„Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám“

Predtým a potom — sila biblických zásad

ADRIAN bol v mladosti veľmi násilnícky a zlostný. Jeho prchká povaha viedla k prudkým výbuchom hnevu. Pil, fajčil a žil nemravným životom. Bol známy ako prívrženec punku a dal si urobiť tetovanie, ktoré vyjadrovalo jeho anarchistické názory. Keď Adrian opisuje tie roky, hovorí: „Ostrihal som si vlasy na punk, stužil som si ich tak, aby mi stáli dohora, a niekedy som si ich zafarbil načerveno alebo inak.“ Mal tiež piercing na nose.

Adrian sa s niekoľkými ďalšími mladými rebelmi presťahoval do jedného schátraného domu. Pili a brali drogy. „Pichal som si spíd, Valium alebo čokoľvek iné, čo som mohol zohnať,“ spomína Adrian. „Keď sa nedali zohnať drogy alebo lepidlo, fetoval som benzín, ktorý som kradol z áut.“ Život pouličného zločinca urobil z Adriana mimoriadne násilníckeho a obávaného človeka. Ľudia s ním nechceli mať nič spoločné. Jeho povesť zároveň k nemu priťahovala rôzne živly.

Adrian si postupne uvedomil, že jeho „priatelia“ sú s ním iba preto, že je to pre nich výhodné. Navyše dospel k záveru, že ‚všetkým tým hnevom a násilím nič nedosiahol‘. Cítil prázdnotu a frustráciu, a tak svojich spoločníkov opustil. Keď raz našiel na stavenisku Strážnu vežu, zaujalo ho jej biblické posolstvo a začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Adrian s nadšením zareagoval na pozvanie: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jakub 4:8) Vďaka tomu Adrian zakrátko pochopil, že musí začať uplatňovať zásady uvedené v Božom Slove.

Prehlbujúce sa poznanie Biblie malo dobrý vplyv na Adrianovo svedomie a viedlo k zmene jeho spôsobu života. Dostal pomoc, aby dokázal ovládnuť svoju výbušnú povahu a získal sebaovládanie. Vďaka moci Božieho Slova sa Adrianova osobnosť úplne zmenila. — Hebrejom 4:12.

No ako je možné, že Biblia má taký mocný vplyv? Biblické poznanie nám pomáha ‚obliecť si novú osobnosť‘. (Efezanom 4:24) Áno, uplatňovaním presného poznania sa naša osobnosť mení. Ale ako sa to deje?

Po prvé, Biblia ukazuje, akých nežiaducich osobnostných čŕt by sa mal človek zbaviť. (Príslovia 6:16–19) Po druhé, Písma nás povzbudzujú prejavovať žiaduce vlastnosti, ktoré sú výsledkom pôsobenia Božieho svätého ducha. K týmto vlastnostiam patrí „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie“. — Galaťanom 5:22, 23.

Hlbšie pochopenie Božích požiadaviek pomohlo Adrianovi preskúmať sa a zistiť, ktoré črty osobnosti si musí rozvíjať a ktorých sa musí zbaviť. (Jakub 1:22–25) Ale to bol iba začiatok. Okrem poznania bola potrebná aj motivácia — niečo, čo by Adriana podnecovalo, aby sa chcel zmeniť.

Adrian sa dozvedel, že žiaduca nová osobnosť sa formuje „podľa obrazu Toho, ktorý ju stvoril“. (Kolosanom 3:10) Uvedomil si, že osobnosť kresťana sa musí podobať Božej osobnosti. (Efezanom 5:1) Pri štúdiu Biblie sa Adrian dozvedal o tom, ako Jehova zaobchádza s ľudstvom, a všímal si Božie znamenité vlastnosti, ako je láska, láskavosť, dobrota, milosrdenstvo a spravodlivosť. Toto poznanie viedlo Adriana k tomu, že si vypestoval lásku k Bohu a túžbu stať sa človekom, ktorý bude mať Jehovovu priazeň. — Matúš 22:37.

Pomocou Božieho svätého ducha sa Adrianovi časom podarilo ovládnuť svoju výbušnú povahu. Adrian i jeho manželka sa dnes plne venujú tomu, aby pomohli ďalším očistiť svoj život na základe biblického poznania. „Na rozdiel od mnohých mojich bývalých priateľov, ktorí sú už mŕtvi, ja som nažive a teším sa zo šťastného rodinného života,“ hovorí. Adrian je živým dôkazom toho, že Biblia má moc meniť život ľudí k lepšiemu.

[Zvýraznený text na strane 25]

„Všetkým tým hnevom a násilím som nič nedosiahol“

[Rámček na strane 25]

Niektoré praktické biblické zásady

Tu sú niektoré biblické zásady, ktoré pomohli mnohým výbušným a násilníckym ľuďom stať sa mierumilovnými:

„Zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu.“ ​(Rimanom 12:18, 19) Nechajme na Bohu, aby rozhodol, kedy a na koho bude privedená pomsta. On o tom môže rozhodnúť najlepšie, lebo pozná všetky skutočnosti, a každá odplata, ktorá pochádza od neho, je vždy dokonale spravodlivá.

„Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi.“ ​(Efezanom 4:26, 27) Niekedy sa človek môže oprávnene nahnevať. Ak sa to stane, nemal by ‚v podráždenej nálade‘ zotrvávať. Prečo? Lebo by to mohlo viesť k tomu, že by urobil niečo zlé. Tým by dal „miesto Diablovi“ a stratil by Božie schválenie.

„Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev; nerozpaľuj sa, len aby si konal zlo.“ ​(Žalm 37:8) Neovládané emócie vedú k nekontrolovaným skutkom. Ak sa niekto nechá uniesť hnevom, je väčšia pravdepodobnosť, že povie alebo urobí niečo, čo druhých zraní.