Rozhodol už Boh o našom osude?

„TOĽKÝM zdanlivým problémom by sa dalo vyhnúť, keby sa často nesprávne chápaný výraz predurčenie vôbec nepoužíval.“ Možno sa pýtate prečo, ak ste slovo „predurčenie“ používali alebo ste ho počuli používať.

Podľa novej francúzskej katolíckej encyklopédie Théo je dobré, keď slovo „predurčenie“ nepoužívame. Ďalšia kniha hovorí: „Predurčenie už dnes nie je jadrom teologických diskusií a zdá sa, že dokonca ani pre väčšinu protestantov.“

Otázka predurčenia však počas dejín znepokojovala mnohých ľudí. Bola jadrom sporu, ktorý dal podnet na reformáciu, a dokonca aj v katolíckej cirkvi bola po stáročia námetom vášnivých diskusií. Aj keď dnes sa už o nej diskutuje menej, stále zostáva problémom. Kto by nechcel vedieť, či bolo o jeho osude vopred rozhodnuté?

Predurčenie — význam tohto slova

Čo v cirkvách znamená slovo „predurčenie“? Dictionnaire de théologie catholique ho považuje za „božský úmysel priviesť istých ľudí, označených menom, do večného života“. Práve o týchto vyvolených, „označených menom“, sa podľa všeobecného názoru zmieňuje apoštol Pavol vo svojom liste Rimanom, kde hovorí: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna... A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.“ — Rimanom 8:28–30, Preklad Svätého písma podľa Novej Vulgáty.

Boh si údajne vyvolil niektorých ľudí už skôr, než sa narodili, so zámerom, že budú mať účasť na Kristovej sláve v nebesiach. To vedie k dlho prediskutovávanej otázke: Vyberá si Boh podľa ľubovôle tých, ktorých chce zachrániť, alebo majú ľudia slobodnú vôľu a zohrávajú nejakú úlohu v tom, či získajú Božiu priazeň a či si ju zachovajú?

Augustín, otec predurčenia

Hoci o predurčení písali už skôr iní cirkevní otcovia, v katolíckej aj protestantskej cirkvi sa za zakladateľa tejto náuky všeobecne považuje Augustín (354–430 n. l.). Podľa Augustína sú spravodliví ľudia od večnosti predurčení Bohom na to, aby získali večné požehnania. Naproti tomu nespravodliví, hoci nie sú predurčení v pravom zmysle slova, majú dostať za svoje hriechy zaslúžený trest, zavrhnutie. Augustínovo vysvetlenie nechávalo len malý priestor pre slobodnú vôľu, a tak otvorilo cestu veľkým sporom.

Augustínovi dedičia

V stredoveku pravidelne vznikala diskusia o predurčení a slobodnej vôli a počas reformácie dospela k vrcholu. Luther považoval predurčenie jednotlivca za Boží ľubovoľný výber, bez toho, že by Boh predvídal budúce zásluhy či dobré skutky vyvolených. Kalvín dospel svojou predstavou o dvojakom predurčení k radikálnejšiemu záveru: Niektorí sú predurčení na večnú spásu a iní na večné zavrhnutie. No aj Kalvín považoval Boží výber za ľubovoľný, ba dokonca za nepochopiteľný.

Problém predurčenia a s tým úzko súvisiaca otázka „milosti“ — toto slovo sa používa v cirkvách na označenie aktu, ktorým Boh zachraňuje a vyhlasuje ľudí za spravodlivých — dosiahli také rozmery, že roku 1611 katolícka Svätá Stolica zakázala publikovať čokoľvek na tento námet bez jej súhlasu. V katolíckej cirkvi v 17. a 18. storočí silne podporili Augustínovo učenie francúzski jansenisti. Zastávali sa veľmi strohej a elitnej podoby kresťanstva, ba mali nasledovníkov medzi aristokraciou. Avšak spor v súvislosti s touto otázkou sa neutíšil. Kráľ Ľudovít XIV. prikázal zničiť opátstvo Port-Royal, kolísku myšlienky jansenizmu.

V protestantských reformovaných cirkvách táto diskusia nebola ani zďaleka uzavretá. Remonštranti, ktorí nasledovali Jacoba Arminia, spolu s ďalšími verili, že človek zohráva vo svojej spáse určitú úlohu. Protestantská dordrechtská synoda (1618–1619) dočasne diskusiu utíšila prijatím prísnej podoby kalvínskej ortodoxie. Podľa knihy L’Aventure de la Réforme—​Le monde de Jean Calvin v Nemecku sa touto hádkou v súvislosti s predurčením a slobodnou vôľou začalo dlhé obdobie „neúspešných pokusov o súlad, ako aj [obdobie] urážania, väznenia a vypovedávania kňazov do vyhnanstva“.

Predurčenie, alebo slobodná vôľa?

Tieto dve absolútne protichodné myšlienky, predurčenie a slobodná vôľa, viedli od začiatku k vzniku mnohých prudkých sporov. Augustín nebol schopný vysvetliť túto nezlučiteľnosť. Aj Kalvín sa na ňu pozeral ako na prejav Božej zvrchovanej vôle, a preto ako na nevysvetliteľnú.

No pomáha nám v jasnejšom porozumení týchto otázok to, čo Biblia zjavuje o Božích vlastnostiach a o jeho osobnosti? Túto vec podrobne preskúma nasledujúci článok.

[Obrázky na strane 4]

Kalvín

Luther

Jansen

[Prameň ilustrácie]

Obrázky: Bibliothèque Nationale, Paris