„Žite v láske“

1. – 3. K čomu to vedie, keď napodobňujeme Jehovov príklad lásky?

„VIAC šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ (Skutky 20:35) Tieto Ježišove slová zdôrazňujú dôležitú pravdu: nesebecká láska prináša veľkú odmenu. Hoci s prijímaním lásky je spojeného veľa šťastia, ešte väčšie šťastie možno nájsť v dávaní, čiže v prejavovaní lásky druhým.

² Nikto nemôže túto pravdu na základe vlastnej skúsenosti potvrdiť lepšie ako náš nebeský Otec. Ako sme videli v predchádzajúcich kapitolách tejto časti, Jehova je najlepším príkladom lásky. Nikto neprejavuje lásku vo väčšej miere a dlhšie ako on. Mali by sme sa teda čudovať, že Jehova je nazvaný „šťastným Bohom“? (1. Timotejovi 1:11)

³ Náš milujúci Boh chce, aby sme sa snažili byť ako on, najmä pokiaľ ide o prejavovanie lásky. Efezanom 5:1, 2 hovorí: „Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske.“ Keď napodobňujeme Jehovov príklad v prejavovaní lásky, zažívame väčšie šťastie, ktoré pramení z dávania. Pociťujeme aj uspokojenie z vedomia, že sa páčime Jehovovi, lebo jeho Slovo nás nabáda k „vzájomnej láske“. (Rimanom 13:8) Ale sú aj iné dôvody, prečo by sme mali „žiť v láske“.

4., 5. Prečo je dôležité, aby sme spoluveriacim prejavovali obetavú lásku?

⁴ Prečo je dôležité, aby sme prejavovali lásku k spoluveriacim? Jednoducho povedané, láska je podstatou pravého kresťanstva. Bez lásky nemôžeme mať blízky vzťah so spolukresťanmi, a čo je ešte dôležitejšie, z Jehovovho pohľadu by sme bez lásky nemali žiadnu hodnotu. Zamyslime sa nad tým, ako Božie Slovo zdôrazňuje tieto pravdy.

⁵ Ježiš v poslednú noc svojho pozemského života povedal svojim nasledovníkom: „Dávam vám nové prikázanie: Milujte jeden druhého. Tak ako som ja miloval vás, aj vy milujte jeden druhého. Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – že bude medzi vami láska.“ (Ján 13:34, 35) „Tak ako som ja miloval vás“ – máme príkaz prejavovať takú lásku, akú prejavoval Ježiš. V 29. kapitole sme si ukázali, že Ježiš dal nádherný príklad obetavej lásky, keď potreby a záujmy druhých uprednostňoval pred vlastnými. Aj my máme prejavovať nesebeckú lásku a máme to robiť tak zreteľne, aby našu lásku mohli vidieť aj tí, ktorí nepatria do kresťanského zboru. Obetavá bratská láska je totiž poznávacím znakom pravých Kristových nasledovníkov.

6., 7. a) Ako vieme, že Jehovovo Slovo kladie veľký dôraz na lásku? b) Na akú lásku sú zamerané Pavlove slová v 1. Korinťanom 13:4–8?

⁶ Čo ak nám láska chýba? „Keby... som nemal lásku,“ povedal apoštol Pavol, „bol by som ako rinčiaci kov, ako zuniaci činel.“ (1. Korinťanom 13:1) Zuniaci činel vydáva ostrý zvuk. A čo rinčiaci kov? Aké výstižné prirovnania! Človek bez lásky je ako hudobný nástroj vydávajúci silný, dráždivý zvuk, ktorý nepriťahuje, ale odpudzuje. Ako by sa mohol taký človek tešiť z blízkeho vzťahu s druhými? Pavol povedal: „Keby som mal... takú vieru, že by som hory prenášal, ale nemal by som lásku, nebol by som nič.“ (1. Korinťanom 13:2) Len si to predstav! Nech by človek konal akékoľvek skutky, pokiaľ nemá lásku, nie je ničím. Nie je z toho zrejmé, že Jehovovo Slovo kladie veľký dôraz na lásku?

⁷ Ako však môžeme túto vlastnosť prejavovať vo vzájomných vzťahoch? Odpoveď nájdeme, keď preskúmame Pavlove slová v 1. Korinťanom 13:4–8. Tieto verše nezdôrazňujú Božiu lásku k nám ani našu lásku k Bohu. Pavol sa tu zameral na to, ako by sme mali prejavovať lásku jeden druhému. Opisuje tu, aká láska je a aká nie je.

 8. Ako nám trpezlivosť môže pomôcť vo vzťahoch s druhými?

⁸ „Láska je trpezlivá.“ Milovať teda znamená trpezlivo znášať druhých. (Kolosanom 3:13) Nie je taká trpezlivosť potrebná? Keďže sme nedokonalí tvorovia, ktorí slúžia plece pri pleci, je len realistické očakávať, že z času na čas nás kresťanskí bratia podráždia a my podráždime ich. Ale trpezlivosť a znášanlivosť nám pomôže vyrovnať sa s malými „škrabancami“, ku ktorým môžeme prísť v kontakte s druhými – a to bez toho, aby bol narušený pokoj zboru.

 9. Ako môžeme druhým prejaviť láskavosť?

⁹ „Láska je... láskavá.“ Láskavosť sa prejavuje skutkami zameranými na pomoc iným a ohľaduplnými slovami. Láska nás podnecuje hľadať spôsoby, ako prejaviť láskavosť, najmä tým, ktorí to najviac potrebujú. Napríklad niektorý starší spoluveriaci je osamelý a dobre by mu padla povzbudzujúca návšteva. Slobodná matka alebo sestra žijúca v nábožensky rozdelenej domácnosti možno potrebuje v niečom pomôcť. Ten, kto je chorý alebo sa nachádza v nejakej ťažkej situácii, možno potrebuje počuť láskavé slová od verného priateľa. (Príslovia 12:25; 17:17) Keď takto iniciatívne prejavujeme láskavosť, dokazujeme tým pravosť našej lásky. (2. Korinťanom 8:8)

10. Ako nám láska pomáha obhajovať a hovoriť pravdu, i keď to nie je ľahké?

¹⁰ „Láska... sa teší z pravdy.“ Iný preklad hovorí: „Láska... sa s radosťou zastáva pravdy.“ Láska nás podnecuje obhajovať pravdu a tiež „hovoriť jeden druhému pravdu“. (Zachariáš 8:16) Napríklad ak sa niekto z našich blízkych dopustil vážneho hriechu, láska k Jehovovi – i k hriešnikovi – nám pomôže zastať sa Božích noriem. To znamená, že sa nebudeme snažiť utajovať ani ospravedlňovať zlé konanie či dokonca o ňom klamať. Samozrejme, uznať takú skutočnosť môže byť ťažké. Ale ak nám na srdci leží dobro nášho blízkeho, budeme chcieť, aby prijal Božie láskyplné karhanie a aby naň reagoval. (Príslovia 3:11, 12) Ako kresťania, ktorí prejavujú lásku, sa chceme tiež „správať vo všetkom poctivo“. (Hebrejom 13:18)

11. Keďže láska „všetko znáša“, o čo by sme sa mali snažiť vzhľadom na nedostatky spoluveriacich?

¹¹ „Láska... všetko znáša.“ Tento výraz doslova znamená „všetko prikrýva“. (Kingdom Interlinear) Prvý list Petra 4:8 uvádza: „Láska prikrýva množstvo hriechov.“ Kresťan, ktorý sa riadi láskou, sa nesnaží upozorňovať na všetky nedokonalosti a nedostatky svojich kresťanských bratov. V mnohých prípadoch sú chyby a omyly spoluveriacich nezávažné a možno ich prikryť láskou. (Príslovia 10:12; 17:9)

12. Ako apoštol Pavol ukázal, že si o Filemonovi myslí to najlepšie, a čo sa môžeme naučiť z jeho príkladu?

¹² „Láska... všetkému verí.“ Iný preklad uvádza, že láska „chce vždy veriť v to najlepšie“. To znamená, že nie sme k spoluveriacim podozrievaví a nespochybňujeme každú ich pohnútku. Láska nám pomáha myslieť si o našich bratoch to najlepšie a dôverovať im.a Všimni si príklad v Pavlovom liste Filemonovi. Pavol Filemona povzbudil, aby láskavo prijal späť otroka Onezima, ktorý od neho utiekol, ale potom sa stal kresťanom. Pavol sa nesnažil Filemona k niečomu nútiť, ale prosil ho na základe lásky. Vyjadril dôveru, že Filemon urobí to, čo je správne, keď napísal: „Píšem ti, lebo som presvedčený, že mi vyhovieš. A viem, že urobíš nielen to, o čo prosím, ale ešte viac.“ (verš 21) Keď nás láska podnecuje vyjadrovať našim bratom takúto dôveru, prebúdzame v nich tie najlepšie vlastnosti.

13. Ako môžeme dať najavo, že v súvislosti s našimi bratmi dúfame v to najlepšie?

¹³ „Láska... vo všetko dúfa.“ Tak ako je láska plná dôvery, je plná aj nádeje. Podnecovaní láskou dúfame v súvislosti s našimi bratmi v to najlepšie. Napríklad ak sa nejaký brat „nevedomky vydá nesprávnym smerom“, dúfame, že zareaguje na láskyplné úsilie pomôcť mu. (Galaťanom 6:1) Dúfame aj v to, že tí, ktorí sú slabí vo viere, sa duchovne zotavia. K takým ľuďom sme trpezliví a robíme, čo môžeme, aby sme im pomohli zosilnieť vo viere. (Rimanom 15:1; 1. Tesaloničanom 5:14) I keď sa niekto z našich blízkych dostane na scestie, nevzdávame sa nádeje, že jedného dňa sa spamätá a vráti sa k Jehovovi tak ako márnotratný syn z Ježišovho podobenstva. (Lukáš 15:17, 18)

14. Ako môže byť naša vytrvalosť skúšaná v rámci zboru a ako nám láska pomôže na to zareagovať?

¹⁴ „Láska... vo všetkom vytrváva.“ Vytrvalosť nám umožňuje obstáť napriek sklamaniam alebo ťažkostiam. Skúšky vytrvalosti neprichádzajú len zvonka. Občas môžeme byť skúšaní aj zvnútra zboru. Ako nedokonalí ľudia nás naši bratia môžu niekedy sklamať. Bezmyšlienkovitá poznámka môže zraniť naše city. (Príslovia 12:18) Nejaká záležitosť v zbore možno nie je vyriešená tak, ako by podľa nás mala byť. Správanie niektorého váženého brata nás môže znepokojovať a vyvolávať v nás otázku: Ako sa môže kresťan takto správať? Čo urobíme, keď sa ocitneme v takých situáciách? Odídeme zo zboru a prestaneme slúžiť Jehovovi? Ak máme lásku, tak nie! Láska nám pomôže, aby sme sa nenechali zaslepiť chybami nejakého brata do tej miery, že by sme už nevideli nič dobré na ňom ani na zbore ako celku. Láska nám umožňuje zostať vernými Bohu a podporovať zbor bez ohľadu na to, čo nejaký nedokonalý človek povie alebo urobí. (Žalm 119:165)

15. Čo je závisť a ako nám láska pomáha vyhnúť sa tejto deštruktívnej emócii?

¹⁵ „Láska nezávidí.“ Nesmieme druhým závidieť to, čo majú – ich majetok, úspechy alebo schopnosti. Ak závisť neovládneme, táto sebecká a deštruktívna emócia môže narušiť pokoj v zbore. Čo nám pomôže odolávať „sklonu k závisti“? (Jakub 4:5) Jedným slovom, láska. Táto drahocenná vlastnosť nám umožní tešiť sa zo šťastia tých, ktorí v živote akoby mali určité výhody, ktoré my sami nemáme. (Rimanom 12:15) A keď sa niekomu dostáva chvály za nejakú výnimočnú schopnosť alebo za nejaký mimoriadny skutok, láska nám pomôže nepovažovať to za osobnú urážku.

16. Prečo by sme sa nemali vychvaľovať tým, čo robíme v službe pre Jehovu, ak milujeme svojich bratov?

¹⁶ „Láska... sa nevychvaľuje, nepovyšuje sa.“ Láska nám bráni vystavovať na obdiv svoj talent alebo úspech. Veď ak milujeme svojich bratov, ako by sme sa mohli vychvaľovať úspechom v službe alebo svojimi úlohami v zbore? Takéto vychvaľovanie môže druhých deprimovať, lebo v nich vyvoláva pocit nedostatočnosti. Láska nám nedovoľuje vystatovať sa tým, čo nám Boh umožňuje robiť v službe preňho. (1. Korinťanom 3:5–9) Okrem toho, láska „sa nepovyšuje“, alebo ako hovorí iný preklad, „neprechováva nafúknuté predstavy o vlastnej dôležitosti“. Láska nám bráni osvojiť si príliš vysokú mienku o sebe. (Rimanom 12:3)

17. K čomu nás podnecuje láska a čomu sa vďaka tomu vyhneme?

¹⁷ „Láska... sa nespráva neslušne.“ Človek, ktorý sa správa neslušne, si počína nevhodne alebo urážlivo. Je to prejav nedostatku lásky a svedčí to o tom, že taký človek neberie ohľad na city druhých ani na následky. Naproti tomu láska prináša so sebou istú zdvorilosť, lebo nás podnecuje byť k druhým ohľaduplní. Láska v nás podporuje dobré spôsoby a správanie, ako aj úctu k spoluveriacim. Nedovolí nám dopustiť sa nehanebného správania – akéhokoľvek počínania, ktoré by našich kresťanských bratov šokovalo alebo urážalo. (Efezanom 5:3, 4)

18. Prečo človek, ktorý miluje druhých, nevyžaduje, aby sa všetko dialo podľa jeho predstáv?

¹⁸ „Láska... nie je sebecká.“ Iný preklad hovorí: „Láska netrvá na tom, aby sa veci diali podľa jej predstáv.“ Milujúci človek nevyžaduje, aby sa všetko robilo tak, ako si to želá on, akoby jeho názory boli vždy správne. Nemanipuluje druhými a nevyužíva svoju schopnosť presviedčať na to, aby uhovoril tých, ktorí majú odlišný názor. Takáto tvrdohlavosť by odhaľovala určitú mieru pýchy. Biblia však vystríha: „Pýcha predchádza pád.“ (Príslovia 16:18) Ak milujeme svojich bratov, budeme rešpektovať ich názory, a keď je to možné, budeme ochotní ustúpiť. Taký postoj je v súlade s Pavlovými slovami: „Nech nikomu nejde o vlastný prospech, ale o to, čo je dobré pre druhých.“ (1. Korinťanom 10:24)

19. Ako nám láska pomáha reagovať, keď nás niekto urazí?

¹⁹ „Láska... sa nedá vyprovokovať, nepočíta krivdy.“ Láska sa nedá rýchlo vyprovokovať tým, čo iní hovoria alebo robia. Samozrejme, je len prirodzené, že keď nás niekto urazí, podráždi nás to. Ale i keď je náš hnev oprávnený, láska nám nedovolí zostať podráždenými. (Efezanom 4:26, 27) Nebudeme si v pamäti uchovávať slová alebo skutky, ktoré nám ublížili, akoby sme si ich zapisovali do účtovnej knihy, aby sa na ne nezabudlo. Naopak, láska nás podnecuje napodobňovať nášho milujúceho Boha. Ako sme videli v 26. kapitole, keď je oprávnený podklad na odpustenie, Jehova odpúšťa. A keď odpúšťa, zabúda, čiže neuchováva naše hriechy, aby ich niekedy v budúcnosti mohol proti nám použiť. Nie sme vďační, že Jehova nepočíta krivdy?

20. Ako by sme mali reagovať, ak niektorý spoluveriaci upadne do pasce hriechu a následkom toho sa mu zle darí?

²⁰ „Láska... sa neteší z nespravodlivosti.“ Nový zákon v modernom jazyku to vyjadruje takto: „Láska... nie je škodoradostná.“ Iný preklad zas uvádza: „Láska sa nikdy neteší, keď iní urobia chybu.“ Láska nemá záľubu v nespravodlivosti, a preto nikdy neprižmurujeme oči nad nemravnosťou akéhokoľvek druhu. Ako však reagujeme, ak niektorý spoluveriaci upadne do pasce hriechu a následkom toho sa mu zle darí? Láska nám nedovolí radovať sa z toho, akoby sme hovorili: Dobre mu tak! Zaslúžil si to! (Príslovia 17:5) No máme radosť, keď brat, ktorý zhrešil, robí kroky k tomu, aby sa zotavil zo svojho duchovného pádu.

21. – 23. a) Čo myslel Pavol slovami, že „láska nikdy nezlyháva“? b) O čom budeme uvažovať v záverečnej kapitole?

²¹ „Láska nikdy nezlyháva.“ Čo myslel Pavol týmito slovami? V kontexte rozoberal dary ducha, ktoré sa prejavovali medzi ranými kresťanmi. Tieto dary slúžili ako znamenie, že novovytvorený zbor má Božiu priazeň. No nie všetci kresťania mohli uzdravovať, prorokovať alebo hovoriť jazykmi. To ale nebolo dôležité, lebo tieto zázračné dary mali nakoniec aj tak zaniknúť. Malo však pretrvať niečo iné, niečo, čo si mohol pestovať každý kresťan. Bolo to niečo výnimočnejšie a trvalejšie než akýkoľvek zázračný dar. Pavol to dokonca nazval „cesta, nad ktorú niet“. (1. Korinťanom 12:31) Čo ňou bolo? Cesta lásky.

²² Kresťanská láska, ktorú Pavol opísal, „nikdy nezlyháva“, čiže nikdy sa neskončí. Dodnes je obetavá bratská láska poznávacím znakom pravých Ježišových nasledovníkov. Nevidíme dôkazy takej lásky v zboroch Jehovových ctiteľov na celej zemi? Táto láska bude trvať večne, lebo Jehova sľubuje svojim verným služobníkom večný život. (Žalm 37:9–11, 29) Kiež sa stále zo všetkých síl snažíme „žiť v láske“. Tak môžeme zažiť šťastie, ktoré pramení z dávania. A nielen to. Môžeme žiť a milovať po celú večnosť, a tak napodobňovať nášho milujúceho Boha Jehovu.

²³ V tejto kapitole, ktorá uzatvára časť o láske, sme si rozobrali, ako môžeme prejavovať lásku jeden druhému. Ale vzhľadom na to, koľko úžitku máme z Jehovovej lásky – a tiež z jeho moci, spravodlivosti a múdrosti –, urobíme dobre, ak sa opýtame: Ako môžem dať Jehovovi najavo, že ho naozaj milujem? O tejto otázke budeme uvažovať v záverečnej kapitole.