Jehova, Boh „pripravený odpúšťať“

„Ty, ó, Jehova, si dobrý a pripravený odpúšťať.“ — ŽALM 86:5.

 1. Aké ťažké bremeno niesol kráľ Dávid a ako našiel útechu pre svoje strápené srdce?

KRÁĽ DÁVID zo starovekého Izraela vedel, akým ťažkým bremenom môže byť svedomie zaťažené vinou. Napísal: „Moje previnenia mi presiahli nad hlavu; ako ťažký náklad sú mi príliš ťažké. Ustrnul som a zdrvený som až do krajnosti; kričal som pre stenanie svojho srdca.“ (Žalm 38:4, 8) Dávid však našiel útechu pre svoje strápené srdce. Vedel, že hoci Jehova nenávidí hriech, nemá v nenávisti hriešnika — ak naozaj robí pokánie a zavrhne svoju hriešnu cestu. (Žalm 32:5; 103:3) Dávid s úplnou vierou v Jehovovu ochotu prejaviť kajúcnym milosrdenstvo povedal: „Ty, ó, Jehova, si dobrý a pripravený odpúšťať.“ — Žalm 86:5.

 2, 3. a) Aké bremeno možno nesieme v dôsledku toho, že hrešíme, a prečo je to užitočné? b) Aké nebezpečenstvo hrozí, keď nás „pohltí“ pocit viny? c) Aké uistenie nám dáva Biblia o Jehovovej ochote odpúšťať?

² Aj my, keď hrešíme, v dôsledku toho možno nesieme zdrvujúce bremeno boľavého svedomia. Pociťovať výčitky svedomia je normálne, ba dokonca užitočné. Môže nás to podnietiť k pozitívnym krokom na nápravu našich chýb. Niektorí kresťania sú však pocitom viny úplne zdrvení. Ich sebaodsudzujúce srdce môže trvať na tom, že Boh im úplne neodpustí, bez ohľadu na to, ako sa kajajú. „Je to strašný pocit, keď si myslíš, že Jehova ťa asi už nemiluje,“ povedala jedna sestra, keď uvažovala o chybe, ktorú urobila. Dokonca aj po tom, čo sa kajala a prijala užitočné rady od zborových starších, naďalej sa cítila nehodná Božieho odpustenia. Hovorí: „Neprejde ani deň, v ktorom by som neprosila Jehovu o odpustenie.“ Ak nás ‚pohltí‘ pocit viny, Satan sa môže snažiť priviesť nás k tomu, aby sme sa vzdali a cítili sa nehodní slúžiť Jehovovi. — 2. Korinťanom 2:5–7, 11.

³ Ale Jehova sa na to vôbec tak nepozerá! Jeho Slovo nás uisťuje, že keď prejavíme pravé, úprimné pokánie, je ochotný, ba dokonca pripravený odpustiť. (Príslovia 28:13) Preto ak sa ti niekedy Božie odpustenie zdá nedosiahnuteľné, možno potrebuješ lepšie porozumieť, prečo a ako Boh odpúšťa.

Prečo je Jehova „pripravený odpúšťať“?

 4. Na čo Jehova pamätá v súvislosti s našou podstatou a aký vplyv to má na Jehovovo zaobchádzanie s nami?

⁴ Čítame: „Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja.“ Prečo je Jehova naklonený prejavovať milosrdenstvo? Nasledujúci verš na to odpovedá: „Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ (Žalm 103:12–14) Áno, Jehova nezabúda, že sme tvormi z prachu, ktorí v dôsledku nedokonalosti majú chyby či slabosti. Vyjadrenie, že Jehova vie, „ako sme utvorení“, nám pripomína, že Biblia pripodobňuje Jehovu k hrnčiarovi a nás k nádobám, ktoré vytvára.a (Jeremiáš 18:2–6) Hrnčiar zaobchádza so svojimi hlinenými nádobami pevne, a predsa jemne, pričom vždy pamätá na ich podstatu. A takisto Jehova, Veľký Hrnčiar, zmierňuje svoje zaobchádzanie s nami s ohľadom na krehkosť našej hriešnej podstaty. — Porovnaj 2. Korinťanom 4:7.

 5. Ako opisuje list Rimanom mocné zovretie, ktorým hriech zviera naše padlé telo?

⁵ Jehova chápe, aký je hriech silný. Písma opisujú hriech ako mocnú silu, ktorá drží človeka v smrteľnom zovretí. Aké silné je zovretie hriechu? V liste Rimanom to inšpirovaný apoštol Pavol názorne vysvetľuje: Sme „pod hriechom“, tak ako sú vojaci pod svojím veliteľom (Rimanom 3:9); hriech ‚vládne‘ nad ľudstvom ako kráľ (Rimanom 5:21); „býva“ v nás (Rimanom 7:17, 20); jeho „zákon“ v nás stále pôsobí a v skutočnosti sa snaží ovládnuť naše konanie. (Rimanom 7:23, 25) Aký ťažký boj musíme viesť, aby sme vzdorovali mocnému zovretiu, ktorým hriech zviera naše padlé telo! — Rimanom 7:21, 24.

 6. Ako sa pozerá Jehova na tých, ktorí sa so skrúšeným srdcom snažia dosiahnuť jeho milosrdenstvo?

⁶ Náš milosrdný Boh teda vie, že naša dokonalá poslušnosť nie je možná, bez ohľadu na to, ako veľmi mu ju naše srdce chce prejavovať. (1. Kráľov 8:46) Láskyplne nás uisťuje, že keď budeme so skrúšeným srdcom hľadať jeho otcovské milosrdenstvo, odpustí nám. Žalmista Dávid povedal: „Obete Bohu sú zlomený duch; srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ (Žalm 51:17) Jehova nikdy neodmietne ani neodvrhne srdce, ktoré je zlomené a zdrvené bremenom viny. Ako nádherne to vystihuje Jehovovu pripravenosť odpúšťať!

 7. Prečo nemôžeme zneužívať Božie milosrdenstvo?

⁷ Znamená to však, že sa môžeme spoliehať na Božie milosrdenstvo a využívať našu hriešnu podstatu na ospravedlnenie hriechu? To rozhodne nie! Jehova sa neriadi iba citom. Jeho milosrdenstvo má svoje hranice. Rozhodne nebude odpúšťať tým, ktorí so zatvrdilým srdcom zlomyseľne a úmyselne hrešia a nerobia pokánie. (Hebrejom 10:26–31) Ale na druhej strane, keď Jehova vidí srdce, ktoré je ‚zlomené a zdrvené‘, je „pripravený odpúšťať“. (Príslovia 17:3) Pouvažujme o niektorých pôsobivých vyjadreniach zapísaných v Biblii, ktoré sú použité na opis úplnosti božského odpúšťania.

Do akej miery Jehova odpúšťa?

 8. Čo vlastne Jehova robí, keď nám odpúšťa hriechy, a aký účinok by to malo mať na nás?

⁸ Kajúcny kráľ Dávid povedal: „Konečne som ti vyznal svoj hriech a svoje previnenie som nezakrýval. Povedal som: ‚Vyznám sa Jehovovi zo svojich priestupkov.‘ A sám si odpustil previnenie mojich hriechov.“ (Žalm 32:5) Výraz „odpustil“ je preklad hebrejského slova, ktoré v podstate znamená „zodvihnúť“, „niesť, nosiť“. Je tu použité vo význame ‚odniesť vinu, hriech, priestupok‘. Jehova teda akoby zodvihol Dávidove hriechy a odniesol ich preč. (Porovnaj 3. Mojžišovu 16:20–22.) To nepochybne zmiernilo Dávidove pocity viny. (Porovnaj Žalm 32:3.) Takisto my môžeme mať úplnú dôveru v Boha, ktorý odpúšťa hriechy tých, čo sa snažia dosiahnuť jeho odpustenie na základe viery vo výkupnú obeť Ježiša Krista. (Matúš 20:28; porovnaj Izaiáša 53:12.) Tí, ktorých hriechy Jehova takto zodvihne a odnesie preč, nemusia niesť ďalej bremeno pocitov viny za minulé hriechy.

 9. Aký význam majú Ježišove slová: „Odpusť nám naše dlhy“?

⁹ Na znázornenie toho, ako Jehova odpúšťa, Ježiš využil vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Nabádal nás napríklad, aby sme sa modlili: „Odpusť nám naše dlhy.“ (Matúš 6:12) Ježiš teda prirovnal „hriechy“ k „dlhom“. (Lukáš 11:4) Keď hrešíme, stávame sa Jehovovými „dlžníkmi“. Grécke slovo prekladané ako „odpustiť“ môže znamenať „nechať dlh tak, vzdať sa dlhu jeho nepožadovaním“. Keď Jehova odpúšťa, v istom zmysle ruší dlh, ktorý by inak bol pripísaný na náš účet. Preto kajúcni hriešnici môžu nájsť útechu. Jehova nikdy nebude požadovať splatenie dlhu, ktorý zrušil! — Žalm 32:1, 2; porovnaj Matúša 18:23–35.

10, 11. a) Čo je vyjadrené výrazom ‚vytrieť‘ v Skutkoch 3:19? b) Ako je objasnená úplnosť Jehovovho odpúšťania?

¹⁰ V Skutkoch 3:19 Biblia používa na opis Božieho odpúšťania ďalšie živé obrazné vyjadrenie: „Preto robte pokánie a obráťte sa, aby boli vaše hriechy vytreté.“ Výrazom ‚vytrieť‘ je preložené grécke sloveso, ktoré v obraznom zmysle môže znamenať „vymazať, zotrieť, zrušiť alebo zničiť“. Podľa niektorých učencov to vyjadruje myšlienku vymazania rukopisu. Ako bolo možné vymazať rukopis? V staroveku sa bežne používal atrament vyrábaný zo zmesi obsahujúcej uhlík, lepidlo a vodu. Krátko po napísaní niečoho takým atramentom bolo možné písmo zotrieť mokrou špongiou.

¹¹ Tým je krásne vyjadrená úplnosť Jehovovho odpúšťania. Keď nám Jehova odpúšťa hriechy, je to, akoby vzal špongiu a zotrel ich. Nemusíme sa báť, že by tie hriechy použil proti nám v budúcnosti, lebo Biblia o Jehovovom milosrdenstve odhaľuje ešte niečo, čo je skutočne pozoruhodné: Keď odpúšťa, aj zabúda!

„Na ich hriech už viac nebudem spomínať“

12. Keď Biblia hovorí, že Jehova zabúda na naše hriechy, znamená to vari, že si na ne nedokáže spomenúť? Prečo tak odpovedáš?

¹² Prostredníctvom proroka Jeremiáša dal Jehova sľub týkajúci sa tých, ktorí sú v novej zmluve: „Odpustím... ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.“ (Jeremiáš 31:34) Znamená to vari, že keď Jehova odpúšťa, nedokáže si už na hriechy spomenúť? Tak by to sotva mohlo byť. Biblia nám hovorí o hriechoch mnohých jednotlivcov, ktorým Jehova odpustil, vrátane Dávida. (2. Samuelova 11:1–17; 12:1–13) Jehova si zjavne stále uvedomuje previnenia, ktorých sa dopustili, a my by sme si ich mali uvedomovať tiež. Záznam o ich hriechoch, ako aj o ich pokání a o Božom odpustení je uchovaný na náš úžitok. (Rimanom 15:4) Teda čo je mienené tým, keď Biblia hovorí, že Jehova ‚nespomína‘ hriechy tých, ktorým odpúšťa?

13. a) Čo je zahrnuté vo význame hebrejského slovesa prekladaného ako ‚spomeniem‘? b) O čom nás Jehova uisťuje, keď hovorí: „Na ich hriech už viac nebudem spomínať“?

¹³ Hebrejské sloveso preložené ako ‚spomeniem‘ zahŕňa viac než iba spomenúť si na minulosť. Podľa Theological Wordbook of the Old Testament (Teologického slovníka k Starému zákonu) zahŕňa „ďalší aspekt podniknutia príslušných krokov“. Teda v tomto zmysle ‚spomenúť‘ si na hriech znamená podniknúť kroky proti hriešnikom. Keď prorok Hozeáš povedal o svojvoľných Izraelitoch: „Spomenie si [Jehova] na ich previnenie,“ mienil tým, že Jehova proti nim podnikne kroky, lebo sa nekajajú. Preto v poslednej časti tohto verša je dodané: „Bude venovať pozornosť ich hriechom.“ (Hozeáš 9:9) Naproti tomu, keď Jehova hovorí: „Na ich hriech už viac nebudem spomínať,“ uisťuje nás, že keď odpustí kajúcnemu hriešnikovi, nebude už proti nemu v nejakom budúcom čase podnikať kroky za tie hriechy. (Ezechiel 18:21, 22) Teda zabúda v tom zmysle, že nepripomína naše hriechy znova a znova, aby nás znova a znova obviňoval alebo trestal. Tým nám Jehova dáva skvelý príklad, ktorý máme napodobňovať v našom správaní k druhým. Keď vzniknú nezhody, najlepšie je nevyťahovať minulé urážky, keď si predtým súhlasil, že ich odpúšťaš.

Ako je to s následkami?

14. Prečo odpustenie neznamená, že by kajúcny hriešnik bol oslobodený od všetkých následkov svojho nesprávneho konania?

¹⁴ Znamená Jehovova pripravenosť odpúšťať, že kajúcny hriešnik je oslobodený od všetkých následkov svojho nesprávneho konania? To rozhodne nie. Nemôžeme hrešiť beztrestne. Pavol napísal: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ (Galaťanom 6:7) Môžu nás postihnúť určité následky nášho konania alebo problémy, ale keď nám už Jehova odpustil, on sám nespôsobuje, aby nás postihlo niečo nepriaznivé. Keď vzniknú ťažkosti, kresťan by si nemal myslieť: ‚Možno ma Jehova trestá za minulé hriechy.‘ (Porovnaj Jakuba 1:13.) Na druhej strane, Jehova nás neušetrí od všetkých účinkov nášho nesprávneho konania. Rozvod, neželané tehotenstvo, pohlavne prenášané choroby, strata dôvery alebo úcty — to všetko môžu byť smutné následky hriechu a Jehova nás pred nimi neuchráni. Spomeň si, že hoci Jehova odpustil Dávidovi jeho hriechy v spojitosti s Bat-šebou a Urijahom, neuchránil ho pred katastrofálnymi následkami. — 2. Samuelova 12:9–14.

15, 16. Prečo zo zákona zaznamenaného v 3. Mojžišovej 6:1–7 mal úžitok aj postihnutý, aj priestupník?

¹⁵ Naše hriechy môžu mať aj ďalšie následky. Pouvažujme napríklad o správe v 6. kapitole 3. Mojžišovej. Mojžišovský Zákon sa tam zaoberá situáciou, keď niekto spácha závažné zlo tým, že sa zmocní vecí svojho izraelského súkmeňovca lúpežou, vydieraním alebo podvodom. Potom hriešnik poprie, že je vinný, ba je taký trúfalý, že aj falošne prisahá. Slovo jedného je proti slovu druhého. Neskôr však previnilca začne trápiť svedomie a prizná sa k svojmu hriechu. Aby dosiahol Božie odpustenie, musí urobiť ešte tri ďalšie veci: vrátiť, čo vzal, zaplatiť postihnutému 20-percentnú pokutu a obetovať barana ako obeť za vinu. Zákon ďalej hovoril: „Kňaz dosiahne preňho zmierenie pred Jehovom, a tak mu bude odpustené.“ — 3. Mojžišova 6:1–7; porovnaj Matúša 5:23, 24.

¹⁶ Tento zákon bol milosrdným opatrením od Boha. Mal z neho úžitok postihnutý, ktorému bol vrátený majetok a ktorý nepochybne pocítil veľkú úľavu, keď si priestupník napokon priznal hriech. Zároveň mal z tohto zákona úžitok i ten, koho svedomie nakoniec podnietilo, aby si priznal vinu a napravil svoje nesprávne konanie. Keby to neurobil, Boh by mu neodpustil.

17. Čo od nás Jehova očakáva, keď naše hriechy ublížili iným?

¹⁷ I keď nie sme pod mojžišovským Zákonom, dáva nám vzácnu možnosť hlbšie pochopiť Jehovovu myseľ i jeho zmýšľanie o odpúšťaní. (Kolosanom 2:13, 14) Keď naše hriechy druhým ublížili alebo ich poškodili, Jehovu teší, keď urobíme všetko, čo môžeme, na „nápravu krivdy“. (2. Korinťanom 7:11) K tomu patrí uznať si hriech, priznať vinu a aj sa poškodenému ospravedlniť. Potom môžeme prosiť Jehovu na základe Ježišovej obete a zakúsiť úľavu v podobe čistého svedomia a uistenia, že Boh nám odpustil. — Hebrejom 10:21, 22.

18. Aké disciplinovanie môže sprevádzať Jehovovo odpúšťanie?

¹⁸ Jehova tak ako ktorýkoľvek milujúci rodič môže poskytnúť odpustenie spolu s určitou mierou disciplinovania. (Príslovia 3:11, 12) Kajúcny kresťan sa možno bude musieť vzdať svojej výsady slúžiť ako starší či služobný pomocník, alebo priekopník. Môže to byť preňho bolestné, keď na určitý čas stratí výsady, ktoré si veľmi cenil. Takéto disciplinovanie ale neznamená, že stratil Jehovovu priazeň alebo že mu Jehova neodpustil. Okrem toho musíme pamätať na to, že disciplinovanie od Jehovu je dôkazom jeho lásky k nám. Prijímať ho a uplatňovať je v našom najlepšom záujme a môže to viesť k večnému životu. — Hebrejom 12:5–11.

19, 20. a) Prečo by si sa nemal domnievať, že nemôžeš byť zahrnutý do Jehovovho milosrdenstva, keď si sa dopustil nesprávneho konania? b) Čo sa bude rozoberať v nasledujúcom článku?

¹⁹ Aké občerstvujúce je vedieť, že slúžime Bohu, ktorý je „pripravený odpúšťať“! Jehova vidí viac než len naše hriechy a chyby. (Žalm 130:3, 4) Vie, čo je v našom srdci. Ak cítiš, že tvoje srdce je zlomené a zdrvené pre tvoje nesprávne konanie v minulosti, nevyvodzuj z toho, že nemôžeš byť zahrnutý do Jehovovho milosrdenstva. Bez ohľadu na to, aké chyby si azda urobil, ak si sa naozaj kajal, ak si urobil kroky na nápravu a ak si sa vrúcne modlil o Jehovovo odpustenie na základe Ježišovej preliatej krvi, môžeš mať úplnú dôveru, že sa na teba vzťahujú slová 1. Jána 1:9: „Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej nespravodlivosti.“

²⁰ Biblia nás povzbudzuje, aby sme napodobňovali Jehovovo odpúšťanie v našom správaní jeden k druhému. Do akej miery však od nás možno očakávať, že odpustíme a zabudneme, keď iní proti nám zhrešia? Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo je Jehova „pripravený odpúšťať“?

◻ Ako Biblia opisuje úplnosť Jehovovho odpúšťania?

◻ V akom zmysle Jehova zabúda, keď odpúšťa?

◻ Čo od nás Jehova očakáva, keď iným ublížili naše hriechy?

[Obrázok na strane 12]

Keď iným ublížili naše hriechy, Jehova od nás očakáva, že to napravíme