„Nech sa stane Jehovova vôľa“

1. – 4. Prečo išiel Pavol do Jeruzalema a čo ho tam čakalo?

ROZLÚČKA v Miléte je plná emócií. Aké ťažké je pre Pavla a Lukáša odtrhnúť sa od efezských starších, ktorí im tak veľmi prirástli k srdcu! Títo dvaja misionári stoja na palube lode. Batožinu majú plnú zásob na cestu. Nesú aj peniaze vyzbierané pre chudobných kresťanov v Judei a túžia dohliadnuť na to, aby sa dostali do správnych rúk.

² Mierny vietor nadúva plachty a loď pomaly opúšťa ruch prístaviska. Títo dvaja muži so siedmimi spoločníkmi uprene hľadia na smutné tváre bratov, ktorí stoja na brehu. (Sk. 20:4, 14, 15) Vytrvalo mávajú na rozlúčku, až kým sa im ich priatelia nestratia z dohľadu.

³ S efezskými staršími Pavol úzko spolupracoval asi tri roky. Ale teraz, vedený svätým duchom, je na ceste do Jeruzalema. Nevie presne, čo ho čaká, ale určitú predstavu má. Krátko predtým týmto starším povedal: „Podnecovaný svätým duchom, cestujem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. No ako prechádzam mestami, svätý duch mi všade potvrdzuje, že ma čakajú putá a utrpenie.“ (Sk. 20:22, 23) Napriek nebezpečenstvu, ktoré ho čaká, sa Pavol cíti „podnecovaný svätým duchom“ – cíti povinnosť i túžbu nechať sa viesť duchom a ísť do Jeruzalema. Cení si život, ale konanie Božej vôle je uňho na prvom mieste.

⁴ Máš taký postoj aj ty? Keď sa zasväcujeme Jehovovi, slávnostne sľubujeme, že konanie jeho vôle bude tou najdôležitejšou vecou v našom živote. Bude pre nás užitočné, keď pouvažujeme o príklade vernosti apoštola Pavla.

 5. Ako sa Pavol a jeho spoločníci dostali do Týru?

⁵ Loď, na ktorú nastúpil Pavol so svojimi spoločníkmi, sa plavila priamo. Teda vial priaznivý vietor a loď sa plavila po vetre priamym smerom, bez toho, aby musela meniť kurz, až kým ešte v ten deň nedorazili na Kos. (Sk. 21:1) Zdá sa, že tam na noc zakotvili a až potom sa vydali ďalej, na Rodos a do Patary. V Patare na južnom pobreží Malej Ázie bratia nastúpili na veľkú obchodnú loď, ktorá ich odviezla priamo do Týru vo Fenícii. Cestou sa „priblížili k Cypru [a] minuli ho po ľavoboku“. (Sk. 21:3) Prečo sa Lukáš, pisateľ knihy Skutky, zmienil o tomto detaile?

 6. a) Prečo mohol pohľad na Cyprus Pavla povzbudiť? b) K akému záveru prichádzaš, keď uvažuješ o tom, ako ti Jehova žehná a ako ti pomáha?

⁶ Pavol možno upriamil pozornosť na tento ostrov a rozprával ostatným, čo tam zažil. Asi pred deviatimi rokmi tam na svojej prvej misionárskej ceste s Barnabášom a Jánom Markom stretli čarodejníka Elymasa, ktorý im odporoval. (Sk. 13:4–12) Pohľad na tento ostrov a spomienky na to, čo tam zažili, Pavla možno povzbudili a posilnili, aby zvládol to, čo ho čakalo. Aj pre nás môže byť užitočné, keď si budeme pripomínať, ako nám Boh žehná a ako nám až doteraz pomáhal zvládať skúšky. Takáto úvaha nám môže pomôcť stotožniť sa s Dávidovými slovami: „Spravodlivý zažíva mnoho trápenia, ale Jehova ho vyslobodzuje zo všetkého.“ (Žalm 34:19)

 7. Čo Pavol a jeho spoločníci urobili po príchode do Týru?

⁷ Pavol si uvedomoval, aké dôležité je stretávať sa so spoluveriacimi. Túžil byť v spoločnosti ľudí s rovnakým presvedčením, aké mal on. Lukáš píše, že keď prišli do Týru, „vyhľadali učeníkov“. (Sk. 21:4) Keďže Pavol a jeho spoločníci vedeli, že v Týre sú nejakí kresťania, vyhľadali ich a oni ich u seba pravdepodobne ubytovali. Jedným z veľkých požehnaní, ktoré prináša poznanie pravdy, je, že všade, kde prídeme, môžeme nájsť našich bratov, ktorí nás s radosťou vítajú. Tí, ktorí milujú Boha a uctievajú ho správnym spôsobom, majú priateľov po celom svete.

 8. Ako máme rozumieť slovám zo Skutkov 21:4?

⁸ Keď Lukáš opisuje tých sedem dní, ktoré zostali v Týre, uvádza niečo, čo sa možno na prvý pohľad zdá mätúce: „Na základe toho, čo [bratom v Týre] zjavil duch, hovorili Pavlovi, aby nešiel do Jeruzalema.“ (Sk. 21:4) Zmenil azda Jehova svoj úmysel? Naznačoval teraz Pavlovi, že nemá ísť do Jeruzalema? Nie. Ako vieme, duch naznačoval, že Pavol zažije v Jeruzaleme zlé zaobchádzanie, nie že sa má tomuto mestu vyhnúť. Zdá sa, že bratia v Týre pod vedením svätého ducha správne pochopili, že Pavol bude mať v Jeruzaleme ťažkosti. Preto si oňho robili starosti a naliehali naňho, aby tam nešiel. Bolo pochopiteľné, že chceli Pavla uchrániť pred hroziacim nebezpečenstvom, ale Pavol bol odhodlaný konať Jehovovu vôľu a pokračovať v ceste do Jeruzalema. (Sk. 21:12)

9., 10. a) Na akú podobnú situáciu si Pavol možno spomenul, keď počul, že bratia v Týre sa oňho boja? b) Aký postoj je bežný v dnešnom svete, ale k akému postoju nabádal Ježiš?

⁹ Keď Pavol počul slová bratov, ktorí sa oňho báli, možno si spomenul, že Ježišovi učeníci reagovali podobne, keď im Ježiš povedal, že má ísť do Jeruzalema, mnoho vytrpieť a byť zabitý. Peter mu vtedy v návale citov povedal: „Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti určite nestane.“ Ježiš mu odpovedal: „Choď za mňa, Satan! Brániš mi robiť to, čo by som mal, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“ (Mat. 16:21–23) Ježiš bol odhodlaný priniesť obete, ktoré Boh od neho očakával. Pavol mal rovnaký postoj. Bratia v Týre, tak ako apoštol Peter, mali nepochybne dobré úmysly, ale nepochopili, aká je Božia vôľa.

¹⁰ Byť k sebe láskavý a ísť cestou najmenšieho odporu – to je dnes postoj mnohých ľudí. Ľudia vo všeobecnosti majú sklon hľadať si náboženstvo, ktoré je pohodlné a veľa od svojich členov nevyžaduje. Naproti tomu Ježiš nabádal k úplne inému myšlienkovému postoju. Svojim učeníkom povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a nasleduje ma.“ (Mat. 16:24) Nasledovať Ježiša je múdre i správne, ale nie je to ľahké.

11. Ako dali učeníci v Týre najavo, že majú Pavla veľmi radi a že ho podporujú?

¹¹ Čoskoro nastal čas, aby Pavol, Lukáš a ďalší bratia, ktorí išli s nimi, pokračovali v ceste. Ich odchod je opísaný naozaj dojímavo. Z tohto opisu vidno, že týrski bratia mali Pavla veľmi radi a že ho plne podporovali v jeho službe. Muži, ženy i deti odprevadili Pavla a jeho spoločníkov k moru. Tam si všetci kľakli, spoločne sa pomodlili a potom sa rozlúčili. Nato Pavol, Lukáš a ostatní nastúpili na ďalšiu loď a pokračovali do Ptolemaidy, kde sa opäť stretli s bratmi a strávili s nimi jeden deň. (Sk. 21:5–7)

12., 13. a) Čo vieme o Filipovej vernej službe? b) V čom je dnes Filip dobrým príkladom pre kresťanských otcov?

¹² Ďalej, ako uvádza Lukáš, sa Pavol a tí, ktorí boli s ním, vydali do Cézarey. Keď tam prišli, „vošli do domu evanjelistu Filipa“.a (Sk. 21:8) Určite mali zo stretnutia s týmto bratom veľkú radosť! Bol jedným z tých, ktorých apoštoli asi pred dvadsiatimi rokmi poverili pomáhať pri rozdeľovaní jedla v novovytvorenom kresťanskom zbore v Jeruzaleme. Filip bol už veľa rokov horlivým zvestovateľom. Spomeň si, že keď sa učeníci následkom prenasledovania rozpŕchli, Filip odišiel do Samárie a začal tam zvestovať. Neskôr vydal svedectvo etiópskemu eunuchovi a pokrstil ho. (Sk. 6:2–6; 8:4–13, 26–38) Aký krásny príklad vernej služby!

¹³ Filipova horlivosť v službe neochladla. Teraz býval v Cézarei a stále sa horlivo zapájal do zvestovania, čo vidíme z toho, že Lukáš ho nazýva „evanjelistom“. Dozvedáme sa tiež, že v čase Pavlovej návštevy už mal štyri dcéry, ktoré prorokovali, čo ukazuje, že išli v otcových šľapajach.b (Sk. 21:9) Teda Filip určite robil veľa pre to, aby bola jeho rodina duchovne silná. Kresťanskí otcovia dnes urobia dobre, keď budú napodobňovať jeho príklad tým, že budú horliví v službe a budú pomáhať svojim deťom, aby si zvestovateľskú službu zamilovali.

14. K čomu nepochybne viedli Pavlove návštevy spoluveriacich a aké podobné možnosti máme dnes?

¹⁴ Všade, kam Pavol prišiel, vyhľadal spoluveriacich a strávil s nimi nejaký čas. Miestni bratia určite s nadšením prejavili tomuto cestujúcemu služobníkovi a jeho spoločníkom pohostinnosť. Takéto návštevy nepochybne viedli k tomu, že „sa navzájom povzbudili“. (Rim. 1:11, 12) Dnes máme podobné možnosti. Keď krajskému dozorcovi a jeho manželke otvoríme dvere svojho príbytku, hoci skromného, môže nás to nesmierne obohatiť. (Rim. 12:13)

15., 16. S akým posolstvom prišiel Agabos a aký účinok mali jeho slová na tých, ktorí ich počuli?

¹⁵ Kým bol Pavol u Filipa, prišla ďalšia vzácna návšteva – Agabos. Tí, ktorí sa zhromaždili vo Filipovom dome, vedeli, že Agabos je prorok. Práve on predpovedal veľký hlad za vlády cisára Klaudia. (Sk. 11:27, 28) Možno uvažovali: Prečo asi prišiel? Aké posolstvo prináša? Všetci s napätím sledovali, ako berie do rúk Pavlov opasok – dlhý pruh látky, ktorý sa uväzoval okolo pása a mohli sa v ňom nosiť peniaze a iné veci. Agabos si ním zviazal nohy a ruky a potom prehovoril. Jeho posolstvo bolo veľmi vážne: „Toto hovorí svätý duch: ‚Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento opasok, a vydajú ho do rúk ľudí z iných národov.‘“ (Sk. 21:11)

¹⁶ Toto proroctvo potvrdilo, že Pavol pôjde do Jeruzalema. Naznačilo tiež, že jeho stretnutie s tamojšími Židmi povedie k tomu, že bude vydaný „do rúk ľudí z iných národov“. Agabovo proroctvo prítomnými otriaslo. Lukáš píše: „Keď sme to počuli, spolu s domácimi sme Pavla prosili, aby nešiel do Jeruzalema. Ale Pavol povedal: ‚Čo to robíte? Prečo plačete a oslabujete moje odhodlanie? Hovorím vám, že som pripravený nielen dať sa spútať pre meno Pána Ježiša, ale preň v Jeruzaleme aj zomrieť.‘“ (Sk. 21:12, 13)

17., 18. Ako dal Pavol najavo svoje pevné rozhodnutie a ako na to reagovali bratia?

¹⁷ Predstav si tú scénu. Bratia vrátane Lukáša úpenlivo Pavla prosia, aby nešiel do Jeruzalema. Niektorí plačú. Pavol, dojatý ich láskyplným záujmom, im vrúcnym hlasom hovorí, že oslabujú jeho odhodlanie, alebo ako toto grécke spojenie podávajú iné preklady, „trhajú mu srdce“. Jeho rozhodnutie je však pevné, a tak ako pri stretnutí s bratmi z Týru, nedá sa ich úpenlivými prosbami ani slzami rozkolísať. Namiesto toho im vysvetľuje, prečo tam musí ísť. Akú veľkú odvahu a aké odhodlanie Pavol prejavil! Tak ako predtým Ježiš, aj on bol pevne rozhodnutý ísť do Jeruzalema. (Hebr. 12:2) Nechcel sa stať mučeníkom, ale ak by sa to stalo, považoval by za česť zomrieť ako nasledovník Krista Ježiša.

¹⁸ Ako na to reagovali bratia? Stručne povedané, rešpektovali jeho rozhodnutie. Čítame: „Keď sa nedal odradiť, prestali sme ho prehovárať a povedali sme: ‚Nech sa stane Jehovova vôľa.‘“ (Sk. 21:14) Tí, ktorí sa Pavla snažili presvedčiť, aby nešiel do Jeruzalema, netrvali na tom, aby urobil tak, ako mu radia. Vypočuli si ho a ustúpili. Pochopili, aká je Jehovova vôľa, a prijali ju, hoci to pre nich bolo ťažké. Pavol nastúpil cestu, ktorá mala nakoniec viesť k jeho smrti. Bolo by preňho ľahšie, keby sa ho tí, ktorí ho mali radi, nepokúšali odradiť.

19. Čo dôležité sa učíme z toho, čo sa stalo Pavlovi?

¹⁹ Z toho, čo sa stalo Pavlovi, sa učíme niečo dôležité: Nikdy by sme nemali druhých odrádzať od obetavého spôsobu života v službe Bohu. Môžeme to uplatniť na rôzne situácie, nielen na tie, v ktorých ide o život. Napríklad hoci je to pre mnohých kresťanských rodičov veľmi ťažké, keď ich deti odchádzajú z domu, aby slúžili Jehovovi v odľahlých oblastiach, sú rozhodnutí neodrádzať ich od toho. Phyllis, ktorá žije v Anglicku, si spomína, ako sa cítila, keď jej jediná dcéra išla ako misionárka do Afriky. Hovorí: „Bolo to citovo náročné obdobie. Veľmi ťažko som sa zmierovala s myšlienkou, že bude tak ďaleko. Cítila som smútok, ale zároveň som na ňu bola hrdá. Veľa som sa v tej veci modlila. Ale bolo to jej rozhodnutie a ja som sa nikdy nesnažila naliehať na ňu, aby ho zmenila. Nakoniec, vždy som ju učila, aby dávala záujmy Kráľovstva na prvé miesto! Teraz slúži v zahraničí už tridsať rokov a ja každý deň ďakujem Jehovovi za jej vernosť.“ Je naozaj vynikajúce, keď povzbudzujeme spoluveriacich, ktorí sa rozhodli pre obetavý spôsob života!

20., 21. Z čoho vidno, že Pavol túžil po spoločnosti bratov a sestier, a prečo chcel byť s ľuďmi, ktorí mali rovnakú vieru ako on?

²⁰ Keď sa Pavol a ostatní pripravili na cestu, pokračovali ďalej v sprievode bratov, ktorí tak ukázali, že Pavla z celého srdca podporujú. Vždy, keď sa Pavol a jeho spoločníci na ceste do Jeruzalema niekde zastavili, vyhľadali tam svojich kresťanských bratov a sestry. V Týre vyhľadali učeníkov a zostali s nimi sedem dní. V Ptolemaide pozdravili svojich bratov a sestry a strávili s nimi jeden deň. V Cézarei zostali niekoľko dní v dome Filipa. Potom ich niektorí učeníci z Cézarey odprevadili do Jeruzalema, kde mali byť hosťami u Mnázona, jedného z prvých učeníkov. Lukáš píše, že keď prišli do Jeruzalema, „bratia [ich] vrúcne privítali“. (Sk. 21:17)

²¹ Je očividné, že Pavol chcel byť s ľuďmi, ktorí mali rovnakú vieru ako on. Tento apoštol čerpal od bratov a sestier povzbudenie, tak ako ho čerpáme od našich bratov a sestier aj my dnes. Toto povzbudenie Pavla nepochybne posilnilo, aby dokázal čeliť rozhnevaným odporcom, ktorí si želali jeho smrť.