„Stále premáhaj zlo dobrom“ ovládaním hnevu

‚Sami sa nepomstite, milovaní... ale stále premáhajte zlo dobrom.‘ (RIM. 12:19, 21)

1., 2. V čom dali dobrý príklad svedkovia, ktorí cestovali na zasvätenie?

SKUPINA 34 Jehovových svedkov cestovala na zasvätenie jednej odbočky. Hodinová zastávka na doplnenie paliva na odľahlom letisku sa pre technickú poruchu zmenila na 44-hodinové únavné čakanie bez dostatku jedla, vody a vyhovujúcich sociálnych zariadení. Veľa cestujúcich sa nahnevalo a začali byť k pracovníkom letiska hrubí. Ale bratia a sestry zachovali pokoj.

² Napokon sa svedkovia do cieľa svojej cesty dostali a stihli záverečnú čas programu zasvätenia. Hoci boli unavení, zdržali sa po zhromaždení dlhšie, aby sa mohli potešiť so spoločnosti miestnych bratov. Neskôr sa dozvedeli, že ich príklad trpezlivosti a sebaovládania nezostal nepovšimnutý. Istý cestujúci pracovníkom leteckej spoločnosti povedal: „Nebyť tých 34 kresťanov, ktorí leteli s nami, na letisku by prišlo k výtržnostiam.“

Žijeme vo svete plnom hnevu

3., 4. a) Ako a odkedy hnev vedúci k násiliu negatívne vplýva na správanie ľudí? b) Mohol Kain ovládnuť svoj hnev? Vysvetli to.

³ Tlaky spojené so životom v súčasnom zlom systéme môžu v ľuďoch vyvolávať hnev. (Kaz. 7:7) Tento hnev často vedie k nenávisti a otvorenému násiliu. Vojny zúria nielen medzi krajinami, ale aj vnútri krajín. Napätie v rodinách vyvoláva konflikty v mnohých domácnostiach. Hnev a násilie má dlhú históriu. Kain, prvý syn Adama a Evy, zabil svojho mladšieho brata z hnevu podnieteného žiarlivosťou. Tohto podlého činu sa dopustil aj napriek tomu, že ho Jehova vyzval, aby ovládal svoje emócie, a sľúbil mu požehnanie, ak poslúchne. (Prečítajte 1. Mojžišovu 4:6–8.)

⁴ Hoci Kain zdedil nedokonalosť, mohol sa v tejto veci rozhodnúť. Svoj hnev mohol ovládnuť. Preto za svoj násilnícky čin niesol plnú zodpovednosť. Podobne aj nám nedokonalosť sťažuje vyhýbať sa hnevu a skutkom, ku ktorým hnev vedie. A k stresu v týchto „kritických časoch“ pridávajú aj ďalšie negatívne činitele. (2. Tim. 3:1) Napríklad finančné ťažkosti môžu vyvolávať emocionálne napätie. Polícia a organizácie, ktoré poskytujú pomoc rodinám, spájajú krízy finančného systému so vzrastom počtu prípadov výbuchu hnevu a domáceho násilia.

5., 6. Aký svetský postoj k hnevu by nás mohol ovplyvniť?

⁵ Okrem toho veľa ľudí, s ktorými prichádzame do styku, ‚miluje samých seba‘ a sú „pyšní“ a „divokí“. Veľmi ľahko by sa mohlo stať, že také zlé vlastnosti od nich prevezmeme a ľahko sa rozhneváme. (2. Tim. 3:2–5) Aj filmy a televízne programy často vykresľujú pomstu ako niečo šľachetné a násilie ako prirodzený a oprávnený spôsob riešenia problémov. Typická dejová línia je vypracovaná tak, aby sa divák tešil na okamih, keď záporná postava „dostane, čo si zaslúži“ — obyčajne tak, že ju násilne usmrtí hrdina príbehu.

⁶ Taká propaganda podporuje „ducha sveta“ a jeho rozhnevaného vládcu Satana, a nie to, čo si želá Boh. (1. Kor. 2:12; Ef. 2:2; Zjav. 12:12) Tento duch vyhovuje nedokonalému telu a je v zásadnom protiklade k Božiemu svätému duchu a jeho ovociu. Veď jednou zo základných zásad kresťanstva je nedať sa vyprovokovať k pomste. (Prečítajte Matúša 5:39, 44, 45.) Teda ako môžeme ešte lepšie uplatňovať Ježišovo učenie?

Dobré a zlé príklady

 7. K čomu viedlo to, že Simeon a Lévi neovládli svoj hnev?

⁷ Biblia obsahuje mnoho rád týkajúcich sa ovládania hnevu, ako aj praktických príkladov toho, čo sa stane, keď hnev ovládneme alebo keď ho neovládneme. Zamyslime sa, čo sa stalo, keď sa Jakobovi synovia Simeon a Lévi pomstili Sichemovi za to, že znásilnil ich sestru Dínu. „Boli vo svojich citoch zranení a veľmi sa rozhnevali.“ ​(1. Mojž. 34:7) Nato druhí Jakobovi synovia zaútočili na Sichemovo mesto, vyplienili ho a ženy a deti vzali do zajatia. To všetko urobili nielen pre to, čo sa stalo Díne, ale bola to pravdepodobne aj otázka hrdosti a obava z toho, že stratia úctu okolia. Sichemovo konanie považovali za urážku samých seba a ich otca Jakoba. Ale čo si o ich konaní myslel Jakob?

 8. Čo sa zo správy o Simeonovi a Lévim učíme o odplácaní?

⁸ Dínina smutná skúsenosť Jakoba určite veľmi zarmútila, ale pomstu svojich dvoch synov odsúdil. Simeon a Lévi sa napriek tomu pokúšali obhájiť svoje konanie slovami: „Mal by niekto zaobchádzať s našou sestrou ako s prostitútkou?“ ​(1. Mojž. 34:31) No tým sa záležitosť neuzavrela, lebo ich konanie sa nepáčilo ani Jehovovi. Po mnohých rokoch Jakob predpovedal, že potomkovia Simeona a Léviho budú pre ich násilnícke konanie podnietené hnevom rozptýlení medzi kmeňmi Izraela. (Prečítajte 1. Mojžišovu 49:5–7.) Áno, pre svoj neovládaný hnev stratili priazeň tak Boha, ako aj svojho otca.

 9. Kedy Dávid skoro podľahol hnevu?

⁹ Úplne inak to bolo v prípade kráľa Dávida. Mal viacero príležitostí pomstiť sa, no nevyužil ich. (1. Sam. 24:3–7) Ale pri jednej takmer podľahol hnevu. Bohatý muž menom Nábal nakričal na Dávidových mužov napriek tomu, že predtým chránili jeho stáda a pastierov. Dávida sa možno dotklo predovšetkým to, že išlo o jeho mužov, a tak sa rozhodol vrátiť mu to násilným činom. Kým bol Dávid s mužmi na ceste za Nábalom, aby naňho a na jeho domácnosť zaútočil, istý mladý muž informoval Nábalovu rozvážnu manželku Abigail o tom, čo sa stalo, a naliehal na ňu, aby niečo urobila. Ona hneď zhromaždila veľký dar a vyšla Dávidovi v ústrety. Pokorne sa ospravedlnila za Nábalovu opovážlivosť a odvolala sa na Dávidovu bázeň pred Jehovom. Dávid sa spamätal a povedal: „Buď požehnaná ty, ktorá si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil krvou.“ ​(1. Sam. 25:2–35)

Kresťanský postoj

10. Aký postoj majú k odplácaniu zaujímať kresťania?

¹⁰ To, čo sa stalo v prípade Simeona a Léviho a medzi Dávidom a Abigail, nad každú pochybnosť ukazuje, že Jehova neschvaľuje neovládaný hnev a násilie a že žehná ľuďom, ktorí sa snažia obnoviť pokoj. „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi,“ napísal apoštol Pavol. „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘ Ale ‚keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; keď je smädný, daj sa mu niečoho napiť; veď týmto konaním zhrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.‘ Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ (Rim. 12:18–21).a

11. Ako sa istá sestra naučila ovládať svoj hnev?

¹¹ Túto radu môžeme uplatniť aj my. Napríklad istá sestra sa staršiemu posťažovala na svoju novú vedúcu v práci. Opísala ju ako nespravodlivú a neláskavú. Hnevala sa na ňu a chcela zo zamestnania odísť. Starší ju povzbudil, aby neurobila niečo unáhlené. Všimol si, že hnevlivá reakcia sestry na nespravodlivé zaobchádzanie vedúcej situáciu iba zhoršila. (Tít. 3:1–3) Starší jej poukázal na to, že aj keby si časom našla inú prácu, tak či tak by musela zmeniť spôsob, akým reaguje na neláskavé konanie druhých ľudí. Poradil jej, aby sa k vedúcej správala tak, ako by chcela, aby sa druhí správali k nej, tak ako nás učil Ježiš. (Prečítajte Lukáša 6:31.) Sestra súhlasila, že to skúsi. K čomu to viedlo? Po určitom čase sa postoj vedúcej zmiernil a sestre za prácu dokonca poďakovala.

12. Prečo môžu byť nezhody medzi kresťanmi zvlášť bolestivé?

¹² Azda nás neprekvapuje, keď vzniknú také ťažkosti s niekým, kto nie je členom kresťanského zboru. Vieme, že život v Satanovom systéme je často nespravodlivý a že si musíme dávať pozor, aby nás ľudia, ktorí robia zlé veci, nerozhnevali. (Žalm 37:1–11; Kaz. 8:12, 13; 12:13, 14) Keď však vznikne problém s duchovným bratom alebo sestrou, bolesť môže byť oveľa hlbšia. Istá svedkyňa si spomína: „Keď som spoznávala pravdu, najväčšou prekážkou pre mňa bolo prijať skutočnosť, že Jehovovi svedkovia nie sú dokonalí.“ Vyšli sme z chladného a neláskavého sveta a dúfame, že všetci členovia zboru nám budú vo svojom správaní prejavovať kresťanskú láskavosť. Preto nás môže zraniť alebo nahnevať, keď niektorý spolukresťan vykoná niečo bezmyšlienkovité alebo sa správa nekresťansky, zvlášť keď je to niekto, kto má v zbore výsady. ‚Ako sa môže niečo také stať v Jehovovom ľude?‘ možno uvažujeme. V skutočnosti sa to stávalo aj medzi pomazanými kresťanmi za čias apoštolov. (Gal. 2:11–14; 5:15; Jak. 3:14, 15) Ako by sme mali reagovať, keď sa to dotkne nás osobne?

13. Prečo a ako by sme sa mali snažiť prekonávať nezhody?

¹³ „Naučila som sa modliť za každého, kto sa ma niečím dotkol,“ hovorí spomenutá sestra. „Vždy to pomáha.“ Ako sme už čítali, Ježiš nás učil modliť sa za tých, ktorí nás prenasledujú. (Mat. 5:44) O čo skôr by sme sa mali modliť za našich duchovných bratov a sestry! Tak ako otec chce, aby sa jeho deti mali rady, aj Jehova chce, aby jeho služobníci na zemi spolu dobre vychádzali. Tešíme sa na čas, keď budeme žiť večne spolu v pokoji a šťastí, a Jehova nás to učí už teraz. Chce, aby sme spolupracovali na jeho veľkom diele. Preto nedovoľme, aby naše vzájomné problémy zostali nevyriešené, alebo jednoducho ‚prejdime ponad‘ priestupok a v jednote ďalej napredujme. (Prečítajte Príslovia 19:11.) Keď vzniknú ťažkosti, nemali by sme sa od bratov odťahovať, ale mali by sme si navzájom pomáhať zostať v Božom ľude, v bezpečnom objatí Jehovových ‚večných ramien‘. (5. Mojž. 33:27, Slovenský ekumenický preklad)

Byť ku všetkým jemný prináša dobré výsledky

14. Ako môžeme odporovať Satanovmu rozdeľujúcemu vplyvu?

¹⁴ Satan a jeho démoni sa v snahe zabrániť nám šíriť dobré posolstvo aktívne usilujú rozbiť šťastné rodiny a zbory. Snažia sa zasievať nezhody, lebo vedia, že vnútorné rozkoly majú ničivé účinky. (Mat. 12:25) Ich zlému vplyvu môžeme odporovať tak, že poslúchame túto Pavlovu radu: „Pánov otrok však nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný.“ ​(2. Tim. 2:24) Pamätajme na to, že „nezápasíme s krvou a telom, ale... so zlými duchovnými silami“. Ak chceme byť v tomto zápase úspešní, musíme využívať duchovnú výzbroj vrátane ‚výstroja dobrého posolstva pokoja‘. (Ef. 6:12–18)

15. Ako by sme mali reagovať na útoky zvonku?

¹⁵ Jehovovi nepriatelia podnikajú na Jehovov mierumilovný ľud zúrivé útoky. Niektorí z nich napádajú Jehovových svedkov fyzicky. Ďalší nás ohovárajú v tlači alebo na súdoch. Ježiš povedal svojim nasledovníkom, že to majú očakávať. (Mat. 5:11, 12) Ako by sme na to mali reagovať? Nikdy nesmieme slovom ani skutkom ‚odplácať zlé zlým‘. (Rim. 12:17; prečítajte 1. Petra 3:16.)

16., 17. Do akej náročnej situácie sa dostal jeden zbor?

¹⁶ Bez ohľadu na to, ako na nás Diabol zaútočí, ak ‚premáhame zlo dobrom‘, môžeme vydať znamenité svedectvo. Napríklad jeden zbor na istom tichomorskom ostrove si prenajal sálu na Pamätnú slávnosť. Keď sa o tom dozvedeli predstavitelia miestnej cirkvi, povedali farníkom, aby sa v sále zhromaždili na bohoslužby práve v čase, keď mala byť Pamätná slávnosť. Policajný náčelník im však nariadil, aby sálu do začiatku slávnosti uvoľnili svedkom. Napriek tomu bola sála v tom čase plná a začínali sa bohoslužby.

¹⁷ Zatiaľ čo policajti sa chytali vyviesť farníkov zo sály násilím, predstavený cirkvi prišiel za jedným naším starším a opýtal sa ho: „Máte na dnes večer naplánované niečo mimoriadne?“ Brat mu odpovedal, že majú Pamätnú slávnosť, na čo predstavený povedal: „Ó, to som nevedel!“ Vtom istý policajt zvolal: „Ale veď sme vám to dnes ráno hovorili!“ Duchovný sa obrátil na staršieho a s lišiackym úsmevom mu povedal: „Čo budete teraz robiť? Máme v sále plno ľudí. Dáte nás vyhnať policajtmi?“ Prefíkane manipuloval vecami tak, aby svedkovia vyzerali ako prenasledovatelia! Ako naši bratia zareagujú?

18. Ako zareagovali bratia na provokáciu a k čomu to viedlo?

¹⁸ Svedkovia navrhli, aby si cirkev odbavila polhodinovú bohoslužbu, po ktorej bratia začnú s Pamätnou slávnosťou. Bohoslužba sa pretiahla, ale napokon príslušníci cirkvi sálu uvoľnili a slávnosť sa mohla začať. Na druhý deň zostavila vláda ostrova vyšetrovaciu komisiu. Po zvážení skutočností komisia uložila cirkvi za povinnosť uverejniť oznam, že problém nezapríčinili svedkovia, ale predstavený cirkvi. Komisia okrem toho poďakovala Jehovovým svedkom za trpezlivosť, s ktorou zvládli túto náročnú situáciu. Snaha svedkov ‚zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi‘ priniesla dobré ovocie.

19. Čo ďalšie môže prispieť k pokojným vzťahom?

¹⁹ Ďalší dôležitý spôsob, ako si udržať pokojné vzťahy s druhými ľuďmi, je hovoriť ľúbeznou rečou. Nasledujúci článok rozoberá, čo je ľúbezná reč, ako si ju rozvíjať a ako ju používať.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Prečo je dnes svet plný hnevu?

• Ktoré biblické príklady ukazujú, k čomu vedie ovládanie alebo neovládanie hnevu?

• Ako by sme mali reagovať, ak nás zraní spolukresťan?

• Ako by sme mali reagovať na útoky zvonku?

[Obrázok na strane 16]

Simeon a Lévi sa vracajú domov po tom, čo podľahli svojmu hnevu

[Obrázky na strane 18]

Prejavovanie láskavosti môže zmierniť postoj druhých ľudí