Vytrvalosť, ktorá prináša víťazstvo

„Potrebujete vytrvalosť, aby ste prijali splnenie toho sľubu, keď vykonáte Božiu vôľu.“ — HEBREJOM 10:36.

 1. Prečo je vytrvalosť podstatná pre každého, kto dnes slúži Bohu Jehovovi?

CELÝ tento svet leží v moci buričského boha. Neviditeľný vládca sveta, Satan Diabol, sústreďuje všetko svoje úsilie na odpor voči Jehovovi a na boj proti ospravedlneniu Jehovovej univerzálnej zvrchovanosti mesiášskym kráľovstvom. Z tohto dôvodu nikto, kto sa oddáva Bohu a stavia sa na Božiu stranu v spornej otázke zvrchovanosti, sa nevyhne tomu, že tento svet mu stále bude klásť odpor. (Ján 15:18–20; 1. Jána 5:19) Preto každý z nás musí napnúť všetky sily, aby vytrval, až kým tento svet neutrpí úplnú porážku v Armagedone. Aby sme boli medzi Božími víťazmi, ktorí víťazia nad svetom svojou vierou a rýdzosťou, musíme húževnato vytrvávať až do konca. (1. Jána 5:4) Ako to môžeme dokázať?

 2, 3. Ako sú Boh Jehova a Ježiš Kristus najväčšími príkladmi vytrvalosti?

² Môžeme čerpať povzbudenie z dvoch vynikajúcich príkladov vytrvalosti. Ktoré sú to? Jedným je Ježiš Kristus, „prvorodený celého stvorenia“, ktorý verne vytrváva v Božej službe odvtedy, čo začal jestvovať v určitom neznámom čase v minulosti. Svojou vytrvalosťou vo vernej službe Bohu sa Ježiš stal príkladom všetkým inteligentným bytostiam, ktoré potom začali jestvovať v nebi a na zemi. (Kolosanom 1:15, 16) Najväčším príkladom vytrvalosti je však Boh Jehova, ktorý už dlho vytrvalo znáša vzburu proti svojej univerzálnej zvrchovanosti a bude ju znášať ďalej, až kým nezačne konať, aby s konečnou platnosťou vyriešil túto spornú otázku zvrchovanosti.

³ Jehova vytrváva príkladným spôsobom v záležitostiach, ktoré sa dotýkajú jeho dôstojnosti a jeho najhlbších vnútorných pocitov. Prejavuje zdržanlivosť tvárou v tvár veľkému provokovaniu a zdržiava sa a nepodniká nič proti tým, ktorí mu zlorečia — vrátane Satana Diabla. Sme vďační za Božiu vytrvalosť a za jeho milosrdenstvo. Bez nich by sme sa netešili ani z najkratšej existencie. Naozaj, Boh Jehova vyniká nad všetkých, čo sa týka jeho vytrvalosti.

 4, 5. a) Ako ukazuje Pavlovo znázornenie o hrnčiarovi Božiu vytrvalosť a milosrdenstvo? b) Ako sa dokáže, že Božie milosrdenstvo nebolo premrhané?

⁴ Apoštol Pavol poukazuje na vytrvalosť i na Božie milosrdenstvo, keď hovorí: „Či nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby urobil z tej istej hrudy jednu nádobu na ctihodné použitie, inú na nectihodné použitie? Teda ak Boh, hoci chcel prejaviť svoj hnev a oznámiť svoju moc, znášal s veľkou zhovievavosťou nádoby hnevu súce na zničenie, aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu, totiž na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z národov, čo na tom?“ — Rimanom 9:21–24.

⁵ Ako ukazujú tieto slová, počas tohto súčasného obdobia, keď Jehova vytrváva, pokračuje vo svojom slávnom zámere a prejavuje milosrdenstvo niektorým ľudským nádobám. Pripravuje tieto nádoby na večnú slávu, a tak marí zlé zámery svojho veľkého protivníka Satana Diabla a všetkých Satanových stúpencov. Nie všetci z ľudstva sa prejavili ako nádoby hnevu, zasluhujúce si zničenie. To svedčí v prospech trpezlivej vytrvalosti Všemohúceho Boha. Jeho milosrdenstvo nebude márne. V jeho dôsledku bude existovať 1. slávny kráľovský rod v nebesiach na čele s Jehovovým milovaným Synom Ježišom Kristom a 2. uzdravený a zdokonalený rod ľudských bytostí na rajskej zemi; a všetci budú dedičmi večného života.

Vytrvať až do konca

 6. a) Prečo sa kresťania nemôžu vyhnúť skúške vytrvalosti? b) Čo obyčajne znamená grécke slovo pre „vytrvalosť“?

⁶ Keď máme pred sebou takúto úžasnú nádej, mali by v našich ušiach stále znieť Ježišove posilňujúce slová, totiž: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ (Matúš 24:13) Dobre začať životný beh kresťanského učeníka je dôležité. Ale nakoniec bude záležať na tom, ako vytrváme, ako dobre dokončíme beh. Apoštol Pavol to zdôraznil, keď povedal: „Potrebujete vytrvalosť, aby ste prijali splnenie toho sľubu, keď vykonáte Božiu vôľu.“ (Hebrejom 10:36) Grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „vytrvalosť“, je hypomoné. To obyčajne znamená odvážnu, stálu alebo trpezlivú vytrvalosť, ktorá nestráca nádej zoči-voči prekážkam, prenasledovaniam, skúškam a pokušeniam. Ak dúfame, že získame konečnú záchranu, musíme sa podrobiť skúške vytrvalosti ako súčasti nutnej prípravy na túto záchranu.

 7. Akému sebaklamu sa musíme vyhnúť a čí príklad nám pomôže vytrvávať?

⁷ Nemali by sme klamať sami seba samoľúbou myšlienkou, že skúšku môžeme rýchlo prekonať. Aby mohli byť sporné otázky univerzálnej zvrchovanosti a ľudskej rýdzosti presvedčivo zodpovedané, Jehova sa nešetril. Vytrvalo znáša odporné veci, hoci by ich mohol odstrániť okamžite. Aj Ježiš Kristus bol vzorom vytrvalosti. (1. Petra 2:21; porovnaj list Rimanom 15:3–5.) Keď máme pred sebou tieto žiariace príklady, určite sme aj my ochotní vytrvať až do konca. — Hebrejom 12:2, 3.

Potrebná spôsobilosť

 8. Akú vlastnosť, ktorú potrebujeme všetci, prejavil apoštol Pavol?

⁸ Žiaden Boží služobník, dokonca ani v najranejších časoch, nebol oslobodený od nutnosti dokázať svoju rýdzosť vytrvalosťou. Aj význační jednotlivci v biblických dejinách, ktorí zostali verní až do smrti a stali sa spôsobilými pre večný život v nebesiach, museli dokázať svoju stálosť. Napríklad bývalý farizej Saul z Tarzu povedal Korinťanom: „Nezaostávam totiž ani v jedinej veci za vašimi najznamenitejšími apoštolmi, aj keď nie som nič. Veď znamenia apoštola sa udiali medzi vami so všetkou vytrvalosťou a znameniami a predzvesťami a mocnými skutkami.“ (2. Korinťanom 12:11, 12) Napriek bremenám práce si Pavol cenil svoju službu tak vysoko, že v mnohom vytrval a vážne sa snažil, aby nepriviedol na ňu žiadnu pohanu. — 2. Korinťanom 6:3, 4, 9.

 9. a) Ako prejavil vytrvalosť pomazaný ostatok a s akým výsledkom? b) Čo nám slúži ako podnet, aby sme ďalej verne pokračovali v Božej službe?

⁹ Pomazaní kresťania, ktorí slúžili Bohu v novšej dobe, už pred prvou svetovou vojnou vedeli, že rok 1914 bude označovať koniec časov pohanov, a mnohí z nich očakávali, že dostanú svoju nebeskú odmenu v tomto pamätnom roku. Ale to sa nestalo. Ako skutočnosti teraz ukazujú, mali pred sebou ešte ďalšie desaťročia. Počas tohto neočakávaného predĺženia svojho pozemského životného behu boli podrobení prečisťovaniu z ruky Boha Jehovu. (Zechariáš 13:9; Malachiáš 3:2, 3) Neprestávajúca vytrvalosť pôsobila na ich zlepšovanie sa. Ako Jehovovi služobníci sa tešili z toho, že boli ustanovení ako ľud jeho mena. (Izaiáš 43:10–12; Skutky 15:14) Dnes, keď boli prevedení cez dve svetové vojny a početné menšie konflikty, sú nadšení z pomoci pri rozširovaní dobrého posolstva rastúcim veľkým zástupom iných oviec, ktorého počet teraz prevyšuje štyri milióny. Duchovný raj, z ktorého sa tešia, sa rozšíril po celej zemi, dokonca aj na najvzdialenejšie morské ostrovy. Toto priaznivé zaobchádzanie, ktoré si oceňujeme stále viac, čím dlhšie žijeme, slúži ako podnet, aby sme ďalej verne pokračovali v Božej službe, kým Jehovova vôľa a zámer nebudú plne dovŕšené.

10. Čo pravidelne potrebujeme, aby sme nezoslabli?

¹⁰ Keďže naša odmena závisí od našej stálosti, neustále potrebujeme pobádanie v tejto životne dôležitej záležitosti. (1. Korinťanom 15:58; Kolosanom 1:23) Aby medzi Jehovovým ľudom nedošlo k ochabnutiu, musíme byť pravidelne povzbudzovaní, aby sme sa pevne držali pravdy a drahocennej prednosti rozširovať pravdu, tak ako boli povzbudzované novozaložené zbory v prvom storočí opätovnými návštevami Pavla a Barnabáša. (Skutky 14:21, 22) Nech je naším pevným predsavzatím a odhodlaním, že pravda zostane v nás „a bude s nami navždy“, ako to vyjadril apoštol Ján. — 2. Jána 2.

Čakať s neochvejnou vytrvalosťou

11. Čo je, ako sa zdá, Božím pravidlom pri zaobchádzaní so svojimi služobníkmi a ako to bolo znázornené v prípade Jozefa?

¹¹ Je potrebný čas, aby skúšky, ktoré sa nás týkajú, boli dovŕšené. (Jakub 1:2–4) Čakaj! Čakaj! Čakaj! To bolo, zdá sa, Božie pravidlo pri zaobchádzaní s jeho služobníkmi v staroveku, keď bolo skúšané ich odhodlanie zotrvávať vo viere. Ale čakanie bolo pre týchto verných služobníkov nakoniec vždy odmeňujúce. Napríklad Jozef musel čakať trinásť rokov ako otrok a väzeň, ale táto skúsenosť vycibrila jeho osobnosť. — Žalm 105:17–19.

12, 13. a) Aký príklad vernej vytrvalosti dal Abrahám? b) V akom zmysle sú nám predložené ako príklad Abrahámova viera a vytrvalosť?

¹² Abrahám mal už 75 rokov, keď ho Boh povolal z Ur Chaldejcov, aby išiel do Zasľúbenej krajiny. Mal asi 125 rokov, keď dostal potvrdenie Božieho sľubu viazané prísahou — čo sa stalo hneď potom, ako Abrahám prejavil silu svojej viery až do tej miery, že bol ochotný obetovať svojho milovaného syna Izáka a zastavil sa iba vtedy, keď mu Jehovov anjel zadržal ruku a zabránil obeti. (1. Mojžišova 22:1–18) Päťdesiat rokov bol pre Abraháma dlhý čas, aby čakal ako dočasný usadlík v cudzej krajine, ale vydržal ešte ďalších 50 rokov, až kým nezomrel vo veku 175 rokov. Po celý tento čas bol Abrahám verným svedkom a prorokom Boha Jehovu. — Žalm 105:9–15.

¹³ Abrahámova viera a vytrvalosť sú predložené ako vzor všetkým Božím služobníkom, ktorí chcú dostať sľúbené požehnania prostredníctvom Ježiša Krista, Abrahámovho Semena. (Hebrejom 11:8–10, 17–19) V liste Hebrejom 6:11–15 o ňom čítame: „Túžime však po tom, aby každý z vás prejavoval tú istú usilovnosť, aby ste tak mali plnú istotu nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste boli napodobňovateľmi tých, ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby. Lebo keď dával Boh svoj sľub Abrahámovi, prisahal sám na seba, pretože nemohol prisahať na nikoho väčšieho, a povedal: ‚Istotne ťa požehnám požehnaním a rozmnožím ťa rozmnožením.‘ A tak keď Abrahám prejavil trpezlivosť, dostal tento sľub.“

14. Prečo by sme si nemali myslieť, že skúška vytrvalosti je nekonečná a odmena nedostihnuteľná?

¹⁴ Pomazaný ostatok už videl prejsť 77 rokov od konca časov pohanov v roku 1914, keď niektorí z neho očakávali oslávenie pravého kresťanského zboru v nebi. Nevieme, ako dlho bude musieť ostatok ešte čakať. Mali by sme preto kolísať a myslieť si, že čakanie je nekonečné a odmena je nedostihnuteľným, iluzórnym cieľom? Nie! To by nikdy neospravedlnilo Božiu zvrchovanosť ani nectilo jeho meno. Nebol by ospravedlnený pred svetom, keď nám dožičí víťazstvo a z toho vyplývajúcu cenu večného života. Bez ohľadu na dĺžku času je ostatok spolu so svojimi vernými druhmi, ktorí sú podobní ovciam, odhodlaný čakať na Jehovu, aby konal vo svojom vlastnom čase. V prejavovaní takejto príkladnej vytrvalosti nasledujú životný beh Abraháma. — Rimanom 8:23–25.

15. a) Čo je naším mottom a počas akých skúseností nás Boh víťazne podporoval? b) Aké Pavlovo pobádanie zostáva vhodné pre naše dni?

¹⁵ Mottom je teda stále neochvejná vytrvalosť pri konaní Božej vôle. (Rimanom 2:6, 7) V minulosti nás Jehova podporoval počas krutého súženia, vrátane uväznení a koncentračných táborov, a previedol nás cez to víťazne so slávou pre svoje meno a zámer.a Jehova bude ďalej robiť to isté i v čase, ktorý ešte zostáva na dokončenie nášho skúšania. Pavlovo pobádanie zostáva vhodné i pre naše dni: „Lebo potrebujete stálu trpezlivosť a vytrvalosť, aby ste vykonali a plne dovŕšili Božiu vôľu, a tak dostali a odniesli si a tešili sa v plnosti z toho, čo je sľúbené.“ — Hebrejom 10:36, The Amplified Bible; Rimanom 8:37.

16. Prečo by sme sa nemali pozerať na svoju oddanosť Jehovovi iba v obmedzenom zmysle alebo s výhradami?

¹⁶ Pokiaľ má Jehova pre nás dielo, ktoré máme konať uprostred tohto zlého sveta, potom chceme, riadiac sa Ježišovým príkladom, byť činnými v tomto diele, kým nie je dokončené. (Ján 17:4) Neoddali sme sa Jehovovi na základe dohody, že mu budeme slúžiť iba krátky čas a že potom príde Armagedon. Naša oddanosť bola navždy. Božie dielo pre nás neskončí armagedonskou bitkou. Avšak iba potom, keď dovŕšime dielo, ktoré sa má urobiť pred Armagedonom, uvidíme veľkolepé veci, ktoré sa majú stať po tejto veľkej vojne. Potom, okrem radostnej prednosti naďalej pokračovať v konaní jeho diela, budeme odmenení vytúženými požehnaniami, ktoré sľúbil. — Rimanom 8:32.

Láska k Bohu nám pomáha vytrvávať

17, 18. a) Čo nám pomôže vytrvať s Božím schválením v tiesnivých časoch? b) Čo nám pomôže získať víťazstvo a čo nehovoríme o zostávajúcom čase?

¹⁷ Niekedy, keď sú časy tiesnivé, sa možno spýtame: ‚Ako môžeme ďalej vytrvať?‘ Odpoveď? Tak, že budeme milovať Boha celým svojím srdcom, mysľou, dušou a silou. „Láska je zhovievavá a láskavá. Láska nie je žiarlivá, nevystatuje sa, nenadúva sa. Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva. Láska nikdy nezlyháva.“ (1. Korinťanom 13:4, 7, 8) Ak nevytrvávame z lásky k Bohu, naša vytrvalosť nemá cenu. Ale ak statočne nesieme bremená pre svoju oddanosť Jehovovi, potom má naša vytrvalosť taký účinok, že prehlbuje našu lásku k nemu. Ježišovi umožnila vytrvať láska k Bohu, svojmu Otcovi. (Ján 14:30, 31; Hebrejom 12:2) Ak je našou skutočnou pohnútkou láska k Bohu, nášmu Otcovi, existuje niečo, v čom nemôžeme vytrvať?

¹⁸ Je to naša neochvejná láska k Bohu Jehovovi, čo nám umožňuje zostať víťazmi nad svetom počas tejto najkritickejšej doby skúšok. A Jehova, prostredníctvom Ježiša Krista, nám bude naďalej poskytovať pomoc, ktorú potrebujeme, bez ohľadu na to, ako dlho ešte bude mať tento starý systém vecí dovolené existovať. (1. Petra 5:10) Prirodzene, nerobíme žiadne predpovede o tom, koľko času ešte zostáva, a nestanovujeme žiadny určitý dátum. To prenechávame Veľkému časomeračovi Bohu Jehovovi. — Žalm 31:15.

19, 20. a) Ako by sme sa mali pozerať na každý pomíňajúci sa deň, počas ktorého vytrvávame? b) Akej pochabosti sa chceme vyhnúť a prečo?

¹⁹ Avšak to pokolenie, o ktorom bolo predpovedané, že bude svedkom „záveru systému vecí“ a zažije ho, je už teraz dosť pokročilého veku. (Matúš 24:3, 32–35) Preto nikdy nezabúdajme, že každý pomíňajúci sa deň, počas ktorého vytrvávame, znamená o jeden deň menej pre Satana a jeho démonov, aby znečisťovali vesmír samotnou svojou existenciou, a o jeden deň bližšie k dobe, keď Jehova už nebude ďalej znášať existenciu „nádob hnevu súcich na zničenie“. (Rimanom 9:22) Keď čoskoro skončí Jehovova zhovievavosť, vyleje svoj hnev na bezbožných mužov a ženy. Takto ukáže svoj božský nesúhlas s ich spôsobom konania, aj keď im dovolil v ňom pokračovať počas celého tohto časového obdobia.

²⁰ Bolo by nanajvýš pochabé, keby sme prestali vynakladať svoje oddané úsilie na získanie tej nádhernej ceny, ktorá nám je ponúkaná prostredníctvom Ježiša Krista. Skôr sme odhodlaní ďalej verne konať ako svedkovia pre Jehovu v tomto najdôležitejšom čase, keď sa Jehova chystá ospravedlniť sám seba ako Univerzálneho panovníka.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo sa nemôžeme vyhnúť tomu, aby bola vyskúšaná naša vytrvalosť?

◻ Akému sebaklamu sa chceme vyhnúť?

◻ Čo je potrebné, aby sme sa vyhli akémukoľvek ochabnutiu?

◻ Čo je naším mottom?

◻ Čo nám pomôže vytrvať v tiesnivých časoch?

[Obrázok na strane 11]

Boží ľud, ako títo svedkovia v Port of Spain na Trinidade, je vždy ochotný čakať na Jehovu