Nebo

Definícia: Miesto, kde prebýva Jehova Boh a verní duchovní tvorovia; ríša neviditeľná ľudským očiam. Biblia používa výraz „nebo“ a „nebesia“ aj v rôznych iných významoch; napríklad: na označenie samotného Boha; jeho organizácie verných duchovných tvorov; postavenia v božskej priazni; hmotného vesmíru mimo zeme; priestoru obklopujúceho planétu Zem; ľudských vlád pod Satanovou nadvládou; spravodlivej novej nebeskej vlády, v ktorej je Ježiš Kristus so svojimi spoludedičmi Jehovom splnomocnený vládnuť.

Existovali sme všetci v duchovnej ríši, kým sme sa narodili ako ľudia?

Ján 8:23: „[Ježiš Kristus povedal:] ‚Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.‘“ ​(Ježiš skutočne prišiel z duchovnej ríše. Ale ako povedal, iní ľudia z nej neprišli.)

Rim. 9:10–12: „Rebeka počala dvojčatá... Keď sa ešte ani len nenarodili a neurobili nič dobré ani hanebné — aby Božie predsavzatie o vyvolení nezostalo závislé od skutkov, ale od Toho, ktorý povoláva — bolo jej povedané: ‚Starší bude otrokom mladšieho.‘“ ​(Samozrejme, keby dvojčatá Jakob a Ezau žili predtým v duchovnej ríši, vytvorili by si tam na základe svojho správania nejakú povesť. Ale oni si žiadnu povesť nevytvorili, až kým sa nenarodili ako ľudia.)

Idú všetci dobrí ľudia do neba?

Sk. 2:34: „Dávid [o ktorom Biblia hovorí ako o ‚mužovi príjemnom Jehovovmu srdcu‘] nevystúpil do nebies.“

Mat. 11:11: „Pravdivo vám hovorím: Medzi tými, čo sa narodili zo žien, nebol vzbudený nikto väčší ako Ján Krstiteľ; ale ten, ktorý je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.“ ​(Teda Ján nešiel po smrti do neba.)

Žalm 37:9, 11, 29: „Zločinci budú odrezaní, ale tí, ktorí dúfajú v Jehovu, budú vlastniť zem... Mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja. Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“

Ak by Adam nezhrešil, bol by šiel nakoniec do neba?

1. Mojž. 1:26: „Boh ďalej povedal: ‚Urobme človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby, a nech majú v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a domáce zvieratá a celú zem a každého pohybujúceho sa živočícha, ktorý sa pohybuje na zemi.‘“ ​(Teda Božím predsavzatím s Adamom bolo, aby spravoval zem a zvieratá na nej. O tom, že by mal ísť do neba, sa nehovorí nič.)

1. Mojž. 2:16, 17: „Boh Jehova uložil tiež človekovi tento príkaz: ‚Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.‘“ ​(Jehovovým pôvodným predsavzatím nebolo, aby ľudia niekedy zomierali. Toto citované Božie nariadenie ukazuje, že Boh varoval pred cestou, ktorá by viedla k smrti. Smrť mala byť trestom za neposlušnosť, nie bránou do lepšieho života v nebi. Za poslušnosť by ľudia boli odmenení pokračujúcim životom, večným životom v Raji, ktorý dal Boh ľuďom. Pozri aj Izaiáša 45:18.)

Musí ísť človek do neba, aby mal skutočne šťastnú budúcnosť?

Žalm 37:11: „Mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“

Zjav. 21:1–4: „Videl som nové nebo a novú zem... Počul som silný hlas hovoriť z trónu: ‚Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.‘“

Mich. 4:3, 4: „Nepozdvihnú meč, národ proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne. A budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli; veď tak hovorili ústa Jehovu vojsk.“

Otvoril Ježiš cestu do neba pre tých, ktorí zomreli pred jeho smrťou?

Čo znamená 1. Petra 3:19, 20? „V tomto stave [v duchu, po svojom vzkriesení, Ježiš] aj odišiel a zvestoval duchom vo väzení, ktorí boli kedysi neposlušní, keď Božia trpezlivosť čakala v Noachových dňoch, kým stavali koráb, v ktorom bolo niekoľko ľudí, totiž osem duší [„duší“, AH, RP, EP, SEP; „ľudí“, MJ, NV; „osôb“, ŠP], bezpečne prenesených cez vodu.“ ​(Boli títo „duchovia vo väzení“ dušami ľudí, ktorí odmietli venovať pozornosť Noachovmu kázaniu pred potopou, a bola im teraz otvorená cesta, aby išli do neba? Porovnanie 2. Petra 2:4 a Júdu 6 s 1. Mojžišovou 6:2–4 ukazuje, že títo duchovia boli Boží anjelskí synovia, ktorí sa v Noachových dňoch zhmotňovali a ženili. V 1. Petra 3:19, 20 grécke slovo pre „duchov“ je pneumasin, zatiaľ čo slovo preložené ako „duše“ je psychai. Títo „duchovia“ neboli duše zbavené tela, ale boli to neposlušní anjeli; „duše“ sa tu vzťahujú na vtedy žijúcich ľudí, na ľudské bytosti, Noacha a jeho domácnosť. Teda to, čo bolo kázané „duchom vo väzení“, muselo byť posolstvo súdu.)

Aký je význam 1. Petra 4:6? „Veď preto bolo dobré posolstvo oznámené aj mŕtvym, aby boli súdení, pokiaľ ide o telo, z ľudského hľadiska, ale aby žili, pokiaľ ide o ducha, z Božieho hľadiska.“ ​(Boli títo „mŕtvi“ tí ľudia, ktorí zomreli skôr ako Kristus? Ako už bolo ukázané, títo mŕtvi nie sú „duchovia vo väzení“. Tými duchmi boli neposlušní anjeli. A kázanie by nebolo prospešné fyzicky mŕtvym ľuďom, pretože, ako hovorí Kazateľ 9:5, tí „si neuvedomujú vôbec nič“, a Žalm 146:4 dodáva, že smrťou „sa pomíňajú... myšlienky“ človeka. Ale Efezanom 2:1–7, 17 poukazuje na osoby, ktoré boli duchovne mŕtve a ktoré duchovne ožili po prijatí dobrého posolstva.)

Je nebeský život predložený v „Novom zákone“ ako nádej pre všetkých kresťanov?

Ján 14:2, 3: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to bolo inak, bol by som vám to povedal, lebo idem, aby som vám pripravil miesto. Ak teda pôjdem a pripravím vám miesto, prídem opäť a prijmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja.“ ​(Ježiš tu ukazuje, že jeho verní apoštoli, ku ktorým hovoril, budú po istom čase s Ježišom v „dome“ jeho Otca, v nebi. Ale nehovorí tu, koľko ďalších ľudí ešte pôjde do neba.)

Ján 1:12, 13: „Všetkým tým, ktorí ho [Ježiša] prijali, dal oprávnenie stať sa Božími deťmi, lebo prejavovali vieru v jeho meno; neboli zrodení z krvi alebo z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“ ​(Všimni si, že kontext v 11. verši sa vzťahuje na Ježišov „vlastný ľud“, na Židov. Všetci, ktorí ho prijali, keď k nim prišiel v prvom storočí, sa stali Božími deťmi s vyhliadkou na život v nebi. Slovesá v tomto texte sú v minulom čase, takže táto pasáž sa nevzťahuje na všetkých ľudí, ktorí sa odvtedy stali kresťanmi.)

Rim. 8:14, 16, 17: „Všetci tí, ktorých vedie Boží duch, sú Božími synmi. Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom, za predpokladu, že spolu trpíme, aby sme boli aj spolu oslávení.“ ​(V čase, keď bolo toto napísané, boli naozaj všetci, ktorých viedol Boží duch, Božími synmi s nádejou, že budú oslávení spolu s Kristom. Ale nebolo to tak vždy. Lukáš 1:15 hovorí, že Ján Krstiteľ bude naplnený svätým duchom, ale Matúš 11:11 objasňuje, že nebude mať podiel na sláve nebeského Kráľovstva. Teda aj po zhromaždení dedičov nebeského Kráľovstva tu budú iní, ktorí budú slúžiť Bohu ako nasledovníci jeho Syna, a predsa nebudú mať podiel na nebeskej sláve.)

Aké konkrétne odkazy v „Novom zákone“ poukazujú na opatrenie, na základe ktorého majú kresťania nádej na odmenu večného života na zemi?

Mat. 5:5: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“

Mat. 6:9, 10: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Aká je Božia vôľa so zemou? Čo naznačuje 1. Mojžišova 1:28 a Izaiáš 45:18?)

Mat. 25:31–33, 40, 46: „Keď príde Syn človeka v svojej sláve a všetci anjeli s ním, vtedy sa posadí na svoj slávny trón. A budú pred ním zhromaždené všetky národy a oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov. A postaví ovce po svojej pravici, ale capov po svojej ľavici. A kráľ im [ovciam]... riekne: ‚Pravdivo vám hovorím: Do tej miery, ako ste to robili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.‘ [Capi] odídu do večného odrezania, ale spravodliví [ovce] do večného života.“ ​(Všimni si, že tieto „ovce“ nie sú to isté čo Kráľovi bratia, ktorí sú „účastníci nebeského povolania“. [Hebr. 2:10–3:1] Ale títo ľudia podobní ovciam budú žiť v čase, keď Kristus bude na tróne a keď niektorí z jeho „bratov“ budú ešte stále zažívať ťažkosti na zemi.)

Ján 10:16: „Mám iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca; aj tie privediem, a budú počúvať môj hlas, a stanú sa jedným stádom jedného pastiera.“ ​(Kto sú tieto „iné ovce“? Sú to nasledovníci Znamenitého Pastiera, Ježiša Krista, ale nie sú v ovčinci „novej zmluvy“ s nádejou na nebeský život. Napriek tomu úzko spolupracujú s tými, ktorí v tomto ovčinci sú.)

2. Petra 3:13: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ ​(Tiež Zjavenie 21:1–4)

Zjav. 7:9, 10: „Potom [keď apoštol Ján videl plný počet „zapečatených“, ktorí boli „kúpení zo zeme“, aby boli s Kristom na nebeskom vrchu Sion; pozri Zjavenie 7:3, 4; 14:1–3] som videl, a hľa, veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov, stojaci pred trónom a pred Baránkom, oblečený v bielych rúchach; a v ich rukách boli palmové ratolesti. A stále volajú silným hlasom a hovoria: ‚Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.‘“

Koľkým ľuďom predkladá Biblia nádej na nebeský život?

Luk. 12:32: „Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“

Zjav. 14:1–3: „Videl som, a hľa, Baránok [Ježiš Kristus] stál na vrchu Sion [v nebi; pozri Hebrejom 12:22–24] a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí majú napísané na čelách jeho meno a meno jeho Otca... A spievajú akoby novú pieseň... a nikto sa nemohol naučiť tú pieseň okrem tých stoštyridsaťštyritisíc kúpených zo zeme.“

Je týchto 144 000 iba z prirodzených Židov?

Zjav. 7:4–8: „Počul som počet tých, ktorí boli zapečatení, stoštyridsaťštyritisíc zapečatených z každého kmeňa synov Izraela:... Júdu... Rúbena... Gáda... Ašera... Naftaliho... Manašeho... Simeona... Léviho... Jisachára... Zebulúna... Jozefa... Benjamina.“ ​(To nemôžu byť kmene prirodzeného Izraela, pretože kmeň Jozefa neexistoval, kmene Efraima a Dána nie sú v tomto zozname zahrnuté, Léviti boli vyčlenení pre chrámovú službu a neboli počítaní medzi 12 kmeňov. Pozri 4. Mojžišovu 1:4–16.)

Rim. 2:28, 29: „Židom nie je ten, kto ním je navonok, ani obriezka nie je to, čo je navonok na tele. Ale ten je Žid, kto je ním vnútri, a jeho obriezka je obriezka srdca duchom, a nie písaným zákonníkom.“

Gal. 3:26–29: „Veď všetci ste Božími synmi prostredníctvom viery v Krista Ježiša... Niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy; lebo všetci ste jedným človekom v spojení s Kristom Ježišom. Navyše, ak patríte Kristovi, ste naozaj Abrahámovým semenom, dedičmi sľubu.“

Je číslo 144 000 iba symbolické?

Odpoveď naznačuje skutočnosť, že po spomenutí určitého počtu 144 000 sa Zjavenie 7:9 zmieňuje o ‚veľkom zástupe, ktorý nemohol nikto spočítať‘. Ak by číslo 144 000 nebolo doslovné, nemalo by zmysel dávať ho do protikladu s „veľkým zástupom“. Považovať toto číslo za doslovné je v súlade s Ježišovým výrokom v Matúšovi 22:14 o Kráľovstve v nebesiach: „Je mnoho pozvaných, ale málo vyvolených.“

Idú aj členovia „veľkého zástupu“, o ktorých hovorí Zjavenie 7:9, 10, do neba?

Zjavenie o nich nehovorí, tak ako to hovorí o 144 000, že sú „kúpení zo zeme“, aby boli s Kristom na nebeskom vrchu Sion. — Zjav. 14:1–3.

To, že sú opísaní, ako „stoja pred trónom a pred Baránkom“, nenaznačuje nevyhnutne miesto, ale schválený stav. (Porovnaj Zjavenie 6:17; Lukáša 21:36.) Výraz „pred trónom“ ​(po grécky enópion tou thronou, doslova „na dohľad trónu“) nevyžaduje, aby boli v nebi. Ich postavenie je jednoducho „na dohľad“ Boha, ktorý nám hovorí, že z neba hľadí na ľudských synov. — Žalm 11:4; porovnaj Matúša 25:31–33; Lukáša 1:74, 75; Skutky 10:33.

„Veľký zástup v nebi“ spomenutý v Zjavení 19:1, 6 nie je totožný s „veľkým zástupom“ zo Zjavenia 7:9. Tí v nebi nie sú opísaní ako ľudia „zo všetkých národov“ ani ako tí, čo pripisujú svoju záchranu Baránkovi; sú to anjeli. Výraz „veľký zástup“ je v Biblii použitý v rôznych súvislostiach. — Mar. 5:24; 6:34; 12:37.

Čo budú robiť v nebi tí, ktorí tam idú?

Zjav. 20:6: „Budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“ ​(Tiež Daniel 7:27)

1. Kor. 6:2: „Či neviete, že svätí budú súdiť svet?“

Zjav. 5:10: „Urobil si z nich kráľovstvo a kňazov nášmu Bohu, a budú vládnuť ako králi nad [„na“, AH, RP, EP; „nad“, MJ] zemou.“ ​(To isté grécke slovo a rovnaká gramatická stavba sa nachádza v Zjavení 11:6. Na tomto mieste to AH, RP, EP prekladajú ako „nad“.)

Kto vyberá tých, ktorí pôjdu do neba?

2. Tes. 2:13, 14: „Sme zaviazaní vždy ďakovať Bohu za vás, bratia milovaní Jehovom, lebo vás Boh vybral od začiatku na záchranu tak, že vás posvätil duchom a vašou vierou v pravdu. Práve nato vás povolal pomocou dobrého posolstva, ktoré oznamujeme, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.“

Rim. 9:6, 16: „Všetci z Izraela nie sú skutočným ‚Izraelom‘... Nezáleží na tom, kto si praje, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilováva.“