Boh a cézar

„Každopádne teda splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ — LUKÁŠ 20:25.

 1. a) Aké vyvýšené postavenie má Jehova? b) Čo dlhujeme Jehovovi, no nikdy to nemôžeme dať cézarovi?

KEĎ Ježiš Kristus dal tento príkaz, nepochybne mal na mysli to, že požiadavky, ktoré má na svojich služobníkov Boh, majú prednosť pred čímkoľvek, čo od nich azda vyžaduje cézar čiže štát. Ježiš chápal lepšie než ktokoľvek iný pravdivosť žalmistovej modlitby k Jehovovi: „Tvoje kraľovanie je kraľovanie na všetky neurčité časy a tvoje panstvo [zvrchovanosť]a je pre všetky po sebe idúce pokolenia.“ (Žalm 145:13) Keď Diabol ponúkal Ježišovi moc nad všetkými kráľovstvami celej obývanej zeme, Ježiš odpovedal: „Je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.‘“ (Lukáš 4:5–8) Uctievanie proste nemohlo byť preukazované „cézarovi“, či už je ním rímsky cisár, alebo nejaký iný ľudský vládca, alebo samotný štát.

 2. a) Aké je Satanovo postavenie vo vzťahu k tomuto svetu? b) S dovolením koho Satan zaujíma svoje postavenie?

² Ježiš nepoprel, že kráľovstvá sveta patria Satanovi. Neskôr nazval Satana „vládcom tohto sveta“. (Ján 12:31; 16:11) Koncom prvého storočia n. l. apoštol Ján napísal: „Vieme, že pochádzame z Boha, ale celý svet leží v moci toho zlého.“ (1. Jána 5:19) To neznamená, že Jehova sa zriekol svojej zvrchovanosti nad zemou. Spomeňme si, že keď Satan ponúkal Ježišovi vládu nad politickými kráľovstvami, povedal: „Dám ti všetku túto moc... lebo mi bola daná.“ (Lukáš 4:6) Satan uplatňuje autoritu nad kráľovstvami sveta iba s Božím dovolením.

 3. a) Aké postavenie majú vlády národov pred Jehovom? b) Prečo môžeme povedať, že podriadiť sa vládam tohto sveta neznamená podriadiť sa Satanovi, bohu tohto sveta?

³ Podobne aj štát uplatňuje svoju autoritu iba vďaka tomu, že mu to Boh ako Zvrchovaný Panovník dovoľuje. (Ján 19:11) Preto možno povedať, že „jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“. Vzhľadom na Jehovovu nadradenú zvrchovanú autoritu je ich autorita omnoho menšia. Sú však „Božou služobníčkou“, „Božími verejnými služobníkmi“ v tom, že zabezpečujú nevyhnutné služby, presadzujú zákon, udržiavajú poriadok a trestajú zločincov. (Rimanom 13:1, 4, 6) Preto je potrebné, aby kresťania chápali, že aj keď je Satan neviditeľným vládcom tohto sveta alebo systému, nepodriaďujú sa jemu, keď uznávajú svoju relatívnu podriadenosť štátu. Poslúchajú Boha. Aj teraz, v roku 1996, je ešte politický štát súčasťou ‚Božieho usporiadania‘, dočasného usporiadania, ktorého existenciu Boh pripúšťa, a Jehovovi pozemskí služobníci by ho mali za také uznávať. — Rimanom 13:2.

Jehovovi služobníci starých čias a štát

 4. Prečo Jehova dovolil Jozefovi, aby sa stal významným mužom vo vláde Egypta?

⁴ V predkresťanských časoch Jehova dovolil niektorým svojim služobníkom zastávať významné postavenie vo vláde štátu. Napríklad v 18. storočí pred n. l. sa Jozef stal predsedom vlády v Egypte, druhým hneď po panujúcom faraónovi. (1. Mojžišova 41:39–43) Udalosti, ktoré nasledovali, ozrejmili, že to riadil Jehova, aby mohol Jozef poslúžiť ako nástroj pri zachovaní ‚Abrahámovho semena‘, Abrahámových potomkov, na uskutočnenie Božích predsavzatí. Prirodzene, mali by sme mať na pamäti, že Jozef bol predaný do otroctva v Egypte a žil v čase, keď Boží služobníci nemali ani mojžišovský Zákon, ani „Kristov zákon“. — 1. Mojžišova 15:5–7; 50:19–21; Galaťanom 6:2.

 5. Prečo bolo židovským vyhnancom prikázané ‚hľadať pokoj‘ Babylona?

⁵ Stáročia neskôr bol verný prorok Jeremiáš inšpirovaný Jehovom, aby povedal židovským vyhnancom, že sa majú počas vyhnanstva v Babylone podriaďovať vládcom, a dokonca sa majú modliť za pokoj tohto mesta. Vo svojom liste im napísal: „Toto povedal Jehova vojsk, Boh Izraela, všetkému ľudu vo vyhnanstve... ‚Hľadajte... pokoj mesta, do ktorého som vás nechal ísť do vyhnanstva, a modlite sa zaň k Jehovovi, veď v jeho pokoji bude pokoj aj pre vás.‘“ (Jeremiáš 29:4, 7) V každej dobe má Jehovov ľud dôvod ‚hľadať pokoj‘ pre seba i pre krajinu, kde žije, aby mohol slobodne uctievať Jehovu. — 1. Petra 3:11.

 6. Hoci Daniel a jeho traja druhovia dostali vysoké vládne postavenie, v akých ohľadoch odmietli urobiť kompromis vzhľadom na Jehovov Zákon?

⁶ V čase babylonského vyhnanstva sa Daniel a ďalší traja verní Židia, ktorí boli zajatcami v otroctve v Babylone, podrobili školeniu od štátu a stali sa vysokopostavenými štátnymi úradníkmi v Babylonii. (Daniel 1:3–7; 2:48, 49) Ale ešte počas tohto školenia zaujali pevný postoj v otázkach stravy, ktorá by ich mohla priviesť k porušeniu Zákona, ktorý zaobstaral ich Boh, Jehova, prostredníctvom Mojžiša. Boli za to požehnaní. (Daniel 1:8–17) Keď kráľ Nabuchodonozor vztýčil štátny obraz, Danielovi traja hebrejskí druhovia boli zjavne donútení zúčastniť sa tohto obradu spolu s ďalšími členmi štátnej správy. Napriek tomu odmietli ‚padnúť a uctievať‘ štátnu modlu. Jehova opäť odmenil ich rýdzosť. (Daniel 3:1–6, 13–28) Podobne aj dnes majú Jehovovi svedkovia v úcte zástavu krajiny, v ktorej žijú, ale nepreukážu jej nijaký akt uctievania. — 2. Mojžišova 20:4, 5; 1. Jána 5:21.

 7. a) Aký vynikajúci postoj zaujal Daniel napriek tomu, že mal vyvýšené postavenie v babylonskom vládnom usporiadaní? b) Aké zmeny nastali v kresťanských časoch?

⁷ Po páde novobabylonskej dynastie dostal Daniel vysoké vládne postavenie v novom médo-perzskom režime, ktorý túto dynastiu v Babylone nahradil. (Daniel 5:30, 31; 6:1–3) Ale Daniel nedovolil, aby ho jeho vysoké postavenie priviedlo k porušeniu rýdzosti. Keď od neho jeden štátny zákon vyžadoval, aby uctieval kráľa Dária namiesto Jehovu, Daniel to odmietol. Za to bol hodený levom, ale Jehova ho oslobodil. (Daniel 6:4–24) Prirodzene, to bolo v predkresťanských časoch. Len čo bol založený kresťanský zbor, Boží služobníci sa dostali ‚pod zákon voči Kristovi‘. Na mnohé veci, ktoré boli dovolené za židovského systému, sa malo pozerať inak, na základe spôsobu, ktorým Jehova teraz zaobchádzal so svojím ľudom. — 1. Korinťanom 9:21; Matúš 5:31, 32; 19:3–9.

Ježišov postoj k štátu

 8. Aká udalosť ukazuje, že Ježiš bol rozhodnutý vyhnúť sa tomu, že by sa politicky angažoval?

⁸ Keď bol Ježiš Kristus na zemi, stanovil pre svojich nasledovníkov vyššie normy a odmietol akokoľvek sa angažovať v politických či vojenských záležitostiach. Keď zázračne nasýtil pár tisíc ľudí niekoľkými bochníkmi chleba a dvoma rybkami, Židia sa ho chceli zmocniť a urobiť ho politickým kráľom. Ale Ježiš sa im vyhol tým, že sa rýchlo utiahol do hôr. (Ján 6:5–15) V súvislosti s touto udalosťou The New International Commentary on the New Testament (Nový medzinárodný komentár k Novému Zákonu) uvádza: „Židia toho obdobia mali silné nacionalistické túžby a mnohí z tých, ktorí videli zázrak, nepochybne cítili, že je tu božsky uznaný vodca, ktorý je práve tým, kto by ich mohol viesť proti Rimanom. Preto sa rozhodli, že ho urobia kráľom.“ Táto publikácia dodáva, že Ježiš „rozhodne odmietol“ ponuku byť politickým vodcom. Kristus neposkytol nijakú podporu žiadnemu židovskému povstaniu proti rímskej nadvláde. V skutočnosti predpovedal, čo bude výsledkom vzbury, ktorá nastane po jeho smrti — že to budú nevýslovné strasti pre obyvateľov Jeruzalema a zničenie mesta. — Lukáš 21:20–24.

 9. a) Ako Ježiš opísal vzťah svojho Kráľovstva k svetu? b) Aké vedenie poskytol Ježiš svojim nasledovníkom, pokiaľ ide o ich postoj k vládam sveta?

⁹ Krátko pred svojou smrťou povedal Ježiš osobitnému zástupcovi rímskeho cisára v Judei: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ (Ján 18:36) Dokiaľ jeho Kráľovstvo neurobí koniec panovaniu politických vlád, Kristovi učeníci budú nasledovať jeho príklad. Prejavujú týmto ustanoveným vrchnostiam poslušnosť, ale nezasahujú do ich politických záležitostí. (Daniel 2:44; Matúš 4:8–10) Ježiš zaobstaral svojim učeníkom vedenie, keď vyhlásil: „Splácajte teda cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ (Matúš 22:21) Už skôr, vo svojej Kázni na vrchu, povedal: „Ak ťa niekto oprávnený núti do služby na jednu míľu, choď s ním dve míle.“ (Matúš 5:41) V kontexte tejto kázne Ježiš objasňoval zásadu ochotnej podriadenosti zákonným požiadavkám, či už v oblasti medziľudských vzťahov, alebo vládnych požiadaviek, ktoré sú v súlade s Božím zákonom. — Lukáš 6:27–31; Ján 17:14, 15.

Kresťania a cézar

10. Aký svedomitý postoj vo vzťahu k cézarovi zaujímali raní kresťania podľa vyjadrenia jedného historika?

¹⁰ Tieto stručné smernice mali určovať vzťah medzi kresťanmi a štátom. Historik E. W. Barnes v knihe The Rise of Christianity (Vzostup kresťanstva) napísal: „Kedykoľvek počas nasledujúcich storočí mal nejaký kresťan pochybnosti, čo sa týka jeho povinnosti voči štátu, obrátil sa ku Kristovmu smerodajnému učeniu. Splácal dane: vyberané poplatky mohli byť vysoké — pred zrútením Západnej ríše sa stali neznesiteľnými — no kresťan ich trpel. Rovnako prijímal všetky ostatné záväzky voči štátu, za predpokladu, že nebol vyzvaný dávať cézarovi veci, ktoré patria Bohu.“

11. Aký postoj k svetským vládcom mali mať kresťania podľa Pavlovej rady?

¹¹ To bolo v súlade so slovami, ktoré napísal niečo vyše 20 rokov po Kristovej smrti apoštol Pavol kresťanom v Ríme: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam.“ (Rimanom 13:1) Asi o desať rokov neskôr, krátko pred svojím druhým uväznením a popravou v Ríme, Pavol napísal Títovi: „Ďalej im [krétskym kresťanom] pripomínaj, aby sa podriaďovali a poslúchali vlády a vrchnosti ako panovníkov a boli pripravení pre každé dobré dielo, aby o nikom nehovorili urážlivo, neboli bojovní, ale rozumní a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom.“ — Títovi 3:1, 2.

Postupné porozumenie otázky „nadriadených vrchností“

12. a) Čo Charles Taze Russell považoval za vhodný postoj kresťana vo vzťahu k vládnym autoritám? b) Aké rôzne postoje zaujali pomazaní kresťania v čase prvej svetovej vojny, čo sa týka služby v ozbrojených silách?

¹² Už v roku 1886 napísal Charles Taze Russell v knihe Plán vekov: „Ani Ježiš, ani apoštoli neboli nijako na prekážku svetským vládcom... Vyučovali cirkev, aby poslúchala zákony a aby mala v úcte tých, ktorí boli pri moci, pre ich úrad... aby platila stanovené dane a aby sa nijako nestavala na odpor proti žiadnemu zavedenému zákonu (Rimanom 13:1–7; Matúš 22:21) s výnimkou tých statí, ktoré boli v rozpore s Božími zákonmi. (Skutky 4:19; 5:29) Ježiš, apoštoli i raná cirkev, tí všetci dodržiavali zákony, aj keď boli oddelení od tohto sveta a nemali účasť na jeho vládach.“ Táto kniha správne identifikovala „vyššie moci“ čiže „nadriadené vrchnosti“, o ktorých sa zmienil apoštol Pavol, ako ľudské vládne autority. (Rimanom 13:1, King James Version) Kniha The New Creation (Nové stvorenie) v roku 1904 uviedla, že praví kresťania „by mali patriť k ľuďom, ktorí v súčasnosti najviac dodržiavajú zákon — nie k buričom, nie k hašterivcom a nie k nespokojencom“. Niektorí tomu porozumeli tak, že to znamená absolútnu podriadenosť prítomným mociam, a to až do tej miery, že počas prvej svetovej vojny prijali službu v ozbrojených silách. Iní však považovali túto službu za nerešpektovanie Ježišovho výroku: „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ (Matúš 26:52) Bolo zrejmé, že je potrebné jasnejšie porozumenie kresťanskej podriadenosti nadriadeným vrchnostiam.

13. K akej zmene v porozumení totožnosti vyšších mocí došlo v roku 1929 a prečo sa táto zmena preukázala ako užitočná?

¹³ V roku 1929, v čase, keď zákony rôznych vlád začínali zakazovať to, čo Boh prikazuje, alebo vyžadovať to, čo Božie zákony zakazujú, sa verilo, že vyššie moci musia byť Jehova Boh a Ježiš Kristus.b Takéto porozumenie mali Jehovovi služobníci v kritickom období pred druhou svetovou vojnou a počas nej a ďalej počas studenej vojny s jej rovnováhou strachu a vojenskou pripravenosťou. Pri spätnom pohľade je zrejmé, že tento náhľad, ktorý vyvyšoval nadradenosť Jehovu a jeho Krista, pomohol Božiemu ľudu zachovať si po celé toto náročné obdobie nekompromisne neutrálny postoj.

Relatívna podriadenosť

14. Ako bolo v roku 1962 vrhnuté väčšie svetlo na list Rimanom 13:1, 2 a na súvisiace biblické texty?

¹⁴ V roku 1961 bol dokončený Preklad nového sveta Svätých písiem v angličtine. Jeho príprava si vyžadovala dôkladné štúdium pôvodného jazyka Písiem. Presný preklad slov použitých nielen v 13. kapitole listu Rimanom, ale aj v takých pasážach, ako je list Títovi 3:1, 2 a 1. Petra 2:13, 17, ozrejmil, že výraz „nadriadené vrchnosti“ sa nevzťahuje na najvyššiu autoritu, Jehovu, a na jeho Syna, Ježiša, ale na ľudské vládne autority. Koncom roku 1962 boli v Strážnej veži vydané články, ktoré priniesli presné vysvetlenie 13. kapitoly Rimanom a ktoré tiež poskytli jasnejší pohľad, než bol ten, ktorý existoval v čase Ch. T. Russella. Tieto články poukazovali na to, že kresťanská podriadenosť vrchnostiam nemôže byť absolútna. Musí byť relatívna, podmienená tým, že neprivádza Božích služobníkov do rozporu s Božími zákonmi. Ďalšie články v Strážnej veži zdôrazňovali túto dôležitú myšlienku.c

15. 16. a) K akej väčšej vyváženosti viedlo nové porozumenie 13. kapitoly listu Rimanom? b) Aké otázky nám zostáva zodpovedať?

¹⁵ Tento kľúč k správnemu porozumeniu 13. kapitoly listu Rimanom umožnil Jehovovmu ľudu vyvážiť patričnú úctu k politickým autoritám nekompromisným postojom v otázke životne dôležitých biblických zásad. (Žalm 97:11; Jeremiáš 3:15) Umožnil im mať správny pohľad na svoj vzťah k Bohu a na svoje správanie k štátu. Zaistil, aby popri splácaní cézarových vecí cézarovi nezanedbávali splácanie Božích vecí Bohu.

¹⁶ Ale čo sú vlastne cézarove veci? Aké zákonné nároky si môže štát robiť na kresťana? O týchto otázkach budeme uvažovať v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

Je zaujímavé, že profesor F. F. Bruce v komentári k 13. kapitole listu Rimanom píše: „Z bezprostredného kontextu, ako aj z celkového kontextu apoštolských spisov je jasné, že štát môže oprávnene prikazovať poslušnosť iba v medziach účelu, pre ktorý bol božsky ustanovený — a predovšetkým, štátu sa nielen môže, ale aj musí odporovať, keď vyžaduje vernosť, ktorá patrí iba Bohu.“

Vieš vysvetliť?

◻ Prečo podriadenosť nadriadeným vrchnostiam neznamená podriadenosť Satanovi?

◻ Aký bol Ježišov postoj k politike za jeho dní?

◻ Akú radu dal Ježiš svojim nasledovníkom, pokiaľ ide o ich postoj k cézarovi?

◻ Aký postoj k vládcom národov mali mať kresťania podľa Pavlovej rady?

◻ Ako sa počas rokov vyvíjalo porozumenie totožnosti nadriadených vrchností?

[Obrázok na strane 10]

Keď Satan ponúkal Ježišovi politickú moc, Ježiš ju odmietol

[Obrázok na strane 13]

Brat Russell napísal, že praví kresťania „by mali patriť k ľuďom, ktorí v súčasnosti najviac dodržiavajú zákon“