14. kapitola

‚Robím s vami zmluvu pre kráľovstvo‘

 1. Akú vyhliadku predložil Ježiš svojim apoštolom v predvečer svojej smrti?

V TÚ noc, ako bol Ježiš zabitý, povedal svojim verným apoštolom: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to bolo inak, bol by som vám to povedal, lebo idem, aby som vám pripravil miesto... aby ste boli aj vy tam, kde som ja.“ Ďalej im riekol: „Robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ ​(Ján 14:2, 3; Luk. 22:29) Akú úžasnú vyhliadku im predložil!

 2. Koľko osôb sa bude zúčastňovať s Kristom na jeho nebeskom kráľovstve?

² Ježiš tým však nechcel povedať, že len apoštoli budú s ním panovať v jeho nebeskom kráľovstve. Neskôr oznámil, že túto veľkolepú prednosť bude mať 144 000 osôb vykúpených zo zeme. (Zjav. 5:9, 10; 14:1, 4) Usiluje sa dnes o ňu niekto?

Zhromažďovanie dedičov Kráľovstva

 3. Na akú príležitosť upozorňoval Ježiš v svojej verejnej službe?

³ Keď Herodes Antipas uväznil Jána Krstiteľa, začal Ježiš veľké dielo. Verejne hlásal a pritom sústreďoval pozornosť na „nebeské kráľovstvo“. (Mat. 4:12, 17) Oboznamoval ľudí s príležitosťou vojsť do jeho Kráľovstva, a jeho učeníci sa vážne usilovali dosiahnuť túto cenu. — Mat. 5:3, 10, 20; 7:21; 11:12.

 4. a) Kedy boli prví Ježišovi učeníci pomazaní svätým duchom? b) Čo ukazuje, že odvtedy sa pozornosť obracala na zhromažďovanie dedičov Kráľovstva?

⁴ Na Letnice roku 33 n. l. boli prví z nich pomazaní svätým duchom. (Sk. 2:1–4; 2. Kor. 1:21, 22) Oni oznamovali Božie opatrenie na záchranu, opatrenie, vedúce k nesmrteľnému nebeskému životu. Peter použil „kľúče nebeského kráľovstva“, ktorými otvoril toto poznanie najprv Židom, potom Samaritánom a napokon ľuďom z pohanských národov. (Mat. 16:19) Osobitná pozornosť sa venovala utvoreniu vlády, ktorá bude panovať nad ľudstvom 1 000 rokov. Preto skoro všetky inšpirované listy v Kresťanských gréckych písmach sa obracajú v prvom rade na túto skupinu dedičov Kráľovstva — na „svätých“, „účastníkov nebeského povolania“.a

 5. Boli povolaní k nebeskému životu preto, že by boli azda lepšími Božími služobníkmi než tí, ktorí žili predtým?

⁵ Nie sú povolaní k nebeskému životu preto, že by boli nejako lepší ako ostatní Boží služobníci, ktorí zomreli pred Letnicami roku 33 n. l. (Mat. 11:11) Ale Jehova začal až potom vyberať tých, ktorí mali byť spoluvládcami s Ježišom Kristom. Teda v ďalších asi 19 storočiach bolo len jedno povolanie, a to nebeské. Bola to nezaslúžená láskavosť, ktorú Boh prejavil obmedzenému počtu osôb, aby podporil svoje vlastné múdre a láskyplné predsavzatie. — Efez. 2:8–10.

 6. a) Prečo musí nastať čas, keď sa nebeské povolanie skončí? b) Kto mal riadiť veci tak, aby sa splnilo aj proroctvo o „veľkom zástupe“? Čo sa naozaj stalo?

⁶ Časom mal byť predpísaný, ale obmedzený počet 144 000 naplnený. Konečné zapečatenie týchto členov duchovného Izraela ako schválených malo byť blízko. (Zjav. 7:1–8) Potom mal Jehova prostredníctvom svojho ducha a porozumenia svojho Slova, ktoré umožnil svojej viditeľnej organizácii, riadiť udalosti tak, aby sa splnila ďalšia časť jeho predsavzatia, ako je opísaná v Zjavení 7:9–17. Začal sa zhromažďovať „veľký zástup“, ktorý dostal vzrušujúcu možnosť prežiť veľké súženie a dosiahnuť večný život v dokonalosti v pozemskom raji. Keď uvažujeme nad tým, čo sa skutočne stalo, zdá sa zrejmé, že nebeské povolanie bolo dokončené okolo roku 1935 n. l., keď sa už dala rozoznať pozemská nádej „veľkého zástupu“. Odvtedy sa do spoločenstva s pomerne málo tisícami ostatku z nebeskej triedy dostali milióny Jehovových ctiteľov, ktorí vrúcne dúfajú, že budú žiť navždy tu, na zemi.

 7. Je možné, že by mohli i dnes niektorí dostať nebeské povolanie? Prečo?

⁷ Znamená to, že Boh dnes už nikoho nepovoláva k nebeskému životu? Dokiaľ nebude ukončené záverečné zapečatenie, môže sa stať, že niektorí jednotlivci, ktorí majú túto nádej, sa preukážu ako neverní a na ich miesto budú musieť byť vybratí iní. Avšak je rozumné sa domnievať, že to budú iba ojedinelé prípady.

Duchovní synovia — ako to vedia?

 8. Aké vysvetlenie dáva Pavol, aby ukázal, že tí, ktorí sú splodení svätým duchom, si uvedomujú túto skutočnosť?

⁸ Boží duch dáva pokrsteným kresťanom, ktorí dostali nebeské povolanie, pevné uistenie o tom, že boli prijatí za duchovných synov. Apoštol Pavol to ukázal, keď písal „svätým“ v Ríme a opísal situáciu, v akej boli vtedy všetci praví kresťania. Povedal: „Lebo všetci tí, ktorých vedie Boží duch, sú Božími synmi. Vy ste totiž nedostali ducha otroctva, ktorý znovu spôsobuje strach, ale ste dostali ducha prijatia za synov, a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘ Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom, za predpokladu, že spolu trpíme, aby sme boli aj spolu oslávení.“ — Rim. 1:7; 8:14–17.

 9. Ako ‚svedčí duch sám‘ s duchom tých, ktorí sú naozaj Božími synmi?

⁹ Tu sa upozorňuje na dvojaké použitie slova „duch“: „duch sám“ a „náš duch“. Prvý z nich je Božia neviditeľná činná sila. Vkladá do Božích duchovných detí presvedčenie, že boli prijaté ako Božie slobodné deti. Tento duch im svedčí aj prostredníctvom Božieho inšpirovaného Slova, Biblie, ktorá je akoby osobným listom určeným Božím duchovným deťom. (1. Petra 1:10–12) Keď osoby splodené svätým duchom čítajú, čo hovoria Písma tým, ktorí sú Božími duchovnými synmi, vhodne reagujú: ‚To je pre mňa.‘ A tak Božia činná sila svedčí rôznymi spôsobmi s ich duchom, hybnou silou ich mysle a srdca, že sú Božími deťmi. V zhode s tým, čo takto naznačuje Boží duch, sa upína ich myseľ a srdce na vyhliadku, že budú spoludedičmi s Kristom, a tak prijímajú zodpovednosti Božích duchovných detí. — Fil. 3:13, 14.

10. a) Aké vlastnosti samy osebe nerobia z niekoho pomazaného kresťana? b) Aký názor majú „iné ovce“ na svoje miesto v Božom predsavzatí?

¹⁰ Platí to pre teba? Pokiaľ áno, máš podivuhodnú prednosť. Bolo by však chybou nazdávať sa, že niekto preto, že má veľké ocenenie pre hlbšie duchovné veci, alebo je horlivý vo zvestovateľskej službe, alebo má intenzívnu lásku k bratom, musí byť duchom pomazaným kresťanom. Týmito vlastnosťami sa vyznačujú aj mnohé „iné ovce“. Aj ich srdce podnecuje to, čo čítajú v Písmach o Kristových spoludedičoch, ale neodvažujú sa robiť si nárok na niečo, čo Boh pre nich nevyhradil. (Porovnaj 4. Mojžišovu 16:1–40.) Rozumejú Božiemu pôvodnému predsavzatiu so zemou a s ocenením pracujú, aby mohli mať na ňom účasť.

Prijímať a byť toho hodní

11. Kto sa každý rok zúčastňuje na pripomienke Ježišovej smrti a prečo?

¹¹ Každý rok 14. nisana po západe slnka si pomazaní nasledovníci Ježiša Krista na celom svete pripomínajú Kristovu smrť, a to v súlade s pokynmi, ktoré dal svojim apoštolom. (Luk. 22:19, 20) Zúčastňujú sa na tom aj „iné ovce“, ale neprijímajú chlieb a víno. Sú iba úctivými pozorovateľmi.

12. Ako niektorí raní kresťania v Korinte neprejavili správne ocenenie pre Pánovu večeru?

¹² Nie je to len prázdny náboženský obrad, ale má naozaj hlboký význam. Apoštol Pavol dal vážnu radu kresťanom z gréckeho Korintu prvého storočia, kde niektorí neprejavili dostatočné ocenenie pre túto udalosť. Povedal: „Preto ktokoľvek je chlieb alebo pije Pánov pohár nehodne, bude vinný vo veci tela a krvi Pánovej.“ Prečo prijímali „nehodne“? Nepripravovali sa na to správne, srdcom a mysľou. V zbore bolo rozdelenie. Niektorí zas pred zhromaždením priveľa jedli a pili. Správali sa k Pánovej večeri ľahostajne. Neboli schopní rozpoznať vážny význam chleba a vína. — 1. Kor. 11:17–34.

13. Aký je význam chleba a vína, ktoré sa podávajú pri Pamätnej slávnosti?

¹³ Aký je význam tejto večere? Nejde pritom o zázračnú premenu chleba a vína, ako to niektorí tvrdia. Kristus nie je v žiadnom prípade pri každej Pamätnej slávnosti znovu obetovaný. Písmo vyhlasuje, že „tak bol aj Kristus obetovaný raz navždy, aby niesol hriechy mnohých“. (Hebr. 9:28; 10:10; Rim. 6:9) Nekvasený chlieb a červené víno sú iba symboly, ktoré znázorňujú doslovné telo, ktoré Ježiš obetoval, a doslovnú krv, ktorú vylial. Aké sú to drahocenné skutočnosti! Ježišovo bezhriešne ľudské telo bolo obetované preto, aby mal svet ľudstva príležitosť žiť navždy. (Ján 6:51) A jeho preliata krv má dvojaký účel — očisťuje od hriechu tých ľudí, ktorí v ňu prejavujú vieru, a potom uvádza do platnosti novú zmluvu medzi Bohom a zborom duchovného izraela, skladajúceho sa z duchom pomazaných kresťanov. (1. Jána 1:7; 1. Kor. 11:25; Gal. 6:14–16) Práve tieto drahocenné opatrenia umožňujú členom „malého stáda“, aby ich Boh vyhlásil za spravodlivých, čiže aby dostali akoby na úver ľudskú dokonalosť. (Luk. 12:32) Deje sa to preto, aby mohli byť splodení svätým duchom ako Boží synovia s vyhliadkou na spoluúčasť s Kristom v jeho nebeskom kráľovstve. Keď každý rok na Pamätnej slávnosti prijímajú symboly, čím svedčia o svojej nebeskej nádeji, obnovuje a prehlbuje sa ich ocenenie pre to, že sú v „novej zmluve“ sprostredkovanej Kristom. — Hebr. 8:6–12.

„Pôjdeme s vami“

14. a) Prečo „iné ovce“ neprijímajú symboly, ale čo túžobne očakávajú? b) Ako hľadia na svoje spoločenstvo s ostatkom dedičov Kráľovstva?

¹⁴ „Iné ovce“ vidia, ako Jehova zaobchádza so svojimi pomazanými, a pripájajú sa k nim slovami: „My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ ​(Zech. 8:20–23) Nielenže sa spolu schádzajú, ale spolu sa zúčastňujú na oznamovaní dobrého posolstva o Kráľovstve po celej obývanej zemi. Pravda, „iné ovce“ nie sú prijaté do „novej zmluvy“ s duchovným Izraelom ani do „zmluvy... o kráľovstve“, ktorú uzavrel Ježiš s tými vyvolenými, aby sa s ním podieľali na nebeskom živote. Preto je správne, že neprijímajú symboly pri Pamätnej slávnosti. (Luk. 22:20, 29) Zatiaľ čo „nová zmluva“ dosahuje svoj účel a zhromažďuje posledných členov „malého stáda“ do nebeského kráľovstva, „iné ovce“ si uvedomujú, že sa približujú požehnania, ktoré dostanú na zemi prostredníctvom Kráľovstva. Považujú to za prednosť, že v „posledných dňoch“ slúžia zjednotene s verne oddaným ostatkom dedičov Kráľovstva.

[Poznámka pod čiarou]

Opakovanie

● Prečo väčšina Kresťanských gréckych písiem obracia pozornosť na nebeskú nádej?

● Odkiaľ niekto vie, že bol splodený ako Boží syn? Aký je význam symbolov, ktoré títo prijímajú pri Pamätnej slávnosti?

● Ako dokazujú „iné ovce“, že sú skutočne zjednotené s „malým stádom“?