Kapitola 12

Prečo nie som so sebou spokojný?

„VÔBEC sa necítim dobre,“ sťažuje sa Louise. Aj tebe sa niekedy stane, že si ideš na nervy?

Každý samozrejme potrebuje určitú mieru sebaúcty. Hovorí sa, že sebaúcta „dodáva ľudskej existencii dôstojnosť“. Aj Biblia hovorí: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ (Matúš 19:19) Ak nemáš rád sám seba, pravdepodobne nebudeš mať rád ani druhých.

„Nič sa mi nedarí!“

Prečo máš voči sebe takéto negatívne pocity? Okrem iného ťa azda skľučujú tvoje nedostatky. Dospievaš a často nastáva obdobie nešikovnosti, keď denne dochádza k trápnym situáciám. Padajú ti z ruky veci, alebo do nich narážaš. Nemáš ešte toľko skúseností ako dospelí, takže sa nevieš rýchlo spamätať zo sklamania. A pretože tvoja „vnímavosť“ sa ešte „používaním“ dostatočne nevycvičila, tvoje rozhodnutia možno nie sú vždy najmúdrejšie. (Hebrejom 5:14) Niekedy máš asi pocit, že sa ti vôbec nič nedarí.

Ďalšou príčinou nedostatočnej sebaúcty môže byť to, že nespĺňaš očakávanie tvojich rodičov. „Keď dostanem v škole ‚jedna mínus‘, doma sa ma vypytujú, prečo som nedostal ‚jednotku‘ a hovoria mi, že som ich sklamal,“ vraví jeden chlapec. Rodičia majú samozrejme pocit, že musia povzbudzovať deti, aby sa snažili čo najviac. A keď nesplníš to, čo od teba rozumne očakávajú, určite ti na to niečo povedia. Biblia radí: „Počúvaj, môj syn, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ (Príslovia 1:8, 9) Namiesto toho, aby si sa cítil skľúčený, zaujmi ku kritike pozitívny postoj, a pouč sa z nej.

Ale čo ak ťa tvoji rodičia s niekým nespravodlivo porovnávajú? („Prečo nemôžeš byť ako tvoj starší brat Pavol? Je stále vyznamenaný.“) Takéto porovnanie sa síce môže v prvej chvíli zdať bolestné, ale často hovorí aj o niečom dobrom. Tvoji rodičia jednoducho chcú, aby si sa snažil zo všetkých síl. A ak sa ti zdá, že sú na teba príliš prísni, pokojne sa s nimi o tom porozprávaj.

Podporiť sebaúctu

Ako môžeš podporiť zníženú sebaúctu? V prvom rade sa poctivo zamysli nad svojimi kladmi a zápormi. Zistíš, že mnohé z tvojich „záporov“ sú celkom bezvýznamné. A čo závažnejšie slabosti, ako je napríklad popudlivosť alebo sebectvo? Svedomito tieto slabosti potláčaj, a tvoja sebaúcta určite vzrastie.

Nezatváraj okrem toho oči pred svojimi kladnými vlastnosťami. Možno si myslíš, že keď vieš variť, alebo vieš vymeniť pneumatiku, nie je to nič dôležité. Ale hladný človek, alebo motorista, ktorý sa nemôže pohnúť z miesta, bude obdivovať, že to vieš. Uvedom si aj svoje dobré stránky. Si ochotný sa učiť? Si trpezlivý, súcitný, štedrý, láskavý? Tieto vlastnosti vyvážia tvoje malé nedostatky.

Môže ti tiež pomôcť, ak budeš uvažovať o týchto podnetoch:

Stanov si realistické ciele: Ak stále siahaš po hviezdach, môžeš prežívať ťažké sklamanie. Určuj si dosažiteľné ciele. Čo keby si sa niečo naučil, napríklad písať na stroji? Nauč sa hrať na nejaký hudobný nástroj alebo hovoriť cudzím jazykom. Zlepšuj alebo rozširuj svoju schopnosť čítať. Sebaúcta je užitočný vedľajší účinok toho, čo sme dosiahli.

Rob dobrú prácu: Keď svoju prácu odbiješ, nebudeš so sebou spokojný. Boh mal radosť zo svojho stvoriteľského diela, a keď dokončil jednotlivé stvoriteľské epochy, povedal, že sú „dobré“. (1. Mojžišova 1:3–31) Aj ty môžeš mať radosť z akejkoľvek práce, ktorú robíš doma alebo v škole, ak ju urobíš dobre a svedomito. — Pozri Príslovia 22:29.

Rob niečo pre druhých: Sebaúctu nezískame, ak sa stále necháme obsluhovať. Ježiš povedal, že „ktokoľvek sa chce stať... veľkým, bude vaším služobníkom“ čiže otrokom druhých. — Marek 10:43–45.

Napríklad sedemnásťročná Kim venovala každý mesiac počas letných prázdnin 60 hodín, aby pomáhala druhým poznať biblické pravdy. Hovorí: „Priblížilo ma to k Jehovovi. Pomohlo mi to aj získať skutočnú lásku k ľuďom.“ Táto šťastná mladá žena pravdepodobne netrpí nedostatkom sebaúcty.

Opatrne si vyberaj priateľov: „Mám veľmi málo sebadôvery,“ povedala sedemnásťročná Barbara. „Keď som s ľuďmi, ktorí mi dôverujú, urobím prácu dobre. Keď som s tými, ktorí so mnou zaobchádzajú ako s kusom inventára, nič sa mi nedarí.“

Ľudia, ktorí sú domýšľaví alebo urážajú druhých, môžu v druhom naozaj vyvolať pocit menejcennosti. Vyberaj si preto priateľov, ktorí majú záujem o tvoje blaho a ktorí ťa posilnia. — Príslovia 13:20.

Urob Boha svojím najdôvernejším priateľom: „Jehova je môj skalný útes a moja pevnosť,“ povedal žalmista Dávid. (Žalm 18:2) Nespoliehal sa na svoje schopnosti, ale na dôverné priateľstvo s Jehovom. Keď naňho neskôr doľahlo nešťastie, nestratil vnútorný pokoj, hoci bol tvrdo kritizovaný. (2. Samuelova 16:7, 10) Aj ty sa môžeš ‚priblížiť k Bohu‘, a tak sa ‚chváliť‘ nie sám sebou, ale „v Jehovovi“. — Jakub 2:21–23; 4:8; 1. Korinťanom 1:31.

Slepá ulička

Jeden autor napísal: „Mladý človek, ktorý má slabú osobnosť a malú sebaúctu, sa niekedy snaží niečo predstierať a pôsobiť na svet klamným dojmom.“ Rôzne úlohy, ktoré hrá, sú dobre známe: „tvrdý chlap“, promiskuitný playboy alebo odpudzujúco vyzerajúci punk. Ale takíto mladí ľudia za svojím vonkajškom zápasia s komplexom menejcennosti. — Príslovia 14:13.

Pozri sa napríklad na tých, ktorí vyhľadávajú náhodné sexuálne styky, „aby zahnali pocit depresie, aby si zvýšili sebavedomie [pocitom, že sú žiadúci], aby získali dôverný vzťah, a keď dôjde k tehotenstvu, aby boli milovaní a uznávaní inou ľudskou bytosťou — dieťaťom“. (Vyrovnať sa s pubertálnou depresiou, angl.) Jedna mladá žena, ktorá vytriezvela zo svojich ilúzií, napísala: „Hľadala som útechu v intímnych stykoch, namiesto aby som sa pokúsila vytvoriť si pevný vzťah k svojmu stvoriteľovi. To jediné, čo som dosiahla, bol pocit prázdnoty, osamelosti a ešte väčšia depresia.“ Daj si preto pozor, aby si sa nedostal do takejto slepej uličky.

Varovanie

Je zaujímavé, že Biblia nás často varuje, aby sme si o sebe nemysleli priveľa. Prečo? Zrejme preto, že väčšinou máme sklon svoje snahy o získanie sebadôvery preháňať. Mnohí sa stanú sebeckí a príliš zdôrazňujú svoje znalosti a schopnosti. Niektorí sa vyvyšujú tak, že druhých ponižujú.

V prvom storočí bolo medzi Židmi a pohanmi (Nežidmi) v kresťanskom zbore v Ríme silné súperenie. Apoštol Pavol preto pripomenul pohanom, že boli „zaštepení“ do postavenia Božej priazne len na základe Božej „láskavosti“. (Rimanom 11:17–36) Aj samospravodliví Židia museli priznať, že sú nedokonalí. „Veď všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu,“ povedal Pavol. — Rimanom 3:23.

Pavol ich nezbavoval sebaúcty, ale povedal: „Z nezaslúženej láskavosti, ktorá mi je daná, hovorím každému... aby si o sebe nemyslel viac ako treba.“ (Rimanom 12:3) Je síce „treba“, aby sme mali určitú mieru sebaúcty, ale nemali by sme to preháňať.

Dr. Allan Fromme o tom hovorí: „Človek, ktorý má o sebe vyváženú predstavu, nie je ťažkomyseľný, ale nemusí byť ani veľmi šťastný... Nie je pesimistický, ale nie je ani bezhranične optimistický. Nie je nerozumne odvážny, ale nie je ani bez určitých obáv... Uvedomuje si, že nie je najúspešnejším človekom všetkých čias, ale že nie je ani trvalo neúspešný.“

Buď teda skromný: „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným preukazuje nezaslúženú láskavosť.“ (Jakub 4:6) Uvedomuj si svoje dobré stránky, ale neprehliadaj svoje chyby. Radšej na nich pracuj. Napriek tomu budeš z času na čas o sebe pochybovať. Ale určite nemusíš pochybovať o svojej vlastnej cene alebo o tom, že sa Boh o teba stará. „Ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná.“ — 1. Korinťanom 8:3.

Otázky na rozhovor

◻ Prečo majú niektorí mladí voči sebe negatívny postoj? Môžeš sa vžiť do ich pocitov?

◻ Aký postoj by si mal mať voči požiadavkám svojich rodičov?

◻ Ako sa dá posilniť vlastná sebaúcta?

◻ Ako sa niektorí dostanú pri hľadaní sebaúcty do slepej uličky?

◻ Prečo musíš dávať pozor, aby si si o sebe nemyslel príliš veľa?

[Zvýraznený text na strane 98]

Hovorí sa, že sebaúcta „dodáva ľudskej existencii dôstojnosť“

[Obrázok na strane 99]

Cítiš sa skľúčený a menejcenný? Existuje východisko

[Obrázok na strane 101]

Chvastaním a vystatovaním sa nedá zvýšiť sebavedomie

[Obrázok na strane 102]

Zdá sa ti niekedy, že sa ti nič nedarí?