• Prečo má Pánova večera pre vás význam
    Strážna veža 1993 | 15. marca

    • Ako často sa má sláviť?

      Čo Pavol mienil slovami: „Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde“? Verní pomazaní kresťania mali prijímať zo symbolov Pamätnej slávnosti často, až do svojej smrti, aby boli neskôr vzkriesení k nebeskému životu. Pred Bohom a pred svetom mali teda často dávať verejne najavo svoju vieru v Jehovovo opatrenie Ježišovej obete. A ako dlho? „Dokiaľ nepríde,“ povedal Pavol, čím mal zjavne na mysli, že zachovávanie tejto slávnosti bude pokračovať, až kým Ježiš nepríde, aby svojich pomazaných nasledovníkov prijal do neba prostredníctvom vzkriesenia počas jeho „prítomnosti“. (1. Tesaloničanom 4:14–17) To je v súlade s Kristovými slovami jedenástim verne oddaným apoštolom: „Ak teda pôjdem a pripravím vám miesto, prídem opäť a prijmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja.“ — Ján 14:3.

      Mala by sa Kristova smrť slávnostne pripomínať každý deň alebo vari každý týždeň? Ježiš ustanovil Pánovu večeru a bol zabitý počas pesachu, ktorým sa pripomínalo vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva. Je nazvaný „Kristus, náš pesach“, pretože je Baránkom obetovaným za kresťanov. (1. Korinťanom 5:7) Pesach sa slávil iba raz za rok, 14. nisana. (2. Mojžišova 12:6, 14; 3. Mojžišova 23:5) To naznačuje, že Ježišova smrť by sa mala slávnostne pripomínať iba tak často, ako sa slávil pesach — každý rok, nie každý deň alebo každý týždeň.

      Mnohí, čo sa hlásili ku kresťanstvu, si počas niekoľkých storočí slávnostne pripomínali Ježišovu smrť raz za rok. Keďže to robili 14. nisana, boli nazývaní kvartodecimáni, čo znamená „štrnástnici“. Historik J. L. von Mosheim o nich napísal: „Kresťania v Malej Ázii mali vo zvyku sláviť túto svätú slávnosť, pripomínajúc si ustanovenie Pánovej večere a smrť Ježiša Krista v tom istom čase, keď Židia jedli svojho paschového baránka, čiže večer štrnásteho dňa prvého mesiaca [nisan]... Kristov príklad považovali za zákon.“