Praví kresťania sa ‚nestavajú proti vrchnosti‘

 3, 4. a) Aké zásady porušujú takzvaní kresťania, ktorí podporujú revolúciu? b) Čo zistil jeden človek o Jehovových svedkoch?

³ V prvom storočí povedal Ježiš o svojich nasledovníkoch: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:14) Každý takzvaný kresťan, ktorý podporuje revolúciu, je vo veľkej miere časťou sveta. Nie je nasledovník Ježiša a nie je „podriadený nadriadeným vrchnostiam.“ (Rimanom 13:1) Urobil by dobre, keby dbal na výstrahu apoštola Pavla, že „ten, kto sa stavia proti vrchnosti, postavil sa proti Božiemu usporiadaniu, a tí, ktorí sa postavili proti nemu, dostanú svoj rozsudok“. — Rimanom 13:2.

⁴ Jehovovi svedkovia, na rozdiel od mnohých ľudí v kresťanstve, nemajú účasť na ozbrojenom násilí. Presvedčil sa o tom aj istý Európan. Tento muž píše: „Keď som videl, čo spôsobilo náboženstvo a politici, dal som sa do služieb boja za zvrhnutie jestvujúceho spoločenského poriadku. Pripojil som sa k skupine teroristov a absolvoval som výcvik v narábaní so všetkými druhmi zbraní; zúčastnil som sa na mnohých ozbrojených prepadoch. Môj život bol ustavične v nebezpečenstve. Časom mi začalo byť jasné, že bojujeme prehratý boj. Bol som stratený človek a zmocnila sa ma absolútna beznádej. Vtedy zaklopala na naše dvere jedna Jehovova svedkyňa. Rozprávala mi o Božom kráľovstve. Pokladal som to za stratu času, ale navrhol som manželke, aby si ju vypočula. Ona počúvala a začalo sa domáce biblické štúdium. Nakoniec som aj ja súhlasil so štúdiom. Nedokážem slovami vyjadriť úľavu, ktorú som pocítil, keď som pochopil, aká sila ženie ľudstvo do náručia zla. Nádherný sľub kráľovstva ma udržiava v nádeji a dáva mi zmysel života.“

 5. Prečo sú kresťania pokojne podriadení nadriadeným vrchnostiam a dokedy to tak bude?

⁵ Kresťania sú poslovia alebo vyslanci Boha a Krista. (Izaiáš 61:1, 2; 2. Korinťanom 5:20; Efezanom 6:19, 20) Ako takí zostávajú neutrálni v sporoch tohoto sveta. Aj keď sa niektoré politické systémy javia byť ekonomicky úspešnejšie ako iné, a niektoré poskytujú viac slobody ako iné, kresťania nepodporujú ani jeden z nich, ani nevyvyšujú jeden systém nad iný. Vedia, že všetky systémy sú nedokonalé. Je to „Božie usporiadanie“, že existujú, až kým ich jeho Kráľovstvo neodstráni. (Daniel 2:44) Preto sa kresťania pokojne podriaďujú nadriadeným vrchnostiam a prispievajú k večnému blahu iných oznamovaním dobrého posolstva o kráľovstve. — Matúš 24:14; 1. Petra 3:11, 12.

 7. Keď niekto poruší zákon, kto má právo potrestať ho a prečo?

⁷ Väčšina vlád by povedala, že zmysel ich zákonov je podobný: podporovať blaho občanov a poriadok v spoločnosti. Trestajú protispoločenské činy, ako sú vraždy a krádeže, a určujú predpisy, ako je obmedzenie rýchlosti a pravidlá parkovania. Kto úmyselne porušuje zákony, stavia sa proti vrchnosti a ‚dostane svoj rozsudok‘. Rozsudok od koho? Nie nevyhnutne od Boha. Grécke slovo, ktoré sa tu prekladá ako rozsudok, môže znamenať skôr občiansky súd ako rozsudok od Jehovu. (Porovnaj 1. Korinťanom 6:7.) Ak niekto koná nezákonne, nadriadené vrchnosti majú právo potrestať ho.