Mladí ľudia sa pýtajú...

Homosexualita — je to naozaj také zlé?

„Už od detstva som mal homosexuálne túžby. Keďže som im nerozumel, nebránil som sa im. To ma doviedlo ku konaniu niečoho veľmi zlého s istým priateľom. Mal som hlboký pocit viny a myslel som si, že Jehova mi nikdy neodpustí.“

„TELEVÍZIA sa pokúša naviesť naše deti na homosexualitu.“ To bol titulok článku istého redaktora pravidelne prispievajúceho do viacerých novín. Tento pisateľ sa vyjadril: „Televízni diváci sú vystavení pletore [nadbytku] programov, ktoré v pozitívnom svetle zobrazujú životný štýl gayov.“ Televízia je však iba jedným z mnohých prostriedkov, ktoré sa v tejto dobe používajú na propagáciu homosexuality medzi mladými ľuďmi. Prohomosexuálnu propagandu podporujú aj učitelia, vrstovníci, filmy, knihy a časopisy.

K tomuto prúdu sa pripája aj lekársky stav. Lekári tradične považovali homosexualitu za chorobu. No v roku 1973 Americká psychiatrická asociácia vyhlásila, že homosexualita by už nemala byť považovaná za psychiatrickú poruchu. Odvtedy dali mnohí lekári bezmála pečať schválenia homosexuálnemu životnému štýlu. Napríklad psychoterapeut Albert Ellis vyhlásil, že homosexuálne styky „vôbec nie sú zvrátené, ale sú zdravým sexuálnym správaním človeka... Tešte sa z nich, ak ste si ich zvolili, a nedovoľte nikomu ovplyvňovať vás, aby ste ich považovali za ‚nesprávne‘ alebo ‚nenormálne‘.“

Takéto názory sú natoľko rozšírené, že časopis Newsweek uvádza: „Dospievajúci, podnecovaní tým, čo sa predkladá v médiách, a tiež novým ovzduším prijateľnosti, experimentujú otvorenejšie s homosexualitou a bisexualitou.“ Zatiaľ čo v minulosti dospievajúci veľmi silne odsudzovali pomer medzi osobami rovnakého pohlavia, nie je prehnané povedať, že rastúci počet mladých ľudí ho teraz pokladá za „moderný“. Ba aj mladí, ktorí sa nezúčastňujú na homosexuálnych aktoch, sú často celkom tolerantní k iným, ktorí to robia. „Myslím, že keby mi dajaký priateľ povedal, že je gay, bol by som naďalej jeho priateľom,“ hovorí mladík menom Darren. Jeden mladý študent školy druhého stupňa dokonca vyjadril obavu, že asi naozaj nie je normálny, lebo sa mu „páčia iba dievčatá“!

Dnešná neviazaná atmosféra môže teda miasť kresťanských mladých — najmä tých, ktorí z dajakého dôvodu cítia určitú príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia.a Títo mladí vedia, že homosexualita vyvoláva u Boha neľúbosť, a úprimne sa jej chcú vyhnúť. Občas však môže byť boj o ovládnutie vlastných pocitov taký namáhavý, že si azda začnú klásť otázku, či je biblické stanovisko spravodlivé alebo rozumné. Môžu sa pýtať: ‚Je homosexualita naozaj taká zlá?‘

Čo hovorí Božie Slovo

Ako odpoveď si prečítaj, čo povedal apoštol Pavol v 1. Korinťanom 6:9, 10: „Či neviete, že nespravodliví nezdedia Božie kráľovstvo? Nemýľte sa. Ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani muži vydržiavaní na neprirodzené účely [„mužskí prostitúti“, New International Version; „zženštilí“, King James Version], ani muži, ktorí ležia s mužmi [„sodomisti“, Jerusalem Bible; „homosexuálni zvrhlíci“, Today’s English Version], ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani nadávači, ani vydierači nezdedia Božie kráľovstvo.“ Všimni si, že Pavol sa zmienil zvlášť o tých, ktorí zrejme na seba berú pasívnu sexuálnu úlohu, a zvlášť o tých, ktorí prijímajú aktívnejšiu „mužskú“ úlohu vo svojom nemravnom vzťahu. Tak objasnil, že Boh odsudzuje všetky homosexuálne akty.

To je zrejmé aj z Pavlových slov v Rimanom 1:18–27: „Boží hnev sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivo potláčajú pravdu... Boh [ich] podľa žiadostí ich srdca vydal nečistote, aby si navzájom zneuctievali svoje telá... Preto ich Boh vydal hanebným pohlavným chúťkam, lebo tak ich ženy zamenili prirodzené užívanie seba za neprirodzené, ako aj muži zanechali prirodzené užívanie žien a prudko vzplanuli vo svojej chtivosti voči sebe navzájom, muži k mužom, a páchali oplzlosti.“ Pavol tu výslovne odsúdil tak mužskú, ako aj ženskú homosexualitu. Odsúdil homosexuálne praktiky ako neprirodzené a ‚oplzlé‘.

Chorobné, alebo zdravé?

Mnohí ľudia by na to azda reagovali slovami, že biblický názor je proste zastaraný, prežitý. No keď o tom premýšľaš, kto pozná naše telesné, duševné, citové a duchovné založenie lepšie ako náš Stvoriteľ? Boh vytvoril muža a ženu s veľkou vzájomnou príťažlivosťou. (1. Mojžišova 1:27, 28) Nevytvoril ich tak, aby ich sexuálne priťahoval niekto rovnakého pohlavia. Ba čo viac, Boh rozhodol, že k sexuálnym stykom medzi mužom a ženou má dochádzať iba v manželskom usporiadaní. — Hebrejom 13:4.

To nám neprináša ťažkosti. V Izaiášovi 48:17 Jehova Boh o sebe hovorí, že je „Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok“. Áno, Boh vie, čo nám pomáha a čo nám škodí. Aj keď niektorým môže biblické učenie pripadať ťažké na to, aby sa ním riadili, stále je to „zdravé učenie“, teda učenie, ktoré prospieva mysli i telu. (Títovi 2:1) Naproti tomu homosexualita môže jedine zničiť telesnú, citovú a duchovnú pohodu človeka.

Kríza v podobe aidsu je príkladom toho, nakoľko nezdravý je homosexuálny životný štýl. V Severnej Amerike sú homosexuálni muži tou najpravdepodobnejšou skupinou, ktorá dostane túto chorobu. No aids je iba jednou z celého radu chorôb, ako je hepatitída, infekcie pečene, kvapavka, syfilis a gastrointestinálne parazity, ktoré bežne postihujú homosexuálov. Čím je toto šírenie chorôb podporované? Dr. Joseph Nicolosi vysvetľuje: „Mnohí autori zdokumentovali nutkavé, návykové prvky životného štýlu gayov.“ Jedna rozsiahla štúdia odhalila, že „28 percent homosexuálnych mužov malo sexuálne styky s tisíc a viac partnermi... Takmer polovica homosexuálnych belochov... povedala, že mali aspoň 500 rôznych sexuálnych partnerov.“

Kniha Homosexual Behavior (Homosexuálne správanie) vysvetľuje, že mnohí homosexuáli „majú obavy z partnerskej vernosti, z dôverného vzťahu alebo zo zodpovednosti... Túžba po neosobnom sexe má niekedy enormne nutkavú povahu. Niektorí z týchto jednotlivcov môžu byť v priebehu jediného dňa alebo večera zapojení do desiatich alebo viacerých sexuálnych transakcií.“ Je vôbec možné, aby také bezuzdné správanie bolo zdravé? Nie je skôr chorobné a hanebné? Tí, ktorí sa oddávajú takej náruživej promiskuite, sú očividne ‚otrokmi porušenosti‘. — 2. Petra 2:19.

Navyše, väčšina homosexuálneho sexu je odporná, násilná a vyslovene sadistická. Apoštol Pavol povedal: „Je hanebné čo len rozprávať o veciach, ktoré robia skryte.“ (Efezanom 5:12) Také násilie prezrádza hnev a bolesť, ktoré sa skrývajú pod povrchom tohto zdanlivo „šťastného“ životného štýlu. Pravda, niektorí homosexuáli tvrdia, že nie sú promiskuitní. Ale „monogamní“ homosexuáli sú v menšine — a ich vzťahy sú spravidla krátkodobé. A aj keď zväzky osôb rovnakého pohlavia trvajú, sotva by mohli byť výsledkom lásky, ktorá je opísaná v Biblii. Taká láska ‚sa nespráva neslušne‘. — 1. Korinťanom 13:4, 5.

Následky

V liste Rimanom 1:27 Pavol hovorí: „Muži s mužmi konali tieto hanebné odpornosti, nesúc, pravdaže, následky sexuálnej zvrátenosti na svojom vlastnom charaktere.“ (The New Testament in Modern English od J. B. Phillipsa) Aké následky? O jednom z nich hovorí kniha Homosexual Behavior: „Homosexuálne ženy trpia nadmerným užívaním a zneužívaním alkoholu podstatne viac než heterosexuálne ženy.“ Niektorí výskumníci tiež tvrdia, že medzi mladými homosexuálnymi mužmi sú v neobvyklej miere rozšírené pokusy o samovraždu.

Najškodlivejšie zo všetkého sú následky na duchovnosti človeka. Homosexuáli sa nachádzajú „myšlienkovo v tme a odcudzení životu, ktorý patrí Bohu“. (Efezanom 4:18) Ale ako je to s bohabojnými mladými ľuďmi, ktorí sa napriek svojmu poznaniu biblických zásad cítia priťahovaní k osobám rovnakého pohlavia? Je jasné, že musia zvádzať skutočný boj. Poznanie toho, ako sa Boh pozerá na homosexualitu, zaiste pomáha takým ľuďom ‚sprotiviť si to, čo je zlé‘. (Rimanom 12:9) Existuje aj viacero praktických krokov, ktoré môžu podniknúť, a tak sa vyhnúť tomu, aby podľahli nesprávnym túžbam. To bude námetom jedného z budúcich článkov.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 13]

Homosexuálny životný štýl sa vyznačuje promiskuitou, citovou úzkosťou a chorobami