“ — 1. JÁNA 4:11.
1, 2. Čo je potrebné, ak chceme nesebecky odpovedať na prejavy Božej lásky?
JEHOVA je zosobnením lásky. V predchádzajúcom článku sme videli, aké štedré sú prejavy jeho lásky. Všimli sme si, ako Mojžiš, Dávid a Ježiš Kristus nesebecky odpovedali na tieto prejavy lásky. Nemal by každý Jehovov svedok chcieť konať to isté? Určite!
2 Čo je potrebné, ak chceme nesebecky odpovedať na prejavy Božej lásky? Predovšetkým mu musíme venovať prvé miesto v našom živote, milovať ho celým srdcom, dušou, mysľou a silou. (Marek 12:29, 30) To znamená byť zameraný na Boha, mať k Jehovovi vrúcny osobný vzťah. Túžime rozprávať sa so svojím nebeským Otcom v modlitbe? Modlíme sa neustále a vytrvávame v modlitbe? Alebo svoje modlitby náhlivo prebehneme a niekedy sa dokonca cítime príliš zamestnaní na to, aby sme sa modlili? (Rimanom 12:12; 1. Tesaloničanom 5:17) Obraciame pozornosť na Jehovu, priznávame jemu a jeho organizácii zásluhu za to, čo sme dosiahli? (1. Korinťanom 3:7; 4:7) Cítime to isté, čo cítil žalmista, ktorý hovorí o Bohu: „Sedemkrát za deň som ťa chválil“? — Žalm 119:164.
3. Ako môžeme prejaviť na spoločenskom stretnutí, že nesebecky odpovedáme na Božiu lásku?
3 Ľahko vychádza najavo, či nesebecky odpovedáme na Božiu lásku, keď sa stretávame, aby sme sa spoločne zabavili. Točí sa vtedy náš rozhovor okolo svetských vecí, alebo okolo vecí duchovných? Nie, nemusíme viesť vážne biblické štúdium zakaždým, keď sa stretneme so spolukresťanmi. Určite však dokážeme nájsť dajaké zaujímavosti duchovnej povahy, ktoré môžeme zahrnúť do nášho rozhovoru. Môžeme rozprávať zážitky a skúsenosti zo služby, hovoriť o svojom obľúbenom biblickom texte, o tom, ako sme spoznali pravdu, alebo uvádzať príklady Božej láskyplnej starostlivosti a požehnania.
4. Ako by sme sa mali pozerať na to, keď sa nespĺňa naše očakávanie nejakej služobnej prednosti?
4 Iná situácia, v ktorej môže vyjsť najavo stupeň nášho ocenenia Božej lásky nastáva vtedy, keď si nás nevšimnú pri udeľovaní niektorých služobných predností v Jehovovej organizácii. Čo urobíme? Ak nám ide najmä o to, aby bol ctený Jehova, pripustíme, že Boh bude asi ctený rovnako dobre, či takú služobnú prednosť dostane ten alebo iný. (Porovnaj Lukáša 9:48) Ak sa však nevhodne staráme o svoje výhody alebo o svoje meno, budeme skrúšení, že nás podľa našej mienky prehliadli. Mali by sme pamätať, že Jehova nás miluje a možno i vie, že by sme práve teraz nedokázali uniesť ťarchu určitej teokratickej zodpovednosti. Možno nám bohato žehná inými spôsobmi a takéto prejavy jeho lásky by nám mali pomôcť zachovať si duchovnú rovnováhu. — Príslovia 10:22.
Milovať spravodlivosť, nenávidieť nezákonnosť
5. Aký vplyv na naše správanie by mali mať prejavy Božej lásky?
5 Prejavy Božej lásky k nám by nás mali pohnúť, aby sme napodobňovali Krista v tom, že milujeme spravodlivosť a nenávidíme nezákonnosť. (Hebrejom 1:9) Pravda, nedokážeme to robiť dokonale ako Ježiš. Ale môžeme si dať cieľ byť takí svätí, poctiví a dbajúci na zákony, ako je to len pri našej nedokonalosti možné. Na to je potrebné, aby sme nielen rozvíjali lásku k tomu, čo je spravodlivé a dobré, ale aj pestovali nenávisť, odpor, hnus k tomu, čo je zlé. Tak, ako to vyjadril apoštol Pavol: „Majte odpor k tomu, čo je zlé, lipnite na tom, čo je dobré.“ (Rimanom 12:9) „Majte odpor“ je veľmi silný výraz, znamená „pozerať sa s krajným znechutením“. — Websterov nový školský slovník (angl.)
6. Čo nám pomôže chrániť sa pred pokušeniami, ktoré nám stavia do cesty svet, naše hriešne telo a diabol?
6 Čo nám pomôže chrániť sa pred pokušeniami, ktoré nám stavia do cesty svet, naše vlastné hriešne telo a diabol? Vernosť Bohu Jehovovi, ktorý nás vyzýva: „Buď múdry, syn môj, a rozradosti moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý ma podpichuje.“ (Príslovia 27:11) Áno, vernosť Jehovovi nás podnieti, aby sme múdro nenávideli to, čo nenávidí on. Aj keby sa nám porušenie niektorého Božieho zákona zdalo akokoľvek príjemné alebo vzrušujúce, vždy si musíme hovoriť, že to nestojí za to. (Galaťanom 6:7, 8) Ľudské srdce je zradné, nespoľahlivé, zákerné, ako nám pripomína Jeremiáš 17:9. Kresťanské srdce má rado dobré, krásne, čisté veci. Niekedy ho však hriešne sklony privedú k tomu, aby túžilo po tom, čo je zlé. Tak ako srdce Izraelčanov, ktorí uctievali Jehovu, a predsa udržiavali svoje modlárske „výšiny“. Práve tak i naše srdce môže byť sebecké a falošné. (1. Kráľov 22:43; 5. Mojžišova 12:2) Naše nedokonalé srdce sa môže pokúšať nájsť ospravedlnenia, aby nás priviedlo do pokušenia. Môže sa usilovať zľahčiť vážnosť nesprávneho konania, ku ktorému sme lákaní. Alebo sa nás môže snažiť presvedčiť, že akýkoľvek trest bude len dočasný.
7. Prečo sa musíme mať na pozore pred žiadosťou po tom, čo je zlé?
7 Ak si ceníme Božiu lásku, musíme sa chrániť pred žiadosťou po tom, čo je zlé. Musíme sa chrániť napríklad pred náchylnosťou k sexuálnej nemravnosti — či sme slobodní, alebo v manželstve. To, čo sa začína ako zdanlivo nevinný flirt, vždy znovu a znovu sa končieva tým, že sa dvaja kresťania tak zamotajú vo svojich citoch, že sa dopustia hriechu a je im odňaté spoločenstvo. Aj niektorí starší, ktorí by mali byť príkladom stádu, si v týchto veciach sami narobili ťažkosti. — Porovnaj 1. Kráľov 15:4, 5.
8. Aký výstražný príklad nám dáva apoštol Pavol a ako môžeme znázorniť taký problém?
8 Pouvažuj o apoštolovi Pavlovi, ktorý bol požehnaný nadprirodzenými videniami a silami a darom božskej inšpirácie. Aby mal úspech vo svojom zápase s hriešnymi sklonmi, musel tĺcť — mocne biť — svoje telo. Trúfame si uspokojiť sa s tým, že budeme robiť menej? (Rimanom 7:15–25; 1. Korinťanom 9:27) Bolo by to tak, ako keby sme sedeli v malom člnku na prudko tečúcej rieke a prúd by nás ťahal k vodopádu. Ak chceme odvrátiť pohromu, musíme usilovne veslovať nahor, proti silnému prúdu. Môže to vyzerať, že príliš nenapredujeme, ale dokým sa riadne namáhame, nestiahne nás to do záhuby vo vodopáde. Prejavy lásky Boha Jehovu voči nám by mali zapôsobiť na nás tak, že sa budeme veľmi namáhať, aby sme mu zostali verní a zachovali si nenávisť k nezákonnosti a lásku k spravodlivosti.
Prejavuj bratskú lásku
9. Akú radu o láske k bratom nám dáva apoštol Ján?
9 Prejavy Božej lásky by nás mali podnietiť, aby sme milovali svojich bratov, tak ako Ježiš Kristus miluje svojich učeníkov. (Ján 13:1) Apoštol Ján nanajvýš vhodne vyhlasuje: „Láska nie je v tom, že my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. Milovaní, ak nás Boh tak miloval, aj my sme povinní navzájom sa milovať.“ (1. Jána 4:10, 11) Ježiš povedal, že jeho pravých nasledovníkov bude možné spoznať podľa lásky, ktorá je medzi nimi. — Ján 13:34, 35.
10, 11. Akými spôsobmi môžeme prejavovať bratskú lásku?
10 Vieme, že kresťania majú prejavovať bratskú lásku. No nebude škodiť, ak si pripomenieme rôzne spôsoby, ktorými môžeme túto Kristovu lásku jeden druhému prejavovať. Taká láska nám pomôže povzniesť sa nad rozdiely v rase, národnosti, vzdelaní, kultúre a majetkových pomeroch. Bratská láska nás podnieti, aby sme sa schádzali na zhromaždeniach. Ak naozaj milujeme svojich bratov, nedovolíme, aby nás nepriaznivé počasie alebo mierna indispozícia pripravila o radosť zo spoločenstva s nimi a zo vzájomnej výmeny povzbudenia. (Rimanom 1:11, 12) Kresťanská láska nás privedie k tomu, aby sme sa dobre pripravovali na zhromaždenia a aktívne sa na nich zúčastňovali, aby sme sa mohli navzájom podnecovať k láske a k výborným skutkom. — Hebrejom 10:23–25.
11 Potom je tu pomoc bratom vo zvestovateľskej službe. Všimli sme si, že starší a služobní pomocníci sa často vyberajú do služby z domu do domu spoločne alebo sami, hoci by pri troche plánovania mohli do služby pozvať zvestovateľov, ktorí potrebujú pomoc. Taký prejav lásky by mohol prispieť k tomu, aby služba starších a služobných pomocníkov bola dvojnásobne blahodarná. Alebo čo tak zobrať nového zvestovateľa na domáce biblické štúdium? — Rimanom 15:1, 2.
12. Ako treba chápať 1. Jána 3:16–18?
12 Láska nás povedie k tomu, že prídeme na pomoc bratom, ktorí sú v naozajstnej hmotnej núdzi. Apoštol Ján napísal: „Tým sme spoznali lásku, že on sa vzdal za nás svojej duše, a my sme povinní vzdávať sa svojich duší za svojich bratov. Ktokoľvek má však prostriedky tohto sveta na živobytie a zbadá svojho brata, ktorý má núdzu, a predsa zavrie pred ním dvere svojho nežného súcitu, ako v ňom zostáva Božia láska? Dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ (1. Jána 3:16–18) Možno sa teraz od nás nežiada, aby sme sa vzdali za nich svojej duše, ale niekedy máme príležitosť prejaviť im lásku inak, než len slovom alebo jazykom, môžeme im prejaviť lásku aj skutkami. Nie je nič zlé na tom, že milujeme bratov slovom, ale nechceme obmedziť svoju lásku na slová, ak potrebujú hmotné veci. Ježišov výrok, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“, platí i o poskytovaní hmotnej pomoci. — Skutky 20:35.
13. a) Ktoré zo základných právd by sme mohli uviesť ako také, ktoré sme sa naučili za pomoci Jehovovej viditeľnej organizácie? b) Akú pravdivú myšlienku vyslovil Charles Taze Russell?
13 Máme príležitosť prejaviť lásku bratom, ktorí sa ujímajú vedenia v zbore, a v spojení s Jehovovou organizáciou i celosvetovo. K tomu patrí byť verne oddaný „vernému a rozvážnemu otrokovi“. (Matúš 24:45–47) Priznajme si, že i keby sme akokoľvek čítali Bibliu, nikdy by sme sami neboli spoznali pravdu. Neboli by sme spoznali pravdu o Jehovovi, o jeho predsavzatí a o jeho vlastnostiach, o význame a dôležitosti jeho mena, kráľovstva, Ježišovej výkupnej obete a o rozdiele medzi Božou a satanovou organizáciou, ani pravdu o tom, prečo Boh pripustil zlo. Je to tak, ako napísal prvý prezident Spoločnosti Strážna veža Charles Taze Russell roku 1914: „Či nie je náš Boh verný? Ak niekto pozná niečo lepšie, nech si to berie. Ak niekto z vás niekedy nájde niečo lepšie, dúfame, že nám to poviete. My nevieme o ničom lepšom, čo by bolo aspoň spolovice také dobré ako to, čo sme našli v Božom slove... Žiaden jazyk ani pero nevypovie, aký pokoj, radosť a požehnanie prinieslo jasné poznanie pravého Boha do nášho srdca a do nášho života. Príbeh Božej múdrosti, spravodlivosti, moci a lásky plne uspokojuje želania nášho rozumu i srdca. My už ďalej nehľadáme. Niet ničoho, po čom by sme viac túžili, než mať tento podivuhodný príbeh zreteľnejšie na mysli.“ (Strážna veža, 15. decembra 1914, angl., str. 377–378) Aké pravdivé sú tieto výborne napísané slová!
Slúžiť tým, ktorí sú vonku
14. K akému správaniu k ľuďom mimo zboru by nás mali pohnúť prejavy Božej lásky?
14 Prejavy Božej lásky, z ktorých sa môžeme radovať, by nás mali pohnúť, aby sme ľuďom mimo zboru prejavovali lásku k blížnemu. Ako? Okolnosti nám, povedzme, ukážu, že môžeme svojim blížnym pomôcť hmotne. No oveľa dôležitejšie je, že môžeme prejaviť lásku voči blížnym tak, že prinášame ľuďom dobré posolstvo o Božom kráľovstve a pomáhame tým, ktorí milujú spravodlivosť, aby sa stali učeníkmi Ježiša Krista. Venujeme sa pravidelne tejto verejnej službe, alebo ju zanedbávame? Stala sa nám iba holou rutinou alebo symbolickou službou? Alebo sme naozaj poháňaní láskou k blížnemu? Prejavujeme schopnosť vcítiť sa do situácie iného? Sme trpezliví, čakáme, kým ľudia začnú prijímať pravdu? Povzbudzujeme domácich, aby sa vyjadrovali? Namiesto toho, aby sme stále rozprávali my, dovoľme, aby nás láska k blížnemu pohla k načúvaniu a k hodnotným biblickým rozhovorom s ľuďmi, s ktorými sa stretávame v službe.
15. a) Prečo nie je „príležitostné svedectvo“ to isté ako „náhodné svedectvo“? b) Prečo treba využívať možnosti na príležitostné svedectvo?
15 Sme natoľko vnímaví, ako sa len dá, na možnosti vydať príležitostné svedectvo? Tu treba podotknúť, že príležitostné svedectvo nie je len náhodné vydanie svedectva, akási vedľajšia činnosť, ktorú netreba plánovať a ktorá má len malý význam. Príležitostné svedectvo je veľmi dôležité a láska k iným ľuďom nás povzbudí, aby sme si vytvárali príležitosti pre svedectvo. Tento spôsob vydávania svedectva je často veľmi plodný. Počas zjazdu Jehovových svedkov v severnom Taliansku išiel brat do autoopravovne dať vymeniť svetlo na aute. Kým čakal, vydal svedectvo ľuďom okolo a rozdal im letáčiky, ktoré ich pozývali na nedeľnú verejnú prednášku. O rok neskôr na medzinárodnom zjazde v Ríme sa s ním vrele vítal brat, ktorého nepoznal. Kto to bol? Jeden z mužov, ktorým pred rokom rozdal v servise letáky! Tento muž bol na verejnej prednáške a odvolajúc sa na neho, požiadal o biblické štúdium. Teraz je i so svojou manželkou oddaným svedkom Jehovu. Príležitostné svedectvo môže byť nepochybne veľmi blahodarné.
Neustále odpovedaj na Božiu lásku
16. Aké otázky by sme si mali položiť?
16 Jehova bol naozaj štedrý v prejavoch lásky ku svojim tvorom. Ako sme ukázali, Písma uvádzajú vynikajúce príklady ľudí, ktorí nesebecky odpovedali na prejavy Božej lásky. Nanajvýš vhodné je zvolanie inšpirovaného žalmistu: „Nech ľudia vzdávajú vďaky Jehovovi za jeho milujúcu láskavosť a za jeho podivuhodné diela voči ľudským synom.“ (Žalm 107:8, 15, 21, 31) Opovážili by sme sa prijímať Božiu nezaslúženú láskavosť a nevšímať si jej účel? To nech sa nikdy nestane! (2. Korinťanom 6:1) Pýtajme sa teda každý jednotlivo sám seba: ‚Naozaj si vážim prejavy Božej lásky, z ktorých som už mal úžitok, a s dôverou dúfam, že z nich budem mať úžitok aj v budúcnosti? Vedú ma k tomu, aby som miloval Jehovu celým srdcom, dušou, mysľou a silou? Som naozaj zameraný na Boha? Milujem spravodlivosť a nenávidím nezákonnosť? Prejavujem bratskú lásku? A snažím sa verne kráčať v Ježišových šľapajách aj ako zvestovateľ?
17. Aký to bude mať výsledok, ak budeme nesebecky odpovedať na prejavy lásky Boha Jehovu?
17 Je naozaj veľa spôsobov, ako môžeme vyjadriť svoju úprimnú vďačnosť za všetky prejavy Božej lásky, ktoré sme zažili. Ak budeme plne využívať príležitosti prejavovať také ocenenie, potešíme srdce nášho nebeského Otca, budeme požehnaním pre druhých a sami získame radosť, pokoj a spokojnosť. Preto neustále nesebecky odpovedajme na prejavy Božej lásky.
Ako by si odpovedal?
◻ Čo je potrebné, ak chceme nesebecky odpovedať na Božiu lásku?
◻ Ako sa môžeme chrániť pred pokušeniami?
◻ Akými spôsobmi môžeme prejavovať bratskú lásku?
◻ K akému správaniu k ľuďom mimo zboru by nás mali pohnúť prejavy Božej lásky?
[Obrázok na strane 17]
Musíme zápasiť s hriešnymi sklonmi, aby sme sa vyhli katastrofe
[Obrázok na strane 18]
Starší prejavujú bratskú lásku tým, že sprevádzajú iných v službe kráľovstva
[Obrázok na strane 19]
Charles Taze Russell, prvý prezident Spoločnosti Strážna veža, poukázal na pokoj, radosť a požehnanie, ktoré môže poskytnúť jedine Boh