Mali by ste platiť dane?

„Dávajte každému, čo ste dlžní: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.“ — Rimanom 13:7, Katolícky preklad.

ZOČI-VOČI stále sa zvyšujúcim daniam sa možno zdá ťažké prijať túto radu. Sú to však slová apoštola Pavla a sú zaznamenané v Biblii. Možno si Bibliu vážite. Ale možno si tiež kladiete otázku: ‚Musia kresťania platiť všetky dane — vrátane tých, ktoré sa zdajú nerozumne vysoké alebo nespravodlivé?‘

Zamyslite sa nad nabádaním, ktoré dal Ježiš svojim učeníkom. Vedel, že jeho židovskí krajania mali silnú averziu k daniam, ktoré museli platiť Rímu. Napriek tomu Ježiš povedal: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Marek 12:17) Je zaujímavé, že Ježiš sa zastával platenia daní práve tej vláde, ktorá ho mala o krátky čas popraviť.

O niekoľko rokov dal Pavol radu uvedenú v úvode. Nabádal kresťanov platiť dane napriek tomu, že veľká časť peňazí z daní sa používala na financovanie rímskeho vojska a nemravného a výstredného života rímskych cisárov. Prečo mal Pavol takéto nepopulárne stanovisko k daniam?

Nadriadené vrchnosti

Zamyslite sa nad kontextom Pavlových slov. V Rimanom 13:1 napísal: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha; jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh.“ Keď mal izraelský národ bohabojných vládcov, bolo ľahké považovať finančnú podporu krajiny za občiansku a náboženskú povinnosť. Ale mali povinnosť podporovať svoju krajinu aj kresťania, keď ich vládcami boli neveriaci ľudia, ktorí uctievali modly? Áno, mali! Pavlove slová ukazujú, že týmto vládcom dal autoritu vládnuť Boh.

Vlády robia veľa na udržiavanie poriadku. To umožňuje kresťanom venovať sa svojim duchovným činnostiam. (Matúš 24:14; Hebrejom 10:24, 25) Preto sa Pavol o vtedajšej vládnej moci vyjadril: „Je Božou služobníčkou tebe na dobro.“ ​(Rimanom 13:4) Veď aj sám Pavol využíval možnosti ochrany, ktorú poskytovala rímska vláda. Napríklad keď ho napadol dav, zachránili ho rímski vojaci. Neskôr sa Pavol odvolal na rímsky súdny systém, aby mohol ďalej pokračovať v službe ako misionár. — Skutky 22:22–29; 25:11, 12.

Pavol preto uviedol tri dôvody, prečo platiť daň. Po prvé hovoril, že vlády prejavujú „hnev“ voči tým, ktorí porušujú zákon, a trestajú ich. Po druhé vysvetlil, že keby zbožní ľudia podvádzali na daniach, ich svedomie by bolo zaťažené. A napokon ukázal, že dane sú jednoducho kompenzáciou za služby, ktoré poskytuje vláda ako „verejná služobníčka“. — Rimanom 13:1–6.

Vzali si kresťania Pavlove slová k srdcu? Zjavne áno, lebo Justín Mučeník (asi 110 až 165 n. l.), spisovateľ, ktorý sa hlásil ku kresťanstvu, uviedol, že kresťania platili dane „ochotnejšie než všetci ľudia“. Aj dnes sú kresťania ochotní podriadiť sa, keď od nich vlády niečo vyžadujú, či už je to čas, alebo peniaze. — Matúš 5:41.a

Samozrejme, kresťania môžu slobodne využívať akékoľvek zákonné možnosti zníženia daní. V niektorých krajinách môžu platiť nižšie dane aj na základe toho, že prispievajú náboženskej organizácii. Ale praví kresťania sa z poslušnosti Božiemu Slovu nedopúšťajú daňových únikov. Platia dane a všetku zodpovednosť za využívanie peňazí z daní nechávajú na príslušné vrchnosti.

Príliš vysoké dane sú len jedným z dôsledkov toho, že „človek [panuje] nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9) Jehovovi svedkovia nachádzajú útechu v biblickom sľube, že čoskoro sa budú všetci tešiť zo spravodlivosti pod Božou vládou — vládou, ktorá nebude nikdy zaťažovať ľudí nespravodlivými daňami. — Žalm 72:12, 13; Izaiáš 9:7.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 11]

Raní kresťania platili dane „ochotnejšie než všetci ľudia“. — JUSTÍN MUČENÍK

[Obrázok na strane 10]

Praví kresťania poslúchajú daňové zákony

[Obrázok na strane 11]

Ježiš povedal: „Splácajte cézarove veci cézarovi“

[Prameň ilustrácie na strane 10]

© European Monetary Institute