‚Rozlíšiť čo sme‘ v čase Pamätnej slávnosti

„Keby sme rozlíšili, čo sme my sami, neboli by sme súdení..., aby sme neboli odsúdení.“ — 1. KORINŤANOM 11:31, 32.

 1. Čoho sa praví kresťania chcú rozhodne vyvarovať a prečo?

ANI jeden kresťan si nepraje byť Jehovom nepriaznivo posúdený. Keby sme sa nepáčili „sudcovi celej zeme“, mohli by sme ‚byť odsúdení so svetom‘ a prísť o záchranu. To sa týka tak nádeje na život v nebi s Ježišom, ako na nekonečný život v pozemskom raji. — 1. Mojžišova 18:25; 1. Korinťanom 11:32.

 2, 3. V akej veci by sme mohli byť nepriaznivo súdení a čo o tom povedal Pavol?

² V 11. kapitole 1. listu Korinťanom uviedol apoštol Pavol oblasť, v ktorej by sme mohli byť vystavení súdu. Jeho poznámky boli adresované pomazaným kresťanom, ale jeho rada je dôležitá pre všetkých, a to predovšetkým v tomto období. Ak rozlišujeme čo sme my sami, môže nám to pomôcť, aby sme mali Božie schválenie a neboli súdení. V úvahe o každoročnej oslave Pánovej večere Pavol napísal:

³ „Pán Ježiš v tú noc, ktorú mal byť vydaný, vzal chlieb, a keď poďakoval, lámal ho a povedal: ‚To znamená moje telo, ktoré je za vás. Stále to robte na moju pamiatku.‘ Keď sa navečeral, urobil podobne s kalichom a povedal: ‚Tento kalich znamená novú zmluvu na základe mojej krvi. Stále to robte, kedykoľvek ju budete piť, na moju pamiatku.‘ Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento kalich, ohlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.“ — 1. Korinťanom 11:23—26.a

 4. Čo sa bude konať 10. apríla 1990 večer?

⁴ Po západe slnka 10. apríla 1990 budú Jehovovi svedkovia sláviť slávnosť na pamiatku Kristovej smrti. Zvyčajne sa ako skupina zhromaždí jeden zbor; je tu miesto aj pre tých, ktorí ešte nie sú svedkami. Ako má toto zhromaždenie vyzerať? Prednesie sa biblický prejav. Potom po modlitbe sa podáva chlieb. Po ďalšej modlitbe sa podáva kalich. Toto všetko neprebieha ako dajaký formálny rituál alebo meravý úkon. Počet chlebov alebo pohárov a spôsob ich podávania je prispôsobený miestnym okolnostiam. Dôležité je, že tieto veci sú dostupné všetkým prítomným, i keď si z nich väčšinou nevezmú a podajú ich ďalej. Aké veci sa podávajú a čo znamenajú? A o čom by sme mali vopred uvažovať, aby sme rozlíšili, čo sme my sami?

„To znamená moje telo“

 5, 6. a) Čo urobil Ježiš s chlebom? b) Aký druh chleba použil?

⁵ Čítali sme, čo ohľadne Pamätnej slávnosti „prijal“ Pavol „od Pána“. Sú tu aj správy od troch pisateľov evanjelií, z ktorých jeden bol prítomný, keď Ježiš zaviedol túto slávnosť. (1. Korinťanom 11:23; Matúš 26:26—29; Marek 14:22—25; Lukáš 22:19, 20) V týchto správach sa hovorí, že Ježiš vzal najprv chlieb, pomodlil sa, a potom ho lámal a rozdával. Aký chlieb to bol? Aký sa teda používa dnes? Čo tento chlieb znamená alebo predstavuje?

⁶ K dispozícii bolo to, čo mali Židia pri jedle pesach. Patril k tomu nekvasený chlieb, ktorý Mojžiš označil ako „nekvasené chleby, chlieb trápenia“. (5. Mojžišova 16:3; 2. Mojžišova 12:8) Tento chlieb bol vyrobený z pšeničnej múky bez použitia kvasu, soli alebo korenia. Keďže bol nekvasený (po hebrejsky macca), bol plochý a krehký, takže sa musel nalámať na kúsky, ktoré sa dali jesť. — Marek 6:41; 8:6; Skutky 27:35.

 7. Aký druh chleba používajú Jehovovi svedkovia pri Pamätnej slávnosti?

⁷ Ježiš použil pri Pánovej večeri nekvasený chlieb a taký istý používajú Jehovovi svedkovia i dnes. Na tento účel môže poslúžiť bežný židovský maces, ak nie je vyrobený s ďalšími prísadami, ako je slad, cibuľa a vajcia. (Maces obsahujúci tieto prísady by sotva zodpovedal opisu „chlieb trápenia“.) Zboroví starší môžu tiež niekoho požiadať, aby vyrobil taký chlieb z cesta z pšeničnej múky a vody. Ak nedostať pšeničnú múku, možno nekvasený chlieb vyrobiť z kukuričnej múky alebo z iného obilia. Cesto sa na tenko rozvaľká a pečie sa na kuchynskom plechu jemne potretom olejom.

 8. Prečo je nekvasený chlieb vhodným symbolom a čo znázorňuje účasť na ňom? (Hebrejom 10:5—7; 1. Petra 4:1)

⁸ Takýto chlieb je vhodný, lebo neobsahuje kvas (droždie), ktorým Biblia znázorňuje skazenosť alebo hriech. Ohľadne jedného nemravného muža v zbore Pavol radil: ‚Trochu kvasu nakvasí celé cesto. Odstráňte starý kvas, aby ste boli nenakvasení. Kristus, náš pesach, bol obetovaný. Slávme teda sviatok nie s kvasom škodlivosti a zla, ale s nekvasenými chlebami úprimnosti a pravdy.‘ (1. Korinťanom 5:6—8; porovnaj s Matúšom 13:33; 16:6, 12.) Nekvasený chlieb je vhodným symbolom Ježišovho ľudského tela, lebo Ježiš bol „verne oddaný... nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov“. (Hebrejom 7:26) Ježiš bol prítomný vo svojom dokonalom ľudskom tele, keď apoštolom povedal: „Vezmite a jedzte tento [chlieb], znamená moje telo.“ (Matúš 26:26, Nový preklad Biblie od Jamesa Moffatta, angl.) Jesť z tohto chleba znamená, že človek verí v dobrodenie Ježišovej obete a využíva ju pre seba. Ide však ešte o viac.

Víno, ktoré má význam

 9. Aký ďalší symbol sa má použiť podľa Ježišových slov?

⁹ Ježiš použil ďalší symbol: „Vzal tiež pohár, a keď poďakoval Bohu, dal im ho a povedal: ‚Pite z neho vy všetci; to znamená moju krv, krv novej zmluvy, ktorá je vyliata za mnohých, aby získala odpustenie ich hriechov.‘“ (Matúš 26:27, 28, Moffatt) Čo bolo v tomto spoločnom pohári ktorý podával, a čo to znamená pre nás, keď sa snažíme rozlíšiť, čo sme my sami?

10. Ako to, že sa pri židovskom pesachu užívalo víno?

¹⁰ Keď Mojžiš dával pokyny na zavedenie slávnosti pesach, nezmienil sa o nijakom nápoji. Mnohí znalci sa domnievajú, že víno bolo zavedené do pesachu oveľa neskôr, možno v druhom storočí pred n. l.b V každom prípade bolo v prvom storočí používanie vína pri tomto jedle bežné, a Ježiš nemal nič proti tomu. Keď ustanovoval Pamätnú slávnosť, použil víno pesach.

11. Aký druh vína je vhodný na použitie pri Pánovej večeri?

¹¹ Židovský pesach bol neskoro po zbere hrozna, a preto Ježiš zrejme nepoužil nevykvasenú šťavu, ale červené víno, ktoré mohlo vhodne znázorniť jeho krv. (Porovnaj so Zjavením 14:20.) Ku Kristovej krvi sa nemuselo nič pridávať; preto je vhodné víno bez prísad a nie rôzne druhy vín, v ktorých je percento alkoholu zvýšené pridaním brandy (napríklad portské, sherry alebo muškát), alebo korenia či bylín (vermut, dubonnet alebo mnohé aperitívy). Nemusíme sa však starať o to, ako bolo víno vyrobené, či pri kvasení bol pridaný cukor, aby dostalo zvyčajnú chuť, alebo o obsah alkoholu, alebo či bolo pridané trochu síry, aby sa tak zabránilo kazeniu.c V mnohých zboroch sa používa bežné červené víno (napríklad chianti, burgundské, beaujolais alebo klaret), alebo obyčajné domáce červené víno. Víno a chlieb sú iba symbolmi; nepoužitý chlieb a víno teda možno vziať domov a neskôr použiť ako iné veci na jedlo a pitie.

12. Aký symbolický význam má podľa Ježišovho vysvetlenia víno?

¹² V noci pesach hovoril Ježiš o svojej krvi, a to mohlo pripomínať krv baránka zabitého v Egypte. Ale všimnime si, že Ježiš použil v skutočnosti iné prirovnanie, keď povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu mocou mojej krvi, ktorá má byť vyliata za vás.“ (Lukáš 22:20) Boh kedysi uzavrel zmluvu s národom telesného Izraela, a na jej zasvätenie bola použitá krv zvieracích obetí. Medzi krvou týchto obetí a krvou Ježiša je istá zhoda. Oboje súviselo s tým, že Boh uzavrel zmluvu s jedným národom, to znamená so svojím ľudom. (2. Mojžišova 24:3—8; Hebrejom 9:17—20) Jedným znakom zmluvy Zákona bolo to, že telesný Izrael mal vyhliadku stať sa národom kráľov—kňazov. (2. Mojžišova 19:5, 6) Keďže Izrael nedodržiaval Jehovovu zmluvu, Jehova povedal, že „skoršiu zmluvu“ nahradí „novou zmluvou“. (Hebrejom 9:1, 15; Jeremiáš 31:31—34) Pohár vína, ktorý teraz Ježiš podal svojim verným apoštolom, znázorňoval túto novú zmluvu.

13, 14. a) Čo to znamená byť v novej zmluve? b) Čo je znázornené tým, keď má niekto účasť na symboloch?

¹³ Kresťania prijatí do novej zmluvy majú tvoriť duchovný národ kráľov—kňazov. (Galaťanom 6:16) Apoštol Peter napísal: „Vy ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo, aby ste široko—ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ (1. Petra 2:9) Je jasné, akú záchranu dostávajú — život v nebi ako spoluvládcovia s Ježišom. Zjavenie 20:6 to potvrdzuje: „Šťastný a svätý je každý, kto má podiel na prvom vzkriesení;... budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“

¹⁴ Áno, keď dal Ježiš svojim apoštolom pokyn, aby jedli zo symbolického chleba a vína, povedal im, že budú ‚jesť a piť pri jeho stole v jeho kráľovstve a sedieť na trónoch, aby súdili dvanásť izraelských kmeňov‘. (Lukáš 22:28—30) Účasť na symboloch Pamätnej slávnosti teda znamená viac ako len veriť v Ježišovu obeť. Každý kresťan musí prijať výkupné a prejavovať vieru, ak má získať večný život na niektorom mieste. (Matúš 20:28; Ján 6:51) Ale účasť na symboloch znamená, že sa stáva účastníkom novej zmluvy, že bol vybraný, aby bol s Ježišom v jeho kráľovstve.

V čase Pamätnej slávnosti treba rozlišovať

15. Ako Ježiš zaviedol novú nádej pre Božích služobníkov?

¹⁵ Ako bolo vysvetlené v predchádzajúcom článku, pred Ježišovou dobou Boží verní a oddaní služobníci nemali nádej, že by sa dostali do neba. Tešili sa, že dostanú večný život na zemi, ktorá je pôvodným domovom ľudstva. Ježiš Kristus bol prvý vzkriesený ako duch, a ako prvý z ľudstva bol vzatý do neba. (Efezanom 1:20–22; 1. Petra 3:18, 22) Pavol to potvrdil, keď napísal: „Máme smelosť pre cestu vstupu do svätého miesta prostredníctvom Ježišovej krvi, ktorú zasvätil pre nás ako novú a živú cestu.“ (Hebrejom 10:19, 20) Keď Ježiš otvoril túto cestu, kto bude nasledovať?

16. Aká budúcnosť čaká tých, ktorí majú účasť na chlebe a víne?

¹⁶ V noci, keď Ježiš ustanovil Pánovu večeru, povedal svojim verne oddaným apoštolom, že pre nich pripravuje miesto v nebi. (Ján 14:2, 3) Spomeň si však, že Ježiš tiež povedal, že tí, ktorí prijímajú z chleba a z pohára, budú v jeho kráľovstve a budú sedieť na trónoch a súdiť. Budú to len apoštoli? Nie, lebo neskôr sa Ján dozvedel, že zvíťazia aj ďalší kresťania a že sa ‚posadia s Ježišom na jeho tróne‘ a spoločne sa stanú ‚kráľovstvom a kňazmi, aby vládli nad zemou‘. (Zjavenie 3:21; 5:10) Ján sa tiež dozvedel celkový počet kresťanov, ktorí sú ‚kúpení zo zeme‘ — 144 000. (Zjavenie 14:1—3) To je pomerne malá skupina, „malé stádo“ v porovnaní so všetkými tými, ktorí počas stáročí uctievali Jehovu, a preto pri Pamätnej slávnosti musia dobre uplatňovať rozlišovaciu schopnosť. — Lukáš 12:32.

17, 18. a) Aký zvyk sa rozšíril medzi niektorými kresťanmi v Korinte? b) Prečo to bolo také vážne, keď sa niekto priveľa najedol a napil? (Hebrejom 10:28—31)

¹⁷ Pavol na to poukázal v svojom liste Korinťanom v čase, keď niektorí apoštoli boli ešte nažive a keď Boh povolával kresťanov „za svätých“. Pavol povedal, že sa medzi tými, ktorí tam mali mať účasť na symboloch, rozšíril zlý zvyk. Niektorí sa predtým priveľa najedli alebo napili a potom boli ospalí a mali otupené zmysly. Preto neboli schopní ‚rozlišovať telo‘, Ježišovo hmotné telo znázornené chlebom. Bolo to také vážne? Áno. Keď sa zúčastnili nehodne, stali sa vinnými „vo veci tela a krvi Pánovej“. Keby boli myšlienkovo a duchovne bystrí, mohli by ‚rozlíšiť čo sú, a neboli by súdení‘. — 1. Korinťanom 1:2; 11:20—22, 27—31.

¹⁸ Čo mali títo kresťania rozlišovať a ako? V prvom rade mali v srdci a mysli prejaviť ocenenie, že boli povolaní medzi 144 000 dedičov nebeského života. Ako to mali rozlíšiť? A mali by dnes mnohí veriť, že patria k tejto malej skupine, ktorú Boh vyberá od čias apoštolov?

19. Aký výrazný rozdiel sa ukázal pri Pamätnej slávnosti v roku 1989?

¹⁹ Dnes to o sebe predpokladá len veľmi malá menšina pravých kresťanov. Pri slávnosti Pánovej večere v roku 1989 sa v zboroch Jehovových svedkov po celom svete zhromaždilo viac ako 9 479 000 osôb. Asi 8 700 z nich vyznalo, že majú nádej byť ‚zachránení pre nebeské kráľovstvo‘. (2. Timotejovi 4:18) Veľká väčšina — áno, milióny ďalších verne oddaných požehnaných kresťanov, ktorí sa zhromaždili — rozlišovala, že ich nádej sa viaže na večný život na zemi.

20. Ako sú členovia 144 000 upozornení na to, že boli povolaní? (1. Jána 2:27)

²⁰ Na Letnice roku 33 n. l. začal Boh vyberať 144 000 pre nebeský život. Keďže táto nádej bola nová, pretože Boží služobníci pred Ježišovou dobou ju nemali, ako mali títo vybraní vedieť alebo sa uisťovať o tejto nádeji? Rozlišujú to pomocou svedectva, ktoré im o tom vydáva Boží svätý duch. To neznamená, že tohto ducha naozaj vidia (nie je to nijaká osoba), alebo že majú dajakú myšlienkovú predstavu ducha, ktorý im niečo oznamuje, ani nepočujú nijaké hlasy z duchovnej ríše. Pavol vysvetľuje: „Duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti... sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom, za predpokladu, že spolu trpíme, aby sme boli aj spolu oslávení.“ — Rimanom 8:16, 17.

21. a) Ako to pomazaní vedia, že majú nebeskú nádej? (1. Korinťanom 10:15–17) b) Akými ľuďmi sú pomazaní a ako skromne svedčia o svojej nádeji?

²¹ Toto svedectvo alebo poznanie usmerňuje ich myslenie a ich nádej. Ešte stále sú ľuďmi a majú radosť z Jehovovho pozemského stvorenia, ale ich život a ich záujmy sa zameriavajú na to, že budú spoludedičia s Kristom. K tejto vyhliadke nedospeli na základe svojich citov. Sú to normálni ľudia, vyrovnaní v názoroch a v správaní. Boli však posvätení Božím duchom, a preto sú presvedčení o svojom povolaní a netrápia ich trvalé pochybnosti. Uvedomujú si, že ak sa dokážu verní, budú zachránení do neba. (2. Tesaloničanom 2:13; 2. Timotejovi 2:10—12) Uvedomujú si, čo pre nich znamená Ježišova obeť, a rozlišujú, že sú duchom pomazanými kresťanmi, a preto si skromne berú zo symbolov Pamätnej slávnosti.

22. Čo rozlišuje väčšina účastníkov Pánovej večere?

²² Väčšina tých, ktorí sa 10. apríla poslušne zhromaždia, nemá takúto nádej, pretože Boh ich nepomazal svojím duchom a nepovolal ich pre nebeský život. Ako sme už uviedli, Boh začal vyberať 144 000 niekedy v dobe apoštolov. Akonáhle bude toto povolávanie ukončené, možno očakávať, že ďalší, ktorí prichádzajú uctievať Boha, budú mať takú istú nádej akú mal Mojžiš, Dávid, Ján Krstiteľ a iní verní, ktorí zomreli skôr, ako Ježiš otvoril cestu pre život do neba. Preto milióny verne oddaných a horlivých kresťanov dnes neprijímajú zo symbolov Pamätnej slávnosti. Títo kresťania rozlišujú čím sú pred Bohom, lebo si uvedomujú, aká nádej je pre nich opodstatnená. Majú úžitok z Ježišovej krvi, lebo sú im odpustené hriechy a potom získajú nekonečný život na zemi. — 1. Petra 1:19; 2:24; Zjavenie 7:9, 15.

23. Prečo bude Pamätná slávnosť radostnou oslavou? (Porovnaj s 2. Paralipomenon 30:21.)

²³ Preto sa tešíme na každoročnú radostnú oslavu. Je to čas, keď musíme používať rozlišovaciu schopnosť, ale aj čas radosti. Radosť má malý počet tých, ktorí majú nebeskú nádej a právom v poslušnosti majú účasť na chlebe a víne. (Zjavenie 19:7) Radosť majú tiež milióny šťastných kresťanov, ktorí v ten večer pozorujú a učia sa, a ktorí dúfajú, že budú navždy na zemi spomínať na túto významnú slávnosť. — Ján 3:29.

[Poznámky pod čiarou]

Ako odpovieš?

◻ Prečo sa pri Pamätnej slávnosti podáva nekvasený chlieb a čo symbolizuje?

◻ Čo je pohár podávaný pri Pánovej večeri a čo znázorňuje?

◻ Prečo treba uplatniť rozlišovaciu schopnosť v súvislosti s Pamätnou slávnosťou?

◻ Prečo sa vždy tešíš na Pamätnú slávnosť?