Každý bude slobodný
„Myslím [si], že utrpenia v terajšom čase nie sú ničím v porovnaní so slávou, ktorá má byť zjavená na nás. Lebo tvorstvo vyzerá s dychtivým očakávaním zjavenie Božích synov. Veď tvorstvo nebolo podrobené márnosti z vlastnej vôle, ale pre toho, ktorý ho podrobil na základe nádeje, že tiež samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí. Vieme totiž, že celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ.“ — Rimanom 8:18–22.
V TEJTO časti listu kresťanom do Ríma apoštol Pavol vynikajúco zhŕňa to, prečo životu ľudí chýba pravá sloboda a prečo sa život tak často vyznačuje prázdnotou a bolesťou. Ukazuje tiež, ako môžeme získať pravú slobodu.
„Utrpenia v terajšom čase“
Keď Pavol hovorí, že „utrpenia v terajšom čase nie sú ničím v porovnaní so slávou, ktorá má byť zjavená na nás“, neznižuje závažnosť terajšieho utrpenia. V čase Pavla i neskôr kresťania veľmi trpeli pod krutou totalitnou vládou rímskych panovníkov, ktorí nedbali na ľudské práva. Keď Rím uveril, že kresťania sú nepriateľmi štátu, začal ich kruto utláčať. Historik J. M. Roberts hovorí: „Mnohí kresťania v hlavnom meste [Ríme] určite strašným spôsobom zahynuli v aréne alebo boli zaživa upálení.“ (Shorter History of the World [Stručnejšie dejiny sveta]) O týchto obetiach Nerónovho prenasledovania iná správa hovorí: „Niektorí boli ukrižovaní, iní boli zašití do zvieracích koží a boli na nich štvané psy, ďalší boli natretí smolou a zapálení, aby za tmy slúžili ako živé pochodne.“ — New Testament History od F. F. Brucea.
Títo raní kresťania by boli určite uvítali oslobodenie od takého útlaku, ale neboli ochotní zradiť kvôli tomu učenie Ježiša Krista. Zostali úplne neutrálni napríklad aj v boji medzi rímskymi vládnymi autoritami a takými židovskými bojovníkmi za slobodu, ako boli zelóti. (Ján 17:16; 18:36) Podľa zelótov „hovoriť o čakaní na Boží ustanovený čas nebolo to, čo si vyžadovala súčasná kríza“. Tvrdili, že je potrebný „násilný zásah proti nepriateľovi“, proti Rímu. (New Testament History) Raní kresťania zmýšľali inak. ,Čakať na Boží ustanovený čas‘ bola pre nich jediná realistická možnosť. Boli presvedčení, že iba Boží zásah môže natrvalo ukončiť „utrpenia v terajšom čase“ a priniesť pravú, trvalú slobodu. (Micheáš 7:7; Habakuk 2:3) Skôr však než si povieme, ako k tomu dôjde, zamyslime sa, prečo vôbec bolo ‚tvorstvo podrobené márnosti‘.
„Podrobené márnosti“
Benjamin Wilson v preklade The Emphatic Diaglott vysvetľuje, že slovo „tvorstvo“ tu neznamená „zvieratá a neživé stvorenie“, ako sa domnievajú niektorí, ale skôr „celé ľudstvo“. (Porovnaj Kolosanom 1:23.) Vzťahuje sa na celú ľudskú rodinu — na nás všetkých, ktorí túžime po slobode. ,Márnosti sme boli podrobení‘ následkom toho, čo urobili naši prví rodičia. Nestalo sa to „z [našej] vlastnej vôle“ ani to nebol výsledok rozhodnutia nejakého jednotlivca. Tento stav sme zdedili. Z biblického hľadiska nemal Rousseau pravdu, keď povedal, že „človek sa narodil slobodný“. Každý z nás sa narodil v otroctve hriechu a nedokonalosti, akoby zotročený nejakým systémom plným frustrácie a márnosti. — Rimanom 3:23.
Prečo je to tak? Lebo naši prví rodičia, Adam a Eva, chceli byť „ako Boh“, chceli mať úplnú slobodu rozhodovania a sami si chceli určovať, čo je dobré a čo je zlé. (1. Mojžišova 3:5) Prehliadli jeden veľmi dôležitý faktor týkajúci sa slobody. Iba Stvoriteľ môže mať absolútnu slobodu. On je Univerzálny Zvrchovaný Panovník. (Izaiáš 33:22; Zjavenie 4:11) Ľudská sloboda musí znamenať slobodu v rámci hraníc. Preto učeník Jakub povzbudzoval kresťanov vo svojej dobe, aby sa nechali viesť ,dokonalým zákonom, ktorý patrí k slobode‘. — Jakub 1:25.
Jehova právom vylúčil Adama a Evu zo svojej univerzálnej rodiny a výsledkom bolo, že zomreli. (1. Mojžišova 3:19) Ale čo ich potomkovia? Hoci teraz Adam s Evou mohli preniesť na svoje deti len nedokonalosť, hriech a smrť, Jehova im milosrdne dovolil, aby mali deti. Tak sa „smrť rozšírila na všetkých ľudí“. (Rimanom 5:12) V tomto zmysle Boh ‚podrobil tvorstvo márnosti‘.
„Zjavenie Božích synov“
Jehova podrobil tvorstvo márnosti „na základe nádeje“, že jedného dňa bude prostredníctvom „Božích synov“ ľudskej rodine prinavrátená sloboda. Kto sú títo ‚Boží synovia‘? Sú to učeníci Ježiša Krista, ktorí sa tak ako ostatné ľudské „tvorstvo“ narodili v otroctve hriechu a nedokonalosti. Od narodenia nemajú právo na to, aby boli členmi Božej čistej, dokonalej univerzálnej rodiny. Ale Jehova robí pre nich niečo pozoruhodné. Prostredníctvom výkupnej obete Ježiša Krista ich oslobodzuje z pút zdedeného hriechu a vyhlasuje ich za „spravodlivých“ čiže duchovne čistých. (1. Korinťanom 6:11) Potom ich prijíma za „Božích synov“ a privádza ich späť do svojej univerzálnej rodiny. — Rimanom 8:14–17.
Ako Jehovovi adoptívni synovia budú mať úžasnú výsadu. Budú ‚kňazmi nášmu Bohu a budú vládnuť ako králi nad zemou‘ spolu s Ježišom Kristom ako súčasť Božieho nebeského Kráľovstva čiže vlády. (Zjavenie 5:9, 10; 14:1–4) To je vláda pevne založená na zásadách slobody a spravodlivosti — nie na útlaku a tyranii. (Izaiáš 9:6, 7; 61:1–4) Apoštol Pavol hovorí, že títo Boží synovia sú Ježišovými spoločníkmi, dávno sľúbeným ‚Abrahámovým semenom‘. (Galaťanom 3:16, 26, 29) V tomto postavení hrajú kľúčovú úlohu v spĺňaní sľubu, ktorý dal Boh svojmu priateľovi Abrahámovi. Súčasťou tohto sľubu je to, že prostredníctvom Abrahámovho semena (čiže potomstva) „sa budú určite žehnať všetky národy zeme“. — 1. Mojžišova 22:18.
Aké požehnanie prinášajú ľudstvu? Boží synovia sa zúčastňujú na oslobodzovaní celej ľudskej rodiny od strašných následkov adamovského hriechu a na prinavrátení ľudstva k dokonalosti. Ľudia „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí“ sa môžu žehnať prejavovaním viery vo výkupnú obeť Ježiša Krista a podriaďovaním sa jeho láskavej kráľovskej vláde. (Zjavenie 7:9, 14–17; 21:1–4; 22:1, 2; Matúš 20:28; Ján 3:16) Tak sa „celé tvorstvo“ bude opäť tešiť zo ‚slávnej slobody Božích detí‘. To nebude nejaká obmedzená, dočasná politická sloboda, ale oslobodenie od všetkého, čo spôsobuje bolesť a úzkosť ľudskej rodine odvtedy, ako Adam a Eva zavrhli Božiu zvrchovanosť. Nie div, že apoštol Pavol mohol povedať, že „utrpenia v terajšom čase nie sú ničím“ v porovnaní so slávnou službou, ktorú budú konať títo verní!
Kedy sa začne „zjavenie Božích synov“? Už veľmi skoro, keď Jehova všetkým odhalí, kto sú Boží synovia. Bude to vtedy, keď títo „synovia“, vzkriesení do duchovnej ríše, sa budú s Ježišom Kristom zúčastňovať na očisťovaní tejto zeme od zla a útlaku v Božej vojne — v Har-magedone. (Daniel 2:44; 7:13, 14, 27; Zjavenie 2:26, 27; 16:16; 17:14; 19:11–21) Okolo nás vidíme stále viac dokladov toho, že sme hlboko v „posledných dňoch“. To znamená, že Boh už nebude ďalej znášať vzburu a zlo, ktoré vzbura prináša. — 2. Timotejovi 3:1–5; Matúš 24:3–31.
Áno, je pravda to, čo hovorí apoštol Pavol, že „celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ — ale nebude to už dlho trvať. Milióny dnes žijúcich ľudí budú svedkami „obnovenia všetkých vecí, o ktorých hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov starej doby“ vrátane obnovenia pokoja, slobody a spravodlivosti pre celú ľudskú rodinu. — Skutky 3:21.
Konečne pravá sloboda
Čo musíte robiť, aby ste sa aj vy mohli tešiť z tejto ‚slávnej slobody Božích detí‘? Ježiš Kristus povedal: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:31, 32) To je kľúč k slobode — spoznať a potom poslúchať Kristove príkazy a učenie. Prináša to určitú mieru slobody už teraz. V blízkej budúcnosti to prinesie úplnú slobodu pod vládou Krista Ježiša. Je múdre spoznávať Ježišovo „slovo“ prostredníctvom štúdia Biblie. (Ján 17:3) Tak ako raní kresťania aktívne sa spojte so zborom Kristových pravých učeníkov. Tak môžete mať úžitok z oslobodzujúcich právd, ktoré Jehova dnes sprístupňuje prostredníctvom svojej organizácie. — Hebrejom 10:24, 25.
Kým ,očakávate zjavenie Božích synov‘, môžete si pestovať takú dôveru v Kristovu ochrannú starostlivosť a podporu, akú mal apoštol Pavol, i keď sa utrpenia a krivdy zdajú takmer neznesiteľné. Po rozobratí zjavenia Božích synov Pavol položil otázku: „Kto nás oddelí od Kristovej lásky? Súženie alebo tieseň alebo prenasledovanie alebo hlad alebo nahota alebo nebezpečie alebo meč?“ (Rimanom 8:35) Samozrejme, ak použijeme Rousseauove slová, kresťania v Pavlových dňoch boli ešte „v reťaziach“ utláčajúcich síl rôzneho druhu. Boli „celý deň usmrcovaní“ ako „ovce na zabitie“. (Rimanom 8:36) Dovolili, aby ich to premohlo?
Naopak, Pavol píše, že „z toho všetkého vychádzame úplne víťazne prostredníctvom toho, ktorý nás miloval“. (Rimanom 8:37) Víťazne napriek všetkému, čo raní kresťania museli zniesť? Ako je to možné? „Som presvedčený,“ odpovedá Pavol, „že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci, ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 8:38, 39) Aj vy môžete ‚vyjsť víťazne‘ z akéhokoľvek ‚súženia, tiesne alebo prenasledovania‘, ktoré možno musíte zatiaľ znášať. Božia láska nám zaručuje, že čoskoro — teraz už veľmi skoro — budeme ‚oslobodení z akéhokoľvek otroctva a budeme mať slávnu slobodu Božích detí‘.
[Obrázky na strane 6]
„Celé tvorstvo ešte stále spolu stená a spolu trpí v bolesti až dosiaľ“
[Obrázok na strane 7]
‚Tvorstvo bude oslobodené z akéhokoľvek otroctva a bude mať slávnu slobodu Božích detí‘