6. Aký zvrat týkajúci sa rastu sa tri razy vyskytuje v knihe Skutky a na čo sa vzťahuje?

⁶ Keď chceme preskúmať, ako sa naplnili Skutky 1:8, môžeme pouvažovať o vyjadrení ‚Jehovovo slovo ďalej rástlo‘, čo je zvrat, ktorý sa s drobnými obmenami vyskytuje v Biblii len trikrát, a to len v knihe Skutky. (Skutky 6:7; 12:24; 19:20) Výraz „Jehovovo slovo“ alebo „Božie slovo“ sa v týchto pasážach vzťahuje na dobré posolstvo — na strhujúce posolstvo božskej pravdy, na živé, pôsobivé posolstvo, ktoré zmenilo život tých, ktorí ho prijali. — Hebrejom 4:12.

 7. S čím súvisí rast Božieho slova v Skutkoch 6:7 a čo sa stalo v deň Letníc roku 33 n. l.?

⁷ Prvá zmienka o raste Božieho slova je v Skutkoch 6:7. Tam čítame: „Božie slovo tak ďalej rástlo a v Jeruzaleme sa veľmi zvyšoval počet učeníkov. Aj veľký zástup kňazov poslúchal vieru.“ Rast je tu spojený so zvyšovaním počtu učeníkov. Predtým, v deň Letníc roku 33 n. l., bol Boží svätý duch vyliaty približne na 120 učeníkov zhromaždených v jednej hornej miestnosti. Apoštol Peter potom predniesol strhujúci prejav a z tých, ktorí počúvali, sa ešte v ten deň stalo veriacimi asi 3000 ľudí. Určite vznikol veľký rozruch, keď tisíce ľudí išli k rybníku alebo k rybníkom v Jeruzaleme a okolí, aby mohli byť pokrstení v mene Ježiša, muža, ktorý bol približne pred 50 dňami pribitý na kôl ako zločinec! — Skutky 2:41.

 8. Ako rástol počet učeníkov v rokoch po Letniciach roku 33 n. l.?

⁸ To bol, prirodzene, iba začiatok. Neustále snahy židovských náboženských vodcov potlačiť kazateľskú činnosť boli márne. Na veľké sklamanie týchto vodcov „Jehova k [učeníkom] každý deň pripájal tých, ktorí boli zachraňovaní“. (Skutky 2:47) Zakrátko „počet mužov dosiahol asi päťtisíc“. Potom ‚sa stále pripájali veriaci v Pána, množstvo mužov aj žien‘. (Skutky 4:4; 5:14) O jednom neskoršom období čítame: „Zbor po celej Judei, Galilei a Samárii vstúpil do pokojnej doby a budoval sa; a keďže kráčal v bázni pred Jehovom a potešoval ho svätý duch, stále rástol v počte.“ ​(Skutky 9:31) O niekoľko rokov, možno okolo roku 58 n. l., sa píše o mnohých ‚tisícoch veriacich‘. (Skutky 21:20) V tom čase už bolo aj mnoho veriacich spomedzi Nežidov.

 9. Ako by si opísal raných kresťanov?

⁹ K tomuto početnému rastu prispievalo zväčša obracanie nových na vieru. Toto náboženstvo bolo nové, ale dynamické. Učeníci neboli ani zďaleka pasívnymi členmi cirkvi, boli plne oddaní Jehovovi a jeho Slovu, pričom niekedy spoznali pravdu od tých, ktorí boli kruto prenasledovaní. (Skutky 16:23, 26–33) Ľudia, ktorí prijali kresťanstvo, sa tak rozhodli na základe logického uvažovania a svedomia. (Rimanom 12:1) Boli vyučení Božím cestám; pravdu mali v mysli i v srdci. (Hebrejom 8:10, 11) Za to, čomu verili, boli ochotní zomrieť. — Skutky 7:51–60.

10. Akú zodpovednosť prijali raní kresťania a akú paralelu nachádzame dnes?

¹⁰ Tí, ktorí prijali kresťanské učenie, uznávali svoju zodpovednosť deliť sa o pravdu s inými. To priamo prispievalo k ďalšiemu početnému rastu. Jeden biblický učenec povedal: „O vieru sa nedelili iba veľmi horliví či oficiálne vymenovaní evanjelisti. Šírenie evanjelia bolo privilégiom a povinnosťou každého člena cirkvi... Obrovskou hybnou silou tohto hnutia bola od samého začiatku spontánna snaha celej kresťanskej komunity presviedčať ľudí.“ Ďalej napísal: „Šírenie evanjelia bolo miazgou raného kresťanstva.“ To isté platí aj o dnešných pravých kresťanoch.