Keďže moreplavci v prvom storočí nemali prístroje — dokonca ani kompas —, riadili sa výlučne zrakom. Cesta bola preto najbezpečnejšia pri najlepšej viditeľnosti — zvyčajne od konca mája do polovice septembra. Obchodníci mali možnosť plaviť sa aj mesiac pred týmto obdobím a mesiac po ňom. Ale v zime hmla a mraky často zahaľovali orientačné body a slnko vo dne či hviezdy v noci. Od 11. novembra do 10. marca sa plavebné cesty považovali za zatvorené (po latinsky mare clausum), s výnimkou prípadov, keď to bolo absolútne nutné alebo naliehavé. Tí, ktorí cestovali koncom sezóny, riskovali, že nebudú môcť zimovať v domovskom prístave. — Skutky 27:12; 28:11.

Pavol si očividne uvedomoval, že cestovanie po mori mimo sezóny môže byť nebezpečné. Dokonca radil, aby sa koncom septembra alebo začiatkom októbra nevydávali na more, keď povedal: „Muži, vidím, že plavba bude spojená so škodou a veľkou stratou nielen nákladu a lode, ale aj našich duší.“ (Skutky 27:9, 10) Veliaci vojenský dôstojník však tieto slová ignoroval, čo malo za následok stroskotanie na Malte.