Slúž Jehovovi s radosťou srdca

„Všetky tieto zlorečenia istotne prídu na teba... pretože si... neslúžil Jehovovi, svojmu Bohu, s plesaním a radosťou srdca.“ — 5. MOJŽIŠOVA 28:45–47.

 1. Čo dokazuje, že tí, čo slúžia Jehovovi, sa radujú, a to nezávisle od toho, kde mu slúžia?

JEHOVOVI služobníci sa radujú, a to nezávisle od toho, či konajú Božiu vôľu v nebi alebo na zemi. Anjelské „ranné hviezdy“ radostne kričali pri zakladaní zeme a myriady nebeských anjelov nepochybne s radosťou ‚vykonávajú Božie slovo‘. (Jób 38:4–7; Žalm 103:20) Jehovov jednosplodený Syn bol radostným „majstrom v diele“ v nebi a na zemi nachádzal potešenie v konaní božskej vôle ako človek Ježiš Kristus. Okrem toho, „pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu“. — Príslovia 8:30, 31; Hebrejom 10:5–10; 12:2.

 2. Čo určovalo, či Izraeliti zažijú požehnania alebo zlorečenia?

² Izraeliti prežívali radosť, keď sa páčili Bohu. Ale čo keď ho neposlúchali? Boli varovaní: „[Zlorečenia] budú na tebe a na tvojom potomstve trvať ako znamenie a predzvesť na neurčitý čas, pretože si pre hojnosť všetkého neslúžil Jehovovi, svojmu Bohu, s plesaním a radosťou srdca. A budeš musieť slúžiť svojim nepriateľom, ktorých pošle proti tebe Jehova, s hladom a smädom a nahotou a nedostatkom všetkého; a istotne ti vložia na šiju železné jarmo, kým ťa nevyhladia.“ (5. Mojžišova 28:45–48) Požehnania a zlorečenia jasne poukazovali na to, ktorí ľudia sú a ktorí nie sú Jehovovými služobníkmi. Tieto zlorečenia tiež potvrdzovali, že Božie zásady a predsavzatia nemožno brať na ľahkú váhu, ani nimi nemožno pohŕdať. Keďže Izraeliti odmietli dbať na Jehovove výstrahy hovoriace o spustošení a vyhnanstve, Jeruzalem sa stal „zlorečením pre všetky národy zeme“. (Jeremiáš 26:6) Preto poslúchajme Boha a tešme sa z jeho priazne. Radosť je jedným z mnohých božských požehnaní, ktoré zažívajú zbožní ľudia.

Ako slúžiť s „radosťou srdca“

 3. Čo je obrazné srdce?

³ Izraeliti mali slúžiť Jehovovi „s plesaním a radosťou srdca“. To isté musia robiť novodobí Boží služobníci. Radovať sa znamená „mať radosť; byť naplnený radosťou“. Hoci sa Písma zmieňujú o telesnom srdci, srdce v doslovnom zmysle nemyslí, neuvažuje. (2. Mojžišova 28:30) Jeho hlavnou funkciou je pumpovať krv, ktorá vyživuje bunky tela. Vo veľkej väčšine prípadov sa však Biblia zmieňuje o obraznom srdci, ktoré je viac než iba sídlom náklonnosti, pohnútok a intelektu. Hovorí sa, že symbolizuje „centrálnu časť vo všeobecnosti, vnútro, a teda vnútorného človeka, ktorý sa prejavuje vo všetkých svojich rozmanitých činnostiach, vo svojich túžbach, záľubách, emóciách, vášňach, úmysloch, vo svojich myšlienkach, dojmoch, predstavách, vo svojej múdrosti, poznaní, zručnosti, v tom, čomu verí a o čom uvažuje, vo svojej pamäti a vo svojom vedomí“. (Journal of the Society of Biblical Literature and Exegesis, 1882, strana 67) Naše obrazné srdce zahŕňa city i emócie, vrátane radosti. — Ján 16:22.

 4. Čo nám môže pomôcť slúžiť Jehovovi s radosťou srdca?

⁴ Čo nám môže pomôcť, aby sme slúžili Jehovovi s radosťou srdca? Pomocou je, keď sa na požehnania a výsady, ktoré nám dáva Boh, pozeráme pozitívne a s ocenením. Môžeme napríklad s radosťou uvažovať o našej výsade preukazovať „svätú službu“ pravému Bohu. (Lukáš 1:74) S tým súvisí aj výsada nosiť Jehovovo meno ako Jehovovi svedkovia. (Izaiáš 43:10–12) K tomu môžeme pripojiť radosť z vedomia, že keď sa riadime Božím Slovom, vtedy sa Bohu páčime. A akou radosťou je odzrkadľovať duchovné svetlo, a tak pomáhať mnohým ľuďom vyjsť z tmy! — Matúš 5:14–16; porovnaj 1. Petra 2:9.

 5. Čo je zdrojom zbožnej radosti?

⁵ Slúžiť Jehovovi s radosťou srdca však nie je iba vecou pozitívneho zmýšľania. Mať pozitívny názor je užitočné. Ale zbožná radosť nie je niečím, čo dosiahneme pestovaním charakteru. Je ovocím Jehovovho ducha. (Galaťanom 5:22, 23) Ak takúto radosť nemáme, možno bude potrebné urobiť určité úpravy, aby sme sa vyvarovali nebiblického zmýšľania alebo konania, ktoré by mohlo zarmucovať Božieho ducha. (Efezanom 4:30) No ak sme Jehovovi oddaní, nemajme strach, že nedostatok úprimnej radosti pri nejakej príležitosti svedčí o tom, že nemáme božské schválenie. Sme nedokonalí a niekedy podliehame bolesti, smútku, ba i depresii, ale Jehova nás chápe. (Žalm 103:10–14) Modlime sa preto o jeho svätého ducha a pamätajme na to, že jeho ovocie v podobe radosti dáva Boh. Náš milujúci nebeský Otec vypočuje takéto modlitby a umožní nám slúžiť mu s radosťou srdca. — Lukáš 11:13.

Keď radosť chýba

 6. Čo by sme mali robiť, ak v našej službe Bohu chýba radosť?

⁶ Ak v našej službe chýba radosť, mohlo by sa stať, že nakoniec v službe Jehovovi spomalíme alebo sa dokonca prejavíme voči nemu ako neverní. Preto by bolo múdre pokorne a s modlitbou uvažovať o svojich pohnútkach a urobiť potrebné úpravy. Aby sme mali radosť, ktorú dáva Boh, musíme slúžiť Jehovovi z lásky a celým svojím srdcom, celou dušou a celou mysľou. (Matúš 22:37) Nesmieme slúžiť so súperivým postojom, lebo Pavol napísal: „Ak žijeme duchom, duchom aj poriadne choďme. Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“ (Galaťanom 5:25, 26) Pravú radosť nebudeme mať, ak budeme slúžiť preto, že chceme vyniknúť nad druhými, alebo preto, aby sme vyhľadávali chválu.

 7. Ako môžeme opäť roznietiť našu radosť srdca?

⁷ Ak žijeme v súlade s našou oddanosťou Jehovovi, prináša nám to radosť. V čase, keď sme sa oddali Bohu, sme sa horlivo chopili kresťanského spôsobu života. Študovali sme Písma a pravidelne sme sa zúčastňovali zhromaždení. (Hebrejom 10:24, 25) To nám dávalo radosť do služby. Ale čo ak naša radosť zoslabla? Štúdium Biblie, návšteva zhromaždení a účasť na službe — áno, plné zapojenie sa do všetkých oblastí kresťanského života — by malo dodať nášmu životu duchovnú stabilitu a znovu roznietiť lásku, ktorú sme mali na začiatku, ako aj našu predošlú radosť srdca. (Zjavenie 2:4) Potom nebudeme ako niektorí, čo sú akosi bez radosti a často potrebujú duchovnú pomoc. Starší radi pomôžu, ale každý sám musí žiť v súlade so svojou oddanosťou Bohu. To za nás nemôže robiť nikto iný. Dajme si preto za cieľ konať normálnu, pravidelnú kresťanskú činnosť, aby sme tak žili v súlade s našou oddanosťou Jehovovi a mali pravú radosť.

 8. Prečo je dôležité čisté svedomie, ak sa chceme radovať?

⁸ Ak máme mať radosť, ktorá je ovocím Božieho ducha, musíme mať čisté svedomie. Pokým sa izraelský kráľ Dávid snažil skryť svoj hriech, cítil sa biedne. Skutočne, zdalo sa, že jeho životná vlaha sa vyparila, a možno aj telesne ochorel. Akú úľavu zažil, keď sa kajal a vyznal svoj hriech! (Žalm 32:1–5) Nemôžeme sa radovať, ak skrývame nejaký vážny hriech. To by naozaj mohlo spôsobovať v našom živote trápenie. Istotne to nie je cesta k prežívaniu radosti. Ale pokánie a vyznanie prináša úľavu a obnovenie radostného ducha. — Príslovia 28:13.

Čakať s radosťou

 9, 10. a) Aký sľub dostal Abrahám a ako bola možno jeho viera a radosť vyskúšaná? b) Aký úžitok môžeme mať z príkladu Abraháma, Izáka a Jakoba?

⁹ Mať radosť vtedy, keď sa prvýkrát dozvedáme o božskom predsavzatí, to je jedna vec, ale niečo úplne iné je radovať sa i po mnohých rokoch. Možno to znázorniť na prípade verného Abraháma. Po tom, čo sa na Boží príkaz pokúsil obetovať svojho syna Izáka, mu anjel odovzdal toto posolstvo: „‚Prisahám pri sebe,‘ je Jehovov výrok, ‚preto, že si urobil túto vec a neodoprel si mi svojho syna, svojho jediného, istotne ťa požehnám a istotne rozmnožím tvoje semeno ako nebeských hviezd a ako zrniek piesku, ktoré sú na morskom brehu; a tvoje semeno si vezme do vlastníctva bránu svojich nepriateľov. A prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme preto, že si počúval môj hlas.‘“ (1. Mojžišova 22:15–18) Pri tomto sľube mal Abrahám nepochybne veľkú radosť.

¹⁰ Abrahám možno očakával, že „semenom“, prostredníctvom ktorého prídu sľúbené požehnania, bude Izák. Ale roky plynuli bez toho, že by sa prostredníctvom Izáka uskutočnilo niečo pozoruhodné, a tak mohla byť vyskúšaná viera a radosť Abraháma a jeho rodiny. Boh svoj sľub potvrdil Izákovi a neskôr jeho synovi Jakobovi, čo ich uistilo, že príchod Semena je ešte stále vecou budúcnosti, a pomohlo im to udržať si vieru a radosť. Abrahám, Izák a Jakob však zomreli bez toho, že by uvideli splnenie Božích sľubov, ktoré dostali, ale napriek tomu neboli neradostnými služobníkmi Jehovu. (Hebrejom 11:13) Aj my môžeme naďalej slúžiť Jehovovi s vierou a radosťou, a pritom očakávať splnenie jeho sľubov.

Radosť napriek prenasledovaniu

11. Prečo sa môžeme i napriek prenasledovaniu radovať?

¹¹ Ako Jehovovi služobníci môžeme slúžiť Jehovovi s radosťou srdca, a to i vtedy, keď znášame prenasledovanie. Ježiš vyhlásil za šťastných tých, ktorí sú preňho prenasledovaní, a apoštol Peter povedal: „Radujte sa, ak ste účastníkmi Kristových utrpení, aby ste sa radovali a jasali aj pri zjavení jeho slávy. Keď vás hania pre Kristovo meno, ste šťastní, lebo na vás spočíva duch slávy, áno, Boží duch.“ (1. Petra 4:13, 14; Matúš 5:11, 12) Ak znášaš prenasledovanie a utrpenie pre spravodlivosť, máš Jehovovho ducha a Jehovovo schválenie, a to určite podporí radosť.

12. a) Prečo môžeme čeliť skúškam viery s radosťou? b) Aké základné poučenie možno získať z prípadu istého Lévitu vo vyhnanstve?

¹² Skúškam viery môžeme čeliť s radosťou, pretože Boh je naším Útočišťom. Je to zjavné zo 42. a 43. žalmu. Istý Lévita bol z nejakého dôvodu vo vyhnanstve. Tak veľmi mu chýbalo uctievanie v Božej svätyni, že sa cítil ako smädná laň, ako jelenica, ktorá túži po vode v suchej a neúrodnej oblasti. Bol „smädný“, čiže túžil po Jehovovi a po výsade uctievať Boha v jeho svätyni. (Žalm 42:1, 2) Skúsenosť tohto vyhnanca by nás mala podnietiť k prejavovaniu vďačnosti za spoločenstvo s Jehovovým ľudom, z ktorého sa tešíme. Ak nám taká situácia, ako je napríklad uväznenie v dôsledku prenasledovania, dočasne zabránila v tom, aby sme boli spolu s ostatnými, uvažujme o minulých spoločných radostiach v svätej službe a modlime sa o vytrvalosť, a pritom ‚čakajme na Boha‘, že nás opäť uvedie do pravidelnej činnosti spolu s tými, čo ho uctievajú. — Žalm 42:4, 5, 11; 43:3–5.

„Slúžte Jehovovi s plesaním“

13. Ako Žalm 100:1, 2 ukazuje, že radosť musí byť význačným rysom našej služby Bohu?

¹³ Radosť musí byť význačným rysom našej služby Bohu. Bolo to ukázané v jednej melódii vďakyvzdania, v ktorej žalmista spieval: „Víťazoslávne kričte k Jehovovi, všetci ľudia zeme. Slúžte Jehovovi s plesaním. Prichádzajte pred neho s radostným volaním.“ (Žalm 100:1, 2) Jehova je „šťastný Boh“ a chce, aby jeho služobníci nachádzali radosť v konaní zodpovedajúcom ich oddanosti k nemu. (1. Timotejovi 1:11) Ľudia zo všetkých národov by mali jasať v Jehovovi a naše vyjadrenia chvály by mali byť mocné ako ‚víťazoslávny krik‘ víťazného vojska. Keďže služba Bohu je osviežujúca, mala by byť sprevádzaná radovaním sa. Preto žalmista nabádal ľudí, aby predstupovali pred Boha „s radostným volaním“.

14, 15. Ako sa dnes vzťahuje Žalm 100:3–5 na Jehovov radostný ľud?

¹⁴ Žalmista dodal: „Vedzte [spoznajte, uznajte], že Jehova je Boh. To on nás urobil, a nie my sami. Sme jeho ľud a ovce jeho pastvy.“ (Žalm 100:3) Keďže Jehova je náš Stvoriteľ, vlastní nás práve tak, ako pastier vlastní svoje ovce. Boh sa o nás stará tak dobre, že ho s vďačnosťou chválime. (Žalm 23) Žalmista spieval o Jehovovi i toto: „Vchádzajte do jeho brán s vďakyvzdaním, do jeho nádvorí s chválou. Vzdávajte mu vďaky, žehnajte jeho meno. Veď Jehova je dobrý; jeho milujúca láskavosť je až na neurčitý čas a jeho vernosť z pokolenia na pokolenie.“ — Žalm 100:4, 5.

¹⁵ Dnes vchádzajú na nádvoria Jehovovej svätyne radujúci sa ľudia zo všetkých národov, aby vzdávali vďaku a chválu. Radostne žehnáme Božie meno tak, že stále hovoríme o Jehovovi dobré veci, a jeho vznešené vlastnosti nás podnecujú, aby sme ho chválili. On je úplne dobrý a na jeho milujúcu láskavosť alebo súcitný ohľad, ktorý má k svojim služobníkom, sa možno vždy spoľahnúť, lebo trvá po neurčitý čas. „Z pokolenia na pokolenie“ je Jehova verný v prejavovaní lásky k tým, ktorí konajú jeho vôľu. (Rimanom 8:38, 39) Teda istotne máme dobrý dôvod ‚slúžiť Jehovovi s plesaním‘.

Plesajte v svojej nádeji

16. V akých nádejách a vyhliadkach môžu kresťania plesať?

¹⁶ Pavol napísal: „Plesajte v nádeji.“ (Rimanom 12:12) Pomazaní nasledovníci Ježiša Krista plesajú v slávnej nádeji na nesmrteľný nebeský život, ktorý im Boh sprístupnil prostredníctvom svojho Syna. (Rimanom 8:16, 17; Filipanom 3:20, 21) Kresťania s nádejou na večný život v raji na zemi majú tiež dôvody na plesanie. (Lukáš 23:43) Všetci verní Jehovovi služobníci majú dôvod plesať v nádeji na Kráľovstvo, pretože budú alebo súčasťou nebeskej vlády, alebo budú žiť v jeho pozemskej oblasti. Aké je to radostné požehnanie! — Matúš 6:9, 10; Rimanom 8:18–21.

17, 18. a) Čo bolo predpovedané v Izaiášovi 25:6–8? b) Ako sa toto Izaiášovo proroctvo spĺňa v súčasnosti a ako sa splní v budúcnosti?

¹⁷ Aj Izaiáš predpovedal radostnú budúcnosť pre poslušné ľudstvo. Napísal: „Jehova vojsk istotne urobí na tomto vrchu pre všetky národy hostinu s jedlami omastenými olejom, hostinu s [vínom kvaseným nad] usadeninou, s olejom omastenými jedlami naplnenými špikom, s [precedeným vínom kvaseným nad] usadeninou. A na tomto vrchu on istotne pohltí povrch zahalenia, ktoré zahaľuje všetky národy, a tkaninu, ktorá je utkaná nad všetkými národmi. A navždy pohltí smrť a Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí. A z celej zeme odstráni pohanu svojho ľudu, lebo to povedal sám Jehova.“ — Izaiáš 25:6–8.

¹⁸ Duchovná hostina, ktorej sa dnes zúčastňujeme, lebo uctievame Jehovu, je skutočne radostnou hostinou. Naša radosť naozaj prekypuje, keď horlivo slúžime Bohu v očakávaní hostiny doslovných dobrých vecí, ktoré sľúbil pre nový svet. (2. Petra 3:13) Na základe Ježišovej obete Jehova odstráni „tkaninu“, ktorá pre Adamov hriech zahaľuje ľudstvo. Akou radosťou bude vidieť, že hriech a smrť sú odstránené! Aké príjemné bude vítať svojich milovaných, ktorí budú vzkriesení, vidieť, že zmizli slzy, a žiť na rajskej zemi, kde Jehovov ľud už nebude hanený a kde už dal Bohu odpoveď pre veľkého posmievača, Satana Diabla! — Príslovia 27:11.

19. Ako by sme mali reagovať na vyhliadky, ktoré nám Jehova ako svojim svedkom predložil?

¹⁹ Či ťa to nenapĺňa radosťou a vďačnosťou, keď vieš, čo Jehova urobí pre svojich služobníkov? Takéto veľkolepé vyhliadky skutočne prispievajú k našej radosti! Okrem toho, naša požehnaná nádej pôsobí tak, že vzhliadame k nášmu šťastnému, milujúcemu, štedrému Bohu s podobnými myšlienkami, ako sú tieto: „Hľa, toto je náš Boh. Dúfali sme v neho, zachráni nás. Toto je Jehova. Dúfali sme v neho. Tešme sa a radujme sa zo záchrany od neho.“ (Izaiáš 25:9) Majme našu nádhernú nádej pevne zakotvenú v mysli a zameriavajme všetko úsilie na to, aby sme slúžili Jehovovi s radosťou srdca.

Ako by si odpovedal?

◻ Ako môžeme slúžiť Jehovovi s „radosťou srdca“?

◻ Čo môžeme robiť, ak v našej službe Bohu chýba radosť?

◻ Prečo môže mať Jehovov ľud napriek prenasledovaniu radosť?

◻ Aké máme dôvody plesať v našej nádeji?

[Obrázky na strane 17]

Keď sa budeme zapájať do všetkých oblastí kresťanského života, naša radosť sa zväčší