Buď odvážny!

„Môžeme byť odvážni a povedať: ‚Jehova je môj pomocník.‘“ — HEBREJOM 13:6, Reference Bible.

 1. Ako prejavili smelosť tí, ktorí spoznali Božiu pravdu v prvom storočí n. l.?

BOLO prvé storočie nášho letopočtu. Dlho očakávaný Mesiáš prišiel. Dobre vyškolil svojich učeníkov a začal životne dôležité kazateľské dielo. Nastal čas, aby sa ľudia dozvedeli dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. A preto muži i ženy, ktorí spoznali pravdu, smelo oznamovali toto nádherné posolstvo. — Matúš 28:19, 20.

 2. Prečo dnes Jehovovi svedkovia potrebujú odvahu?

² Kráľovstvo v tom čase nebolo zriadené. Ale Ježiš Kristus, určený za kráľa, prorokoval o svojej budúcej neviditeľnej prítomnosti v moci Kráľovstva. Mala sa vyznačovať takými vecami, ako sú nebývalé vojny, hlad, morové nákazy, zemetrasenia a celosvetové kázanie dobrého posolstva. (Matúš 24:3–14; Lukáš 21:10, 11) Potrebujeme odvahu, aby sme sa ako svedkovia Jehovu vyrovnávali s týmito podmienkami a s prenasledovaním, ktoré zakúšame. Preto bude prospešné uvažovať nad biblickými záznamami o odvážnych hlásateľoch Kráľovstva z prvého storočia n. l.

Odvaha napodobňovať Krista

 3. Kto je najlepším príkladom odvahy a čo sa o ňom hovorí v liste Hebrejom 12:1–3?

³ Ježiš Kristus je tým najlepším príkladom odvahy. Keď apoštol Pavol vymenoval „veľký oblak“ odvážnych predkresťanských svedkov Jehovu, zameral pozornosť na Ježiša: „Keďže nás obklopuje taký veľký oblak svedkov, odložme tiež všetku príťaž a hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme. S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené, hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery. Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu. A uvažujte dôkladne o tom, ktorý zniesol toľko odporujúcich rečí od hriešnikov proti ich vlastným záujmom, aby ste sa neunavili a nevyčerpali v svojich dušiach.“ — Hebrejom 12:1–3.

 4. Ako Ježiš prejavil odvahu, keď ho pokúšal Satan?

⁴ Po svojom krste a po štyridsiatich dňoch, ktoré strávil rozjímaním, modlitbami a pôstom na pustatine, sa Ježiš odvážne postavil na odpor Satanovi. Keď ho Diabol pokúšal, aby premenil kamene na chlieb, Ježiš to odmietol, lebo by bolo nesprávne urobiť zázrak len preto, aby utíšil osobnú túžbu. Povedal: „Je napísané: ‚Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.‘“ Keď ho Satan vyzval, aby skočil z chrámového cimburia, Ježiš odmietol, lebo by bolo hriechom pokúšať Boha, aby ho zachránil pred možnou samovraždou. Povedal: „Opäť je napísané: ‚Nebudeš skúšať Jehovu, svojho Boha.‘“ Satan mu ponúkol všetky kráľovstvá sveta za jediný „akt uctievania“, ale Ježiš sa nechcel stať odpadlíkom, a tak potvrdiť Diablovu výzvu, že ľudia v skúške nezostanú verní Bohu. Vyhlásil: „Odíď, Satan! Lebo je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.‘“ Nato Pokušiteľ „odišiel od neho až do iného vhodného času“. — Matúš 4:1–11; Lukáš 4:13.

 5. Čo nám môže pomôcť odolať pokušeniu?

⁵ Ježiš sa podriadil Jehovovi a vzoprel sa Satanovi. Ak sa podobne ‚podriadime Bohu a vzoprieme sa Diablovi, utečie od nás‘. (Jakub 4:7) Tak ako Ježiš, aj my môžeme odvážne odolať pokušeniu, ak uplatníme Písma, azda i tak, že ich citujeme, keď sme v pokušení urobiť niečo hriešne. Je azda pravdepodobné, že podľahneme pokušeniu dopustiť sa krádeže, ak si v tej chvíli budeme pre seba opakovať Boží zákon: „Nebudeš kradnúť“? Mohli by sa dvaja kresťania poddať sexuálnej nemravnosti, ak čo len jeden z nich odvážne cituje slová: „Nedopustíš sa cudzoložstva“? — Rimanom 13:8–10; 2. Mojžišova 20:14, 15.

 6. Ako Ježiš odvážne zvíťazil nad svetom?

⁶ Ako kresťania nenávidení svetom sa môžeme vyhýbať jeho duchu a hriešnemu správaniu. Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ (Ján 16:33) Zvíťazil nad svetom tým, že sa mu nestal podobným. Príklad, ktorý nám Ježiš dáva ako víťaz, a výsledok, ktorý dosiahol, keď si vo svojom počínaní zachoval rýdzosť, nás môže napĺňať odvahou, aby sme ho napodobňovali tým, že si zachováme oddelenosť a nepoškvrnenosť od sveta. — Ján 17:16.

Odvaha pokračovať v kázaní

 7, 8. Čo nám pomôže pokračovať v kázaní napriek prenasledovaniu?

⁷ Ježiš a jeho učeníci sa spoliehali na Boha, že im dá odvahu pokračovať v kázaní napriek prenasledovaniu. Kristus smelo vykonával svoju službu napriek prenasledovaniu, a po Letniciach roku 33 n. l. jeho prenasledovaní nasledovníci ďalej hlásali dobré posolstvo, i keď židovskí náboženskí vodcovia sa ich pokúšali zastaviť. (Skutky 4:18–20; 5:29) Učeníci sa modlili: „Jehova, venuj pozornosť ich hrozbám a daj, nech tvoji otroci stále hovoria tvoje slovo s celou smelosťou.“ A čo sa stalo? Správa hovorí: „A keď skončili svoju pokornú prosbu, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, a všetci boli naplnení svätým duchom a smelo hovorili Božie slovo.“ — Skutky 4:24–31.

⁸ Keďže väčšina ľudí dnes nie je naklonená dobrému posolstvu, často potrebujeme smelosť, aby sme im ďalej kázali. Jehovovi služobníci potrebujú odvahu od Boha, aby vydávali ľuďom dôkladné svedectvo, najmä vtedy, keď sú prenasledovaní. (Skutky 2:40; 20:24) Preto Pavol, odvážny hlásateľ Kráľovstva, povedal istému mladému, menej skúsenému spolupracovníkovi: „Boh nám nedal ducha zbabelosti, ale ducha moci a lásky a zdravej mysle. Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi, ani za mňa, väzňa kvôli nemu, ale zúčastňuj sa na znášaní zla za dobré posolstvo podľa Božej moci.“ (2. Timotejovi 1:7, 8) Keď sa budeme modliť o odvahu, budeme schopní pokračovať v kázaní a ani prenasledovanie nás nepripraví o radosť, ktorú máme ako hlásatelia Kráľovstva. — Matúš 5:10–12.

Odvaha postaviť sa na Jehovovu stranu

 9, 10. a) Čo urobili Židia i pohania v prvom storočí, aby sa stali pokrstenými nasledovníkmi Krista? b) Prečo si to vyžadovalo odvahu, aby sa niekto stal kresťanom?

⁹ Mnoho Židov i pohanov v prvom storočí odvážne zanechalo nebiblické tradície, aby sa mohli stať pokrstenými nasledovníkmi Krista. Krátko po Letniciach roku 33 n. l. sa v Jeruzaleme „veľmi zvyšoval počet učeníkov. Aj veľký zástup kňazov poslúchal vieru.“ (Skutky 6:7) Títo Židia mali odvahu pretrhnúť náboženské zväzky a prijať Ježiša ako Mesiáša.

¹⁰ Počnúc rokom 36 n. l. sa mnoho pohanov stalo veriacimi. Len čo Kornélius, členovia jeho rodiny a ďalší pohania počuli dobré posolstvo, ihneď ho prijali, dostali svätého ducha a boli ‚pokrstení v mene Ježiša Krista‘. (Skutky 10:1–48) Vo Filipi jeden pohanský dozorca väzňov a jeho domácnosť okamžite prijali kresťanstvo a „hneď sa dal pokrstiť on a jeho ľudia“. (Skutky 16:25–34) Urobiť také kroky, to si vyžadovalo odvahu, lebo kresťania boli prenasledovanou, nepopulárnou menšinou. A sú ňou dodnes. No ak ste sa ešte neoddali Bohu a nedali sa pokrstiť ako jeden z Jehovových svedkov, či nie je čas, aby ste urobili tieto odvážne kroky?

Odvaha v rozdelených domácnostiach

11. Aký vynikajúci príklad odvahy dala Eunika a Timotej?

¹¹ Eunika a jej syn Timotej dali vynikajúci príklad viery spojenej s odvahou v nábožensky rozdelenej domácnosti. Hoci Eunikin manžel bol pohan, ona vyučovala svojho syna ‚svätým spisom‘ od jeho detstva. (2. Timotejovi 3:14–17) Odvtedy, čo sa stala kresťankou, prejavovala „nepokryteckú vieru“. (2. Timotejovi 1:5) Mala tiež odvahu vštepovať Timotejovi kresťanské učenie, zatiaľ čo dávala najavo úctu k vedeniu prostredníctvom hlavy, ktoré prijímala od svojho neveriaceho manžela. Jej viera a odvaha boli istotne odmenené, keď si apoštol Pavol vybral jej dobre vyškoleného syna, aby ho sprevádzal na misionárskych cestách. To môže veľmi povzbudiť kresťanských rodičov, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii!

12. Akým človekom sa stal Timotej a kto dnes dokazuje, že je ako on?

¹² Aj keď Timotej žil v nábožensky rozdelenej domácnosti, odvážne prijímal kresťanstvo a stal sa duchovným človekom, o ktorom Pavol mohol povedať: „Dúfam v Pána Ježiša, že vám [Filipanom] o krátky čas pošlem Timoteja, aby som mal rozradostnenú dušu tým, keď sa niečo o vás dozviem. Veď nemám nikoho iného s takým postojom, aký má on, ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci... Vy poznáte dôkaz, ktorý dal o sebe, že ako dieťa s otcom otrocky slúžil so mnou pri podporovaní dobrého posolstva.“ (Filipanom 2:19–22) Dnes veľa chlapcov a dievčat v nábožensky rozdelených domácnostiach odvážne prijíma pravé kresťanstvo. Podávajú o sebe dôkaz ako Timotej, a my sa veľmi tešíme, že patria k Jehovovej organizácii!

Odvaha ‚riskovať svoj krk‘

13. Akým spôsobom prejavil odvahu Akvila a Priscilla?

¹³ Akvila a jeho manželka Priscilla (Priska) dali príklad tým, že kvôli spoluveriacim „riskovali svoj krk“. (Reference Bible) Prijali Pavla do svojho domu, pracovali s ním na výrobe stanov a pomáhali mu v Korinte vybudovať nový zbor. (Skutky 18:1–4) Počas pätnástich rokov ich priateľstva s Pavlom dokonca kvôli nemu vystavili svoj život nebezpečenstvu spôsobom, ktorý v Biblii nie je bližšie určený. Práve žili v Ríme, keď Pavol napísal tamojším kresťanom: „Odovzdajte moje pozdravy Priske a Akvilovi, mojim spolupracovníkom v Kristu Ježišovi, ktorí vydali do nebezpečenstva vlastný krk za moju dušu, ktorým ďakujem nielen ja, ale aj všetky zbory z národov.“ — Rimanom 16:3, 4.

14. V súlade s ktorým prikázaním konal Akvila s Priskou, keď kvôli Pavlovi riskovali vlastný krk?

¹⁴ Keď Akvila a Priska riskovali kvôli Pavlovi vlastný krk, konali tak v zhode s Ježišovými slovami: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ (Ján 13:34) Toto prikázanie bolo „nové“ v tom, že presahovalo požiadavku mojžišovského Zákona, aby človek miloval svojho blížneho ako sám seba. (3. Mojžišova 19:18) Vyžadovalo obetavú lásku, ktorá by išla až tak ďaleko, že človek by dal život za iných, ako to urobil Ježiš. Tertulián, spisovateľ druhého a tretieho storočia n. l., citoval vyjadrenia svetských ľudí týkajúce sa kresťanov, keď napísal: „‚Pozrite sa,‘ hovoria, ‚ako sa majú radi... a akí sú ochotní jeden za druhého zomrieť.‘“ (Apológia, kapitola XXXIX, 7) Najmä v čase prenasledovania budeme možno musieť prejaviť bratskú lásku tým, že budeme odvážne riskovať svoj život, aby naši spoluveriaci neboli vystavení krutosti alebo smrti z rúk nepriateľov. — 1. Jána 3:16.

Odvaha prináša radosť

15, 16. Ako môže byť podľa Skutkov 16. kapitoly odvaha spojená s radosťou?

¹⁵ Pavol a Sílas sú dokladom toho, že prejavovanie odvahy v čase skúšok môže prinášať radosť. Na základe nariadenia úradníkov správy v meste Filipi boli verejne zbití prútmi a daní do väzenia do klady. Ale apoštol Pavol a Sílas sa nekrčili nešťastne od strachu. Napriek krušným okolnostiam mali stále odvahu od Boha a radosť, ktorú taká odvaha prináša verným kresťanom.

¹⁶ Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili a chválili Boha spevom. Zrazu väzením otriaslo zemetrasenie, ich putá sa uvoľnili a otvorili sa dvere. Vydesený dozorca väzňov a jeho rodina dostali priame svedectvo, ktoré viedlo k tomu, že sa dali pokrstiť ako Jehovovi služobníci. Dozorca ‚sa veľmi radoval s celou svojou domácnosťou, že uveril v Boha‘. (Skutky 16:16–34) Akú radosť to muselo priniesť Pavlovi a Sílasovi! Keď sme uvažovali nad týmto príkladom a nad ďalšími biblickými príkladmi odvahy, ako môžeme my, Jehovovi služobníci, zostať odvážni?

Buď naďalej odvážny

17. Ako to podľa 27. žalmu súvisí s odvahou, keď dúfame v Jehovu?

¹⁷ Keď dúfame v Jehovu, pomôže nám to, aby sme zostali odvážni. Dávid spieval: „Dúfaj v Jehovu; buď odvážny a nech je tvoje srdce silné, áno, dúfaj v Jehovu.“ (Žalm 27:14) Z 27. žalmu vyplýva, že Dávid sa spoliehal na Jehovu ako na „pevnosť“ svojho života. (verš 1) Odvahu mu dodávalo to, že videl, ako Boh v minulosti zaobchádzal s jeho nepriateľmi. (verš 2, 3) Ďalším činiteľom bolo ocenenie pre Jehovovo miesto uctievania. (verš 4) Aj dôvera v Jehovovu pomoc, v jeho ochranu a oslobodzovanie budovali Dávidovu odvahu. (verš 5–10) Osožné bolo aj neustále poučovanie o zásadách Jehovovej spravodlivej cesty. (verš 11) Modlitba o oslobodenie od nepriateľov, predložená s dôverou, spojená s vierou a nádejou, pomohla Dávidovi, aby bol odvážny. (verš 12–14) Aj my si môžeme podobným spôsobom budovať odvahu, a tak ukázať, že naozaj „dúfame v Jehovu“.

18. a) Z čoho vidieť, že pravidelné spoločenstvo so spoluctiteľmi Jehovu nám môže pomôcť, aby sme zostali odvážni? b) Akú úlohu pri budovaní odvahy majú kresťanské zhromaždenia?

¹⁸ Pravidelné spoločenstvo so spoluctiteľmi Jehovu nám môže pomôcť, aby sme zostali odvážni. Keď sa Pavol odvolal na cézara a bol na ceste do Ríma, spoluveriaci sa s ním stretli na Apiovom trhovisku a pri Troch krčmách. Správa hovorí: „Len čo ich Pavol zbadal, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu.“ (Skutky 28:15) Ak sa pravidelne zúčastňujeme na kresťanských zhromaždeniach, venujeme pozornosť Pavlovej rade: „A dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:24, 25) Čo to znamená povzbudzovať sa navzájom? Povzbudzovať znamená „napĺňať odvahou, duchom alebo nádejou“. (Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary) Môžeme urobiť veľa, aby sme druhých kresťanov naplnili odvahou, a povzbudenie od nich môže tiež túto vlastnosť budovať v nás.

19. Ako súvisia Písma a kresťanské publikácie s tým, že zostávame odvážni?

¹⁹ Aby sme zostali odvážni, musíme pravidelne študovať Božie Slovo a uplatňovať jeho rady vo svojom živote. (5. Mojžišova 31:9–12; Jozua 1:8) Do svojho pravidelného štúdia by sme mali zahrnúť i kresťanské publikácie založené na Písmach, lebo v nich obsiahnuté zdravé rady nám pomôžu prekonávať skúšky viery s odvahou od Boha. Z biblických záznamov sme videli, ako Jehovovi služobníci prejavovali odvahu v rôznych situáciách. V tejto chvíli možno nevieme, ako by nám také informácie mohli pomôcť, ale Božie Slovo má moc, a čo sa z neho naučíme, to nám vždy môže byť na osoh. (Hebrejom 4:12) Napríklad, ak by našu službu začal ovplyvňovať strach z človeka, možno si spomenieme na Enocha a na jeho odvahu oznamovať Božie posolstvo bezbožným. — Júda 14, 15.

20. Prečo možno povedať, že modlitba je mimoriadne dôležitá, aby sme ako Jehovovi služobníci zostali odvážni?

²⁰ Aby sme ako Jehovovi služobníci zostali odvážni, musíme vytrvávať v modlitbe. (Rimanom 12:12) Ježiš odvážne vytrval v skúškach, lebo „obetoval... pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti so silnými výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý“. (Hebrejom 5:7) Keď zostaneme blízko Bohu v modlitbe, nebudeme ako zbabelci vo svete, ktorí sú predurčení zakúsiť „druhú smrť“, z ktorej niet vzkriesenia. (Zjavenie 21:8) Božská ochrana a život v Božom novom svete sú pre odvážnych Božích služobníkov.

21. Prečo môžu byť lojálni svedkovia Jehovu odvážni?

²¹ Ako lojálni svedkovia Jehovu sa nemusíme báť démonských ani ľudských nepriateľov, lebo máme Božiu podporu a príklad odvahy Ježiša, ktorý zvíťazil nad svetom. Duchovne budujúce spoločenstvo s Jehovovým ľudom nám takisto pomáha, aby sme boli odvážni. Odvahu si budujeme aj pomocou vedenia a rád z Písiem a kresťanských publikácií. A biblické záznamy o Božích služobníkoch v minulosti nám pomáhajú chodiť odvážne po Božích cestách. Kiež teda v týchto kritických posledných dňoch smelo postupujeme vpred vo svätej službe. Áno, kiež sú všetci jednotlivci z Jehovovho ľudu odvážni!

Ako by si odpovedal?

◻ Ako nás môže Ježišov príklad napĺňať odvahou?

◻ Čo dodávalo Ježišovi a jeho učeníkom odvahu, aby pokračovali v kázaní?

◻ Prečo Židia i pohania potrebovali odvahu, aby sa postavili na Jehovovu stranu?

◻ Aký príklad odvahy dala Eunika a Timotej?

◻ Čo je dokladom toho, že odvaha prináša radosť i v čase prenasledovania?

[Obrázok na strane 18]

Ak uplatňujeme a citujeme Písma, môžeme odolať pokušeniu podobne ako Ježiš