Čo o tom hovorí Biblia?

Mali by kresťania podporovať trest smrti?

„JE TO nemorálne a neetické.“ „Je to čestné a spravodlivé.“ Tieto protichodné názory mali dvaja kňazi hlásiaci sa ku kresťanstvu. Preli sa o jednu z dnešných pálčivých otázok — o trest smrti. Novinový článok, ktorý ich citoval, poznamenáva: „Keď sa náboženskí vodcovia prú o trest smrti, obe strany citujú biblické state na podporu svojich názorov.“

Niektorí namietajú, že trest smrti ochraňuje nevinných, podporuje spravodlivosť a zabraňuje vážnym zločinom. Ďalší tvrdia, že je nemorálny — že je to spôsob, ktorý na násilie odpovedá väčším násilím, čo je ďaleko vzdialené od ušľachtilejšej úlohy napraviť zločincov, pomôcť im stať sa užitočnými členmi spoločnosti.

Na politickej scéne Spojených štátov je tento spor mimoriadne intenzívny a náboženskí vodcovia sa doň bez váhania zapojili. Možno sa však spýtate: ‚Hovorí Biblia niečo o treste smrti?‘ Naozaj hovorí.

„Meč“ daný ľudským vrchnostiam

Krátko po potope za Noachových dní vyhlásil Jehova Boh ľudský život za drahocenný a potom povedal: „Kto prelieva ľudskú krv, človekom bude preliata jeho vlastná krv.“ (1. Mojžišova 9:6) To, samozrejme, nebolo neobmedzené oprávnenie na pomstu. Znamenalo to skôr, že náležite dosadeným ľudským vrchnostiam bolo odvtedy umožnené popraviť tých, ktorí vzali život druhým ľuďom.

Zákon, ktorý dal Boh starovekému Izraelu prostredníctvom Mojžiša, určoval za isté vážne priestupky trest smrti. (3. Mojžišova 18:29) Zákon však takisto zabezpečoval nestranný súd, potvrdenie očitými svedkami a opatrenia proti úplatkárstvu. (3. Mojžišova 19:15; 5. Mojžišova 16:18–20; 19:15) Sudcovia mali byť zbožní muži a zodpovedali sa samotnému Bohu! (5. Mojžišova 1:16, 17; 2. Paralipomenon 19:6–10) Teda existovali záruky, že trest smrti nebude zneužitý.

Dnes žiadna vláda na tejto zemi nezastupuje verne božské právo, ako to bolo v starovekom Izraeli. Ale vlády rozhodne v mnohých veciach konajú ako Boží „služobníci“ alebo zástupcovia, a to tak, že do určitej miery udržujú poriadok a stabilitu a zabezpečujú potrebné služby verejnosti. Apoštol Pavol pripomenul kresťanom, aby poslúchali tieto „nadriadené vrchnosti“, a potom dodal: „Ak konáš to, čo je zlé, boj sa: Veď [vláda] nadarmo nenosí meč; je totiž Božou služobníčkou, pomstiteľkou, aby prejavila hnev nad tým, kto koná zlo.“ — Rimanom 13:1–4.

„Meč“, ktorý Pavol spomenul, predstavuje právo vlády potrestať zločincov — dokonca aj smrťou. Kresťania toto právo rešpektujú, ale mali by sa snažiť ovplyvniť to, ako sa uplatňuje?

Zneužitie „meča“

Ľudské vlády skutočne mnohokrát používali „meč“ na zachovanie spravodlivosti. Ale musíme uznať, že nesú vinu aj za jeho zneužitie. (Kazateľ 8:9) Vláda starovekého Ríma sa previnila použitím „meča“ pri súdnych popravách nevinných služobníkov Boha. Medzi jej obeťami bol Ján Krstiteľ, Jakub a dokonca Ježiš Kristus. — Matúš 14:8–11; Marek 15:15; Skutky 12:1, 2.

V novodobej histórii sa stalo niečo podobné. Nevinní služobníci Jehovu boli popravovaní v rôznych krajinách popravnými čatami, gilotínou, obesením, usmrtením v plynovej komore — to všetko „zákonne“ vykonávali vlády, ktoré sa snažili odstrániť kresťanstvo. Všetky mocnosti, ktoré zneužívajú svoju autoritu, budú skladať účty Bohu. Akú hroznú krvnú vinu nesú! — Zjavenie 6:9, 10.

Pravým kresťanom prejde mráz po chrbte pri pomyslení, že by pred Jehovom Bohom niesli krvnú vinu. Aj keď si teda vážia právo vlády používať „meč“, jasne si uvedomujú, ako bol zneužívaný. Slúžil ako nástroj na prenasledovanie a občas bol proti niektorým použitý s predpojatou krutosťou a voči druhým s nevhodnou miernosťou.a Ako teda kresťania reagujú na spor o trest smrti? Zúčastňujú sa ho a naliehajú na zmenu?

Kresťanská neutralita

Na rozdiel od kňazov spomenutých v úvode sa praví kresťania snažia pamätať na dôležitú zásadu: Ježiš Kristus povedal svojim nasledovníkom, aby neboli „časťou sveta“. — Ján 15:19; 17:16.

Môže kresťan poslúchať tento príkaz a zároveň sa zapájať do sporu o trest smrti? Určite nie. To je nakoniec sociálna a politická otázka. Kandidáti na politický úrad v Spojených štátoch zvyčajne využívajú svoj postoj k trestu smrti — či už sú zaň alebo proti nemu — ako dôležitý článok svojho politického programu. Horlivo o tejto otázke debatujú a využívajú citovú zanietenosť, ktorú tento námet zvyčajne vyvoláva, ako páku na získanie voličov na svoju stranu.

Kresťania by mali možno uvažovať nad touto otázkou: Zúčastnil by sa Ježiš polemiky o tom, ako vlády tohto sveta používajú „meč“? Spomeň si, že keď sa Ježiša jeho krajania snažili zatiahnuť do politiky, „utiahol sa opäť sám na vrch“. (Ján 6:15) Zdá sa teda oveľa pravdepodobnejšie, že by tieto záležitosti nechal tak, ako ich Boh zariadil — teda v rukách vlád.

Podobne aj dnes by sme od kresťanov očakávali, že budú opatrní a nebudú sa zapájať do sporov na túto tému. Uznávajú, že vlády majú právo konať tak, ako si želajú. Ale ako kresťanskí služobníci, ktorí nie sú časťou sveta, nepodporujú trest smrti ani nie sú za jeho zrušenie.

Skôr pamätajú na slová v Kazateľovi 8:4: „Kráľovo slovo je riadiacou mocou; a kto mu smie povedať: ‚Čo robíš‘?“ Áno, „králi“ sveta čiže politickí panovníci dostali moc konať svoju vlastnú vôľu. Žiaden kresťan nemá právo volať ich na zodpovednosť. Ale Jehova áno. A urobí to. Biblia nám umožňuje tešiť sa na deň, keď Boh vykoná konečný súd nad každým zločinom a každým zneužitím „meča“ v tomto starom svete. — Jeremiáš 25:31–33; Zjavenie 19:11–21.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie na strane 22]

The Bettmann archive