‚Smrť má byť zničená‘
„Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ — 1. KORINŤANOM 15:26.
1, 2. a) Akú nádej mal apoštol Pavol, čo sa týka mŕtvych? b) Akou otázkou o vzkriesení sa Pavol zaoberal?
„VERÍM... vo vzkriesenie tela a v život večný.“ To hovorí Apoštolské vyznanie viery. Katolíci i protestanti ho rovnako svedomito odriekavajú, neuvedomujúc si, že ich názory sú oveľa bližšie gréckej filozofii ako čomukoľvek z toho, čomu apoštoli kedy verili. Apoštol Pavol však odmietal grécku filozofiu a neveril v nesmrteľnosť duše. Zato pevne veril, že dnešným životom sa všetko nekončí, a pod inšpiráciou napísal: „Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ (1. Korinťanom 15:26) Čo to presne znamená pre zomierajúce ľudstvo?
2 Pri hľadaní odpovede sa vráťme k Pavlovej úvahe o vzkriesení, ktorá je zaznamenaná v 1. Korinťanom 15. kapitole. Možno si spomenieš, že v úvodných veršoch Pavol dokázal, že vzkriesenie je veľmi dôležitou súčasťou kresťanského učenia. Teraz sa zaoberá konkrétnou otázkou: „Predsa však niekto povie: ‚Ako majú byť mŕtvi vzkriesení? Áno, s akým druhom tela prídu?‘“ — 1. Korinťanom 15:35.
Aký druh tela?
3. Prečo niektorí odmietali vzkriesenie?
3 Keď Pavol vzniesol túto otázku, pravdepodobne chcel pôsobiť proti vplyvu Platónovej filozofie. Platón učil, že človek má nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva smrť tela. Tým, ktorí boli vychovaní pod vplyvom tejto predstavy, sa kresťanské učenie nepochybne zdalo zbytočné. Ak duša prežíva smrť, načo je potom vzkriesenie? Navyše, vzkriesenie sa im možno javilo ako nelogické. Keď sa raz telo rozložilo na prach, ako ho možno vzkriesiť? Biblický komentátor Heinrich Meyer hovorí, že negatívny postoj niektorých Korinťanov bol pravdepodobne založený „na filozofickom predpoklade, že obnovenie hmotného tela je nemožné“.
4, 5. a) Prečo boli námietky ľudí bez viery nerozumné? b) Vysvetli Pavlovo znázornenie o „zrne“. c) Aký druh tela dáva Boh vzkrieseným pomazaným?
4 Pavol odhaľuje pochabosť ich uvažovania slovami: „Ty nerozumný! Čo seješ, nie je oživené, pokiaľ to najprv nezomrie; a pokiaľ ide o to, čo seješ, neseješ telo, ktoré sa bude vyvíjať, ale iba zrno, možno pšenice alebo dačoho iného, ale Boh mu dáva telo, tak ako sa mu páči, a každému zo semien jeho vlastné telo.“ (1. Korinťanom 15:36–38) Boh nebude kriesiť tie telá, v ktorých ľudia žili na zemi. Skôr tu pôjde o premenu.
5 Pavol prirovnáva vzkriesenie ku klíčeniu semena. Drobné zrnko pšenice sa vôbec nepodobá na rastlinu, ktorá z neho vyrastie. The World Book Encyclopedia hovorí: „Keď semeno začína klíčiť, absorbuje veľké množstvo vody. Táto voda spôsobuje vnútri semena mnohé chemické zmeny. Spôsobuje tiež, že vnútorné pletivá semena napučia a pretrhnú osemenie.“ Semeno tak vlastne odumiera ako semeno a stáva sa klíčiacou rastlinou. „Boh mu dáva telo“ v tom zmysle, že vytvoril prírodné zákony, ktoré riadia jeho vývoj, a každé semeno dostáva telo podľa svojho druhu. (1. Mojžišova 1:11) Podobne pomazaní kresťania najprv zomierajú ako ľudia. Potom ich Boh vo svojom stanovenom čase privádza späť k životu v úplne nových telách. Ako to Pavol povedal Filipanom, Ježiš Kristus „pretvorí naše ponížené telo, aby nadobudlo rovnakú podobu s jeho slávnym telom“. (Filipanom 3:20, 21; 2. Korinťanom 5:1, 2) Pomazaní sú vzkriesení v duchovných telách a žijú v duchovnej ríši. — 1. Jána 3:2.
6. Prečo je rozumné veriť, že Boh je schopný dať vzkrieseným vhodné duchovné telá?
6 Je príliš ťažké tomu uveriť? Nie. Pavol poukazuje na to, že v živočíšnej ríši existuje mnoho druhov tiel. Navyše, uvádza do protikladu nebeských anjelov s ľuďmi z mäsa a kostí, keď hovorí: „Sú nebeské telá a pozemské telá.“ Veľká rôznorodosť panuje tiež v neživej prírode. „Hviezda sa líši od hviezdy slávou,“ povedal Pavol dávno predtým, ako veda objavila také nebeské telesá, ako sú modré hviezdy, červení obri a bieli trpaslíci. Nie je teda vzhľadom na tieto skutočnosti rozumné veriť, že Boh dokáže poskytnúť vhodné duchovné telá vzkrieseným pomazaným kresťanom? — 1. Korinťanom 15:39–41.
7. Čo znamená neporušiteľnosť? A čo nesmrteľnosť?
7 Pavol potom dodáva: „Také je aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušiteľnosti, vzkriesené je v neporušiteľnosti.“ (1. Korinťanom 15:42) Ľudské telo je porušiteľné aj vtedy, keď je dokonalé. Možno ho totiž zabiť. Pavol napríklad povedal, že Ježiš bol vzkriesený „s určením, aby sa už nevrátil do porušenia“. (Skutky 13:34) Už nikdy sa nemal vrátiť do života v porušiteľnom, aj keď dokonalom ľudskom tele. Telá, ktoré Boh dáva vzkrieseným pomazaným kresťanom, sú neporušiteľné — nepodliehajú smrti ani rozkladu. Potom Pavol pokračuje: „Seje sa v potupe, vzkriesené je v sláve. Seje sa v slabosti, vzkriesené je v sile. Seje sa hmotné telo, vzkriesené je duchovné telo.“ (1. Korinťanom 15:43, 44) Neskôr Pavol dodáva: „To, čo je smrteľné, musí obliecť nesmrteľnosť.“ Nesmrteľnosť znamená nekonečný, nezničiteľný život. (1. Korinťanom 15:53; Hebrejom 7:16) Týmto spôsobom tí, ktorí sú vzkriesení, nesú „obraz toho nebeského“, Ježiša, ktorý ich vzkriesenie umožnil. — 1. Korinťanom 15:45–49.
8. a) Ako vieme, že vzkriesení budú tými istými osobnosťami, ktorými boli počas svojho života na zemi? b) Aké proroctvá sa splnia, keď nastane vzkriesenie?
8 Napriek tejto premene sú tí, ktorí sú vzkriesení, rovnakými osobnosťami, akými boli predtým, než zomreli. Budú vzkriesení s tými istými spomienkami a s tými istými vynikajúcimi kresťanskými vlastnosťami. (Malachiáš 3:3; Zjavenie 21:10, 18) V tom sú podobní Ježišovi Kristovi. On podstúpil premenu z duchovnej formy života na ľudskú. Potom zomrel a bol vzkriesený ako duchovná bytosť. A predsa je Ježiš Kristus „ten istý včera a dnes a navždy“. (Hebrejom 13:8) Akú vznešenú výsadu majú pomazaní kresťania! Pavol o tom hovorí: „Ale keď to, čo je porušiteľné, oblečie neporušiteľnosť, a to, čo je smrteľné, oblečie nesmrteľnosť, potom sa splní výrok, ktorý je napísaný: ‚Smrť je pohltená navždy.‘ ‚Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?‘“ — 1. Korinťanom 15:54, 55; Izaiáš 25:8; Hozeáš 13:14.
Pozemské vzkriesenie?
9, 10. a) Čo je „koniec“ spomínaný v 1. Korinťanom 15:24 a k akým udalostiam dôjde v súvislosti s ním? b) Čo sa musí stať, aby mohla byť smrť zničená?
9 Majú však nejaké vyhliadky do budúcnosti tie milióny ľudí, ktoré nemajú nádej na nesmrteľný duchovný život v nebi? Jednoznačne áno! Po tom, ako Pavol vysvetlil, že k nebeskému vzkrieseniu dochádza počas Kristovej prítomnosti, načrtáva v hrubých obrysoch aj udalosti, ktoré budú nasledovať: „Potom koniec, keď odovzdá kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi, keď zničí každú vládu a každú vrchnosť a moc.“ — 1. Korinťanom 15:23, 24.
10 Spomínaný „koniec“ je koniec Kristovho tisícročného panstva, keď Ježiš pokorne a lojálne odovzdá Kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi. (Zjavenie 20:4) Vtedy bude splnené Božie predsavzatie „opäť zhromaždiť všetky veci v Kristovi“. (Efezanom 1:9, 10) Najprv však Kristus „zničí každú vládu a každú vrchnosť a moc“, ktoré odporujú Božej zvrchovanej vôli. To zahŕňa viac ako len zničenie, ku ktorému dôjde v Armagedone. (Zjavenie 16:16; 19:11–21) Pavol vraví: „[Kristus] musí vládnuť ako kráľ, dokiaľ mu Boh nepoloží všetkých nepriateľov pod jeho nohy. Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ (1. Korinťanom 15:25, 26) Áno, všetky stopy po adamovskom hriechu a smrti budú odstránené. V tom čase teda už nepochybne budú „pamätné hrobky“ Božou zásluhou úplne vyprázdnené prostredníctvom vzkriesenia mŕtvych. — Ján 5:28.
11. a) Ako vieme, že Boh je schopný znovustvoriť mŕtve duše? b) Aký druh tela dostanú tí, ktorí budú vzkriesení k pozemskému životu?
11 To znamená, že dôjde k znovustvoreniu ľudských duší. Vraj nemožné? Nie je to nemožné, lebo Žalm 104:29, 30 nás uisťuje, že Boh to môže urobiť: „Ak im odnímaš ducha, skonajú a vracajú sa do svojho prachu. Ak vysielaš svojho ducha, tvoria sa a obnovuješ tvár zeme.“ Teda hoci vzkriesení budú tými istými osobnosťami, ktorými boli pred smrťou, nebude potrebné, aby mali tie isté telá. Tak ako to bolo v prípade tých, ktorí sú vzkriesení do neba, aj týmto dá Boh také telo, aké sám uzná za vhodné. Ich nové telá budú nepochybne telesne zdravé a v rozumnej miere podobné ich pôvodným telám, takže ich milovaní ich budú môcť spoznať.
12. Kedy nastane pozemské vzkriesenie?
12 Kedy dôjde k pozemskému vzkrieseniu? Marta o svojom zosnulom bratovi Lazarovi povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ (Ján 11:24) Ako to vedela? Vzkriesenie bolo za jej dní predmetom mnohých sporov, keďže farizeji vo vzkriesenie verili, kým saduceji nie. (Skutky 23:8) Marta však musela vedieť o predkresťanských svedkoch, ktorí dúfali vo vzkriesenie. (Hebrejom 11:35) Z Daniela 12:13 tiež mohla rozpoznať, že vzkriesenie nastane v posledný deň. A mohla sa to dozvedieť aj od samotného Ježiša. (Ján 6:39) Tento „posledný deň“ sa prekrýva s Kristovým tisícročným panstvom. (Zjavenie 20:6) Predstav si to vzrušenie počas toho „dňa“, keď sa táto veľkolepá udalosť začne odohrávať! — Porovnaj Lukáša 24:41.
Kto sa vráti?
13. Aké videnie vzkriesenia je zaznamenané v Zjavení 20:12–14?
13 V knihe Zjavenie 20:12–14 je zaznamenané Jánovo videnie pozemského vzkriesenia: „Videl som mŕtvych, veľkých a malých, stojacich pred trónom, a boli otvorené zvitky. Ale bol otvorený aj iný zvitok; je to zvitok života. A mŕtvi boli súdení zo svojich skutkov podľa toho, čo bolo napísané vo zvitkoch. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a tí boli jednotlivo súdení podľa svojich skutkov. A smrť a hádes boli vrhnuté do ohnivého jazera. To ohnivé jazero znamená druhú smrť.“
14. Kto bude medzi vzkriesenými?
14 Toto vzkriesenie bude zahŕňať „veľkých a malých“, čiže tak význačných, ako aj nenápadných ľudí, ktorí žili a zomreli. Budú medzi nimi dokonca i deti! (Jeremiáš 31:15, 16) V Skutkoch 24:15 je zjavený ďalší dôležitý detail: „Nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ Význační medzi „spravodlivými“ budú verní muži a ženy staroveku, napríklad Ábel, Enoch, Noach, Abrahám, Sára a Rachab. (Hebrejom 11:1–40) Predstav si, že sa budeš môcť s týmito ľuďmi rozprávať a dozvedieť sa podrobnosti o dávnych biblických udalostiach priamo od očitých svedkov! Medzi „spravodlivými“ budú aj tisíce bohabojných jedincov, ktorí zomreli iba v nedávnej dobe a ktorí nemali nebeskú nádej. Máš nejakého člena rodiny alebo niekoho blízkeho, kto by mohol byť medzi nimi? Aké utešujúce je vedieť, že ich budeš môcť opäť vidieť! Kto sú však tí „nespravodliví“, ktorí budú tiež vzkriesení? Patria k nim milióny, a možno aj miliardy tých, ktorí zomreli bez toho, že by mali príležitosť spoznať a uplatniť biblickú pravdu.
15. Čo znamená, že vzkriesení budú ‚súdení podľa toho, čo bolo napísané vo zvitkoch‘?
15 V akom zmysle budú vzkriesení „súdení zo svojich skutkov podľa toho, čo bolo napísané vo zvitkoch“? Tieto zvitky nie sú záznamom o ich minulých skutkoch; keď totiž zomreli, boli zbavení viny za hriechy, ktoré spáchali počas svojho života. (Rimanom 6:7, 23) No vzkriesení ľudia budú stále pod adamovským hriechom. Tieto zvitky teda musia obsahovať božské pokyny, ktoré budú musieť všetci dodržiavať, ak budú chcieť mať plný úžitok z obete Ježiša Krista. Keď bude zahladená posledná stopa adamovského hriechu, ‚smrť bude zničená‘ v tom najplnšom zmysle slova. Do konca tisícročia bude „Boh každému všetkým“. (1. Korinťanom 15:28) Ľudstvo už viac nebude potrebovať pomoc Veľkňaza alebo Vykupiteľa. Celé ľudstvo sa vráti do dokonalého stavu, z akého sa pôvodne tešil Adam.
Vzkriesenie má svoj poriadok
16. a) Prečo je rozumné veriť, že vzkriesenie bude prebiehať v istom poriadku? b) Kto bude pravdepodobne medzi prvými, ktorí budú vzkriesení z mŕtvych?
16 Keďže nebeské vzkriesenie má svoj poriadok a vzkriesený bude „každý vo svojom poradí“, je zrejmé, že pozemské vzkriesenie nepovedie k chaotickej populačnej explózii. (1. Korinťanom 15:23) Je pochopiteľné, že o novovzkriesených ľudí sa bude treba postarať. (Porovnaj Lukáša 8:55.) Budú potrebovať hmotné zabezpečenie, a čo je ešte dôležitejšie, duchovnú pomoc pri získavaní životodarného poznania Jehovu Boha a Ježiša Krista. (Ján 17:3) Ak by všetci mali byť vzkriesení naraz, nebolo by možné primerane sa o nich postarať. Je teda rozumné predpokladať, že vzkriesenie bude prebiehať postupne. Verní kresťania, ktorí zomreli krátko pred koncom Satanovho systému, budú pravdepodobne vzkriesení medzi prvými. Môžeme tiež očakávať skoršie vzkriesenie verných mužov zo staroveku, ktorí budú slúžiť ako „kniežatá“. — Žalm 45:16.
17. Napríklad o akých otázkach, pokiaľ ide o vzkriesenie, Biblia nič nehovorí a prečo by sa kresťania nemali týmito vecami nadmerne znepokojovať?
17 Nemali by sme však byť v súvislosti s týmito vecami dogmatickí. Biblia o mnohých záležitostiach nič nehovorí. Neuvádza všetky podrobnosti, ako, kedy alebo na akom mieste dôjde ku vzkrieseniu jednotlivcov. Nehovorí o tom, akým spôsobom bude pre navrátivších sa zabezpečené bývanie, jedlo a oblečenie. Nemôžeme s istotou tvrdiť ani to, ako bude Jehova riešiť také otázky, ako je výchova vzkriesených detí a starostlivosť o ne, alebo ako sa postará o určité záležitosti v súvislosti s našimi priateľmi a milovanými. Pravda, je prirodzené klásť si otázky o takýchto veciach; bolo by však nemúdre tráviť čas tým, že by sme sa usilovali nájsť odpovede na otázky, ktoré sú v súčasnosti nezodpovedateľné. Mali by sme sa skôr sústrediť na vernú službu Jehovovi a na to, aby sme získali večný život. Pomazaní kresťania vkladajú svoju nádej do slávneho nebeského vzkriesenia. (2. Petra 1:10, 11) „Iné ovce“ majú nádej na získanie večného dedičstva v pozemskej sfére Božieho Kráľovstva. (Ján 10:16; Matúš 25:33, 34) A čo sa týka mnohých detailov v súvislosti so vzkriesením, ktoré nám ešte nie sú známe, v tom jednoducho dôverujeme Jehovovi. Naše šťastie v budúcnosti je v dobrých rukách Toho, ktorý môže ‚uspokojiť túžbu všetkého živého‘. — Žalm 145:16; Jeremiáš 17:7.
18. a) Na aké víťazstvo Pavol upriamil pozornosť? b) Prečo môžeme plne dôverovať vo vzkriesenie?
18 Pavol uzatvára svoje dokazovanie zvolaním: „Vďaka Bohu, lebo nám dáva víťazstvo prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista!“ (1. Korinťanom 15:57) Áno, prostredníctvom výkupnej obete Ježiša Krista je vydobyté víťazstvo nad adamovskou smrťou a tak pomazaní, ako aj „iné ovce“ majú na tomto víťazstve podiel. Samozrejme, že „iné ovce“, ktoré žijú dnes, majú nádej, ktorú má len toto pokolenie. Ako súčasť stále sa zväčšujúceho „veľkého zástupu“ majú možnosť prežiť prichádzajúce „veľké súženie“, a tak nikdy nezakúsiť fyzickú smrť! (Zjavenie 7:9, 14) No aj tí, ktorí zomrú pre ‚čas a nepredvídanú udalosť‘ alebo rukami Satanových služobníkov, môžu vložiť svoju dôveru v nádej na vzkriesenie. — Kazateľ 9:11.
19. Na aké nabádanie musia dbať všetci dnešní kresťania?
19 Preto dychtivo očakávame ten slávny deň, keď bude smrť zničená. Naša pevná dôvera v Jehovov sľub vzkriesenia nám pomáha mať realistický názor na veci. Nech sa nám v tomto živote stane čokoľvek — dokonca aj keby sme mali zomrieť —, nič nás nemôže obrať o odmenu, ktorú nám sľúbil Jehova. Pavlovo záverečné nabádanie adresované Korinťanom je teda aj dnes rovnako aktuálne, ako bolo pred dvetisíc rokmi: „Preto, moji milovaní bratia, buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna.“ — 1. Korinťanom 15:58.
Vieš vysvetliť?
◻ Ako odpovedal Pavol na otázku o tom, s akým telom budú pomazaní kresťania vzkriesení?
◻ Ako a kedy bude smrť úplne zničená?
◻ Kto bude patriť k tým, ktorí budú vzkriesení k pozemskému životu?
◻ Aký postoj by sme mali mať k otázkam, o ktorých Biblia nič nehovorí?
[Obrázok na strane 20]
Semeno „zomiera“ tým, že podstúpi pozoruhodné zmeny
[Obrázky na strane 23]
Medzi vzkriesenými budú verní muži a ženy staroveku, ako napríklad Noach, Abrahám, Sára a Rachab
[Obrázok na strane 24]
Vzkriesenie bude časom veľkej radosti!